“Ngaahi Tāpuaki Fakapēteliaké: Ko Hano Fakahaaʻi ʻo e ʻOfa ʻa e ʻOtuá mo Hano Fakahaaʻi ʻo e Hakó,” Fuakava Motuʻá – Tohi Lēsoni ʻa e Faiako Seminelí (2026)
“Ngaahi Tāpuaki Fakapēteliaké: Ko Hano Fakahaaʻi ʻo e ʻOfa ʻa e ʻOtuá mo Hano Fakahaaʻi ʻo e Hakó,” Fuakava Motuʻá – Tohi Lēsoni ʻa e Faiako Seminelí
Ki Hono Fakamālohia ʻo e Toʻu Tupú: Ko Hono Fakahoko ha Ngaahi Filí: Lēsoni 175
Ngaahi Tāpuaki Fakapēteliaké
Ko Hano Fakahaaʻi ʻo e ʻOfa ʻa e ʻOtuá mo Hano Fakahaaʻi ʻo e Hakó
ʻE lava ke hoko hono maʻu ha tāpuaki fakapēteliaké ko e taha ia e ngaahi meʻa mahuʻinga taha ʻi heʻetau moʻuí. ʻOku fakahā mai ʻe he Tamai Hēvaní Hono finangalo kiate kitautolú, tokoniʻi kitautolu ke tau ongoʻi ʻEne ʻofá, mo fakahā hotau hako ʻi he fale ʻo ʻIsilelí, ʻo fakafou ʻi hotau ngaahi tāpuaki fakapēteliaké. ʻE lava ke tokoni ʻa e lēsoni ko ʻení ke mahino ki he kau akó ʻa e founga ʻoku hoko ai e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ko hano fakahaaʻi ʻo e ʻofa ʻa e ʻOtuá mo hano fakahaaʻi honau hako ʻi he fale ʻo ʻIsilelí.
Teuteu ʻa e tokotaha akó: Fakakaukau ke fakaafeʻi e kau akó ke fakahoko ha taha ʻo e ngaahi meʻá ni kimuʻa he kalasí: (1) lau honau tāpuaki fakapēteliaké pe (2) kole ki he kakai kuo nau maʻu honau tāpuaki fakapēteliaké ke vahevahe e founga kuo tokoniʻi ai kinautolu ʻe honau ngaahi tāpuakí.
Ngaahi ʻEkitivitī Ako ʻOku Ala Fakahokó
Ngaahi tāpuaki fakapēteliaké
Fakatokangaʻi ange: Kuo maʻu ʻe ha kau ako ʻe niʻihi ha tāpuaki fakapēteliake, kae teuteu ha niʻihi ke maʻu ia. ʻOku fakataumuʻa ʻa e lēsoni ko ʻení ki he ongo kulupu fakatouʻosi ʻo e kau akó. Fekumi ki ha tokoni mei he Laumālie Māʻoniʻoní ke ʻiloʻi e founga te ke lava ai ʻo feau e ngaahi fiemaʻu kehekehe hoʻo kau akó. ʻI he talanoa ʻa e kau akó fekauʻaki mo honau tāpuaki fakapēteliaké, fakamanatu ange ke ʻoua te nau vahevahe ha ngaahi fakaikiiki pau ʻo honau tāpuakí.
Kimuʻa pea mou ako fekauʻaki mo hono tāpuakiʻi ʻe Sēkope hono fāmilí, mahalo te ke fie kamata e lēsoní ʻaki hano ʻai ke fakakaukau e kau akó ki heʻenau mahino lolotonga ki he ngaahi tāpuaki fakapēteliaké. Ko e founga ʻe taha te ke lava ʻo fai ai ʻení ko hono hiki ʻa e kupuʻi lea ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ʻi he palakipoé, fakataha mo e kōlomu ʻe tolu ʻoku fakamatalaʻi atu ʻi laló.
Fakaafeʻi e kau akó ke nau fakakaukau ki he meʻa ʻoku nau ʻilo fekauʻaki mo e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké pea mo e ngaahi fehuʻi te nau ala maʻú. Ko e founga ʻe taha ke fai ai ʻení ko hono fakaafeʻi e kau akó ke faʻu ha kōlomu ʻe tolu ʻi heʻenau tohinoa akó.
-
Kōlomu ʻuluakí: Ko e meʻa ʻoku ou ʻilo fekauʻaki mo e tāpuaki fakapēteliaké
-
Kōlomu hono uá: Ko e meʻa ʻoku ou fie ʻilo fekauʻaki mo e tāpuaki fakapēteliaké
-
Kōlomu hono tolú: Ko e meʻa ʻoku ou ako fekauʻaki mo e tāpuaki fakapēteliaké
ʻE lava ke fakafonu ʻe he kau akó ʻa e ongo kōlomu ʻuluakí he taimí ni. ʻE tānaki atu he kau akó ki he kōlomu hono tolú ʻi he toenga ʻo e lēsoní.
Kimuʻa pea mālōlō ʻa e palōfita mo e pēteliake Sēkopé, naʻá ne fakatahatahaʻi hono fāmilí.
Lau ʻa e Sēnesi 48:8–9 mo e Sēnesi 49:1–2, ʻo kumi ʻa e meʻa naʻá ne fai maʻanautolú. (Fakatokangaʻi ange: ʻOku ʻuhinga e foʻi lea fakahā ki he meʻa te ne lea ʻaki ʻi heʻene ngaahi tāpuakí.)
-
Ko e hā ʻa e meʻa naʻá ke maʻú?
Ko e ngaahi tāpuaki naʻe foaki ʻe Sēkope ki hono ngaahi fohá ko ha ngaahi tāpuaki fakapēteliake (vakai, Sēnesi 48:9–22; 49:1–28). ʻI hotau kuongá ni, “ʻOku ʻi ai e totonu ʻa e mēmipa moʻui taau kotoa pē kuo ʻosi papitaiso ke maʻu ha tāpuaki fakapēteliake, ʻa ia te ne ʻomi ha fakahinohino fakalaumālie mei he Tamai Hēvaní” (Tohi Tuʻutuʻuni Fakakātoá: Ko e Ngāue ʻi he Siasi ʻo Sīsū Kalaisi ʻo e Kau Māʻoniʻoni ʻi he Ngaahi ʻAho Kimui Ní, 18.17, Gospel Library).
Naʻe vahevahe ʻe ʻEletā Kēleti W. Kongo ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá ʻa e ngaahi ʻuhinga ʻoku tau maʻu ai e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ʻi hotau kuongá:
ʻOku mateuteu fakalaumālie ʻa e kau pēteliake fakaʻeiʻeikí ʻi he funga ʻo e māmaní, ke foaki ha ngaahi tāpuaki fakapēteliake. ʻI he hili ʻe he pēteliaké hono ongo nimá ʻi ho ʻulú, ʻokú ne ongoʻi mo fakahā ʻa e ʻofa ʻa e ʻOtuá kiate koé. ʻOkú ne fakahā atu e hako ʻokú ke haʻu mei ai ʻi he fale ʻo ʻIsilelí. ʻOkú ne fakahā atu ʻa e ngaahi tāpuaki mei he ʻEikí. (“Haʻisia ki he Fuakavá,” Liahona, Nōvema 2019, 82)
-
Ko e hā ʻokú ke ako fekauʻaki mo e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké mei he fakamatala ko ʻení?
ʻE ala tali ʻe he kau akó ʻaki ha ngaahi moʻoni hangē ko ʻení:
ʻI hoku tāpuaki fakapēteliaké, te u lava ʻo:
-
ongoʻi e ʻofa ʻa e ʻOtuá kiate aú.
-
ako hoku hakó ʻi he fale ʻo ʻIsilelí.
-
ʻiloʻi e ngaahi tāpuaki ʻoku maʻu ʻe he ʻOtuá maʻakú.
Fakamanatu ki he kau akó ke tānaki ʻa e meʻa ne nau ako fekauʻaki mo e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ʻi he kōlomu “Akó.” Te nau lava foki ʻo hiki ha ngaahi fehuʻi te nau ala maʻu ʻi he kōlomu “Fiemaʻu ke ʻiló.”
ʻOku nofotaha e toenga ʻo e lēsoní ʻi he founga ʻoku tokoniʻi ai kitautolu ʻe he tāpuaki fakapēteliaké ke tau ongoʻi e ʻofa ʻa e ʻOtuá mo e founga ʻokú ne fakahaaʻi ai hotau hako ʻi he fale ʻo ʻIsilelí. ʻI he Ngaahi ʻEkitivitī Fakalahi ki he Akó ki he lēsoni ko ʻení, ʻi he Gospel Library, te ke maʻu ai ha fakamatala ki he founga ʻoku tokoniʻi ai kitautolu ʻe he ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ke tau ʻiloʻi e ngaahi tāpuaki ʻa e ʻOtuá maʻatautolú.
Ko e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ko hano fakahaaʻi ia ʻo e ʻofa ʻa e ʻOtuá
Naʻe fakamoʻoni ʻa ʻEletā Kasuhiko ʻIamasita ʻo e Kau Fitungofulú ki he founga ʻoku hoko ai ʻa e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ko hano fakahaaʻi ʻo e ʻofa ʻa e ʻOtuá:
ʻE kāinga, ʻoku ou fakamoʻoni ʻoku moʻui ʻa e Tamai Hēvaní mo Hono ʻAlo ʻOfaʻanga pē Taha naʻe Fakatupú, ʻa e ʻEiki ko Sīsū Kalaisí. ʻOkú Na ʻofa ʻiate kitautolu. Ko e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ko ha meʻa-foaki toputapu ia meiate Kinaua. ʻI he taimi te ke maʻu ai hoʻo tāpuakí, te ke ʻilo mo ongoʻi ai ʻa ʻEna ʻofa ʻiate koé mo e anga ʻEna tokanga taha fakafoʻituitui kiate koé. (“Taimi ke Maʻu ai Hoʻo Tāpuaki Fakapēteliaké,” Liahona, Mē 2023, 90)
-
ʻOkú ke pehē ʻoku hoko fēfē ʻa e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ko hano fakahaaʻi ia ʻo e ʻofa ʻa e ʻOtuá?
Ke tokoni ke ʻilo ʻe he kau akó ha sīpinga ʻo e founga ʻoku hoko ai ʻa e tāpuaki fakapēteliaké ko hano fakahaaʻi ʻo e ʻofa ʻa e ʻOtuá, te ke lava ʻo fakaʻaliʻali ʻa e “Bethany’s Story” mei he taimi 7:02 ki he 8:55. Fakaafeʻi e kau akó ke kumi ʻa e founga naʻe tokoniʻi ai ia ʻi hono ako hono tāpuaki fakapēteliaké ke ne ongoʻi naʻe ʻafioʻi mo ʻofaʻi ia ʻe he ʻOtuá.
11:8 -
Kuó ke ongoʻi fēfē nai e ʻofa ʻa e ʻOtuá ʻo fakafou ʻi hoʻo tāpuaki fakapēteliaké?
Fakamanatu ki he kau akó ke tānaki ʻa e meʻa ne nau ako fekauʻaki mo e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ʻi he kōlomu “Akó.”
ʻOku fakahā ʻe he ngaahi tāpuaki fakapēteliaké hotau hakó
Kimuʻa pea kamata e konga ko ʻení, te ke lava ʻo fakaafeʻi e kau akó ke vahevahe ʻa e meʻa ʻoku nau ʻilo fekauʻaki mo hono fakahā ʻo e hakó mo e ʻuhinga ʻoku mahuʻinga aí. ʻE lava foki ke hiki ʻe he kau akó ha ngaahi fehuʻi ʻoku nau maʻu fekauʻaki mo hono fakahā ʻo e hakó ʻi he kōlomu “Fiemaʻu ke ʻiló” pea kumi ha ngaahi tali lolotonga ʻenau akó.
Naʻe akoʻi ʻe ʻEletā Tēvita A. Petinā ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá fekauʻaki mo hono fakahā ʻo e hakó:
Ko e taha ʻo e ngaahi tefitoʻi ʻuhinga ʻoku tau maʻu ai ha tāpuaki fakapēteliaké ke tokoni ke mahino kakato ange kiate kitautolu pe ko hai kitautolu ʻi heʻetau hoko ko e hako ʻo ʻĒpalahamé pea mo tau ʻiloʻi ʻa e fatongia kuo tuku kiate kitautolú. … Ne tomuʻa fakanofo kitautolu ʻi he maama fakalaumālié pea fanauʻi mai ki he matelié ke fakahoko e fuakava mo e talaʻofa ne fai ʻe he ʻOtuá kia ʻĒpalahamé. (“Becoming a Missionary,” Liahona, Nōvema 2005, 47)
-
Ko e hā ha meʻa mei he fakamatala ko ʻení te ke lava ʻo tānaki ki he kōlomu “Akó”?
Fakatatau mo e meʻa ʻoku vahevahe ʻe he kau akó, te ke lava ʻo lau pe fakamatalaʻi fakanounou ʻa e palakalafi ko ʻení ke tokoni ke mahino ki he kau akó ʻa e fehokotaki ʻa ʻĒpalahame mo e hako naʻe fakahā ʻi honau tāpuaki fakapēteliaké.
Naʻe fai ʻe he ʻOtuá ha fuakava mo e palōfita ko ʻĒpalahamé naʻe ui ko e fuakava faka-ʻĒpalahamé. Naʻe fakafoʻou ʻe he ʻOtuá ʻa e fuakava ko ʻení mo ʻAisake mo Sēkope—ʻa ia ʻoku toe ui foki ko ʻIsilelí (vakai, Sēnesi 26:3–4; 28:12–15). ʻOku ʻiloa e ngaahi foha ʻo Sēkopé ko e faʻahinga ʻo ʻIsilelí. ʻOku fakahaaʻi ʻe hotau tāpuaki fakapēteliaké ʻa e founga ʻoku tau hoko ai ko e hako ʻo ʻĒpalahamé mo e kau mēmipa ʻo e fale ʻo ʻIsilelí. ʻE lava ke maʻu ʻe he mēmipa takitaha ʻo e fale ʻo ʻIsilelí, ʻo tatau ai pē pe ko e hā honau hakó, ʻa e ngaahi tāpuakí pea mo fevahevaheʻaki e ngaahi fatongia ʻo e fuakava faka-ʻĒpalahamé.
Kapau naʻe ako ʻe he kau akó ʻa e Lēsoni 23: “Sēnesi 12:17;” pe Lēsoni 24: “ʻĒpalahame 2:9–11,” te ke lava ʻo fakaafeʻi kinautolu ke vahevahe ʻa e meʻa ʻoku nau manatuʻi fekauʻaki mo e fuakava faka-ʻĒpalahamé.
Fakakaukau ke fakaafeʻi e kau akó ke nau ako ʻa e ngaahi veesi ko ʻení ʻi ha fanga kiʻi kulupu iiki pea hiki ha lisi ʻo e meʻa ʻoku nau maʻú ʻi he palakipoé.
Lau ʻa e ʻĒpalahame 2:9–11, ʻo kumi e ngaahi tāpuaki mo e ngaahi fatongia naʻe talaʻofa ʻe he ʻEikí kia ʻĒpalahame mo hono hakó.
-
Ko e hā ha ngaahi tāpuaki mo ha ngaahi fatongia ʻoku tau maʻu ʻi heʻetau hoko ko e hako ʻo ʻĒpalahamé?
-
Ko e hā te tau lava ʻo ako mei hotau tāpuaki fakapēteliaké ke tokoni ke tau fakahoko ʻa e ngaahi fatongia ko ʻení?
Fakakaukau ke fakaafeʻi ʻa e kau ako kuo nau maʻu ha tāpuaki fakapēteliaké ke toe vakaiʻi ʻa e meʻa ʻokú ne akoʻi fekauʻaki mo e ngaahi talēniti pe ngaahi ʻulungaanga kuo foaki ange ʻe he ʻOtuá ke nau fakahoko ʻaki e ngaahi fatongia ko ʻení. Kapau ʻe lava, ʻe lava ke maʻu ʻe he kau akó honau tāpuakí ʻi he Gospel Library.
Fakamanatu ki he kau akó ke tānaki ʻa e meʻa ne nau ako fekauʻaki mo e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ʻi he kōlomu “Akó.”
Ko e meʻa naʻá ku akó
Fakaafeʻi e kau akó ke toe vakaiʻi ʻa e meʻa naʻa nau tohi ʻi he kōlomu “Akó.” Mahalo te nau siakaleʻi ha meʻa ʻe taha pe ua naʻe ongo taha kiate kinautolú. ʻE lava ke vahevahe ʻe he kau akó mo e kalasí pe ʻi ha fanga kiʻi kulupu iiki ʻa e meʻa naʻa nau tohí.
ʻE lava ke tali ʻe he kau akó ha fehuʻi ʻe taha pe lahi ange ʻo e ngaahi fehuʻi ko ʻení ʻi heʻenau tohinoa akó.
-
Ko e hā kuó ke ako pe ongoʻi fekauʻaki mo e Tamai Hēvaní?
-
Ko e hā kuó ke ako ʻokú ne fakaʻaiʻai koe ke ako ho tāpuaki fakapēteliaké?
-
Ko e hā kuó ke ako ʻokú ne fakaʻaiʻai koe ke ke teuteu ke maʻu ho tāpuaki fakapēteliaké?
Fakakaukau ke vahevahe hoʻo ngaahi fakakaukau mo e ngaahi ongo fekauʻaki mo e tāpuaki fakapēteliaké. Fakaafeʻi e kau ako kuo teʻeki ai ke maʻu hanau tāpuaki fakapēteliaké ke fakakaukauʻi ʻi he faʻa lotu ʻa e taimi totonu ke nau maʻu ai iá. Fakaafeʻi e kau ako kuo nau maʻu ha tāpuaki fakapēteliaké ke ako maʻu pē ia.
Kapau ʻoku kei ʻi ai ha ngaahi fehuʻi ʻa e kau akó fekauʻaki mo e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké, poupouʻi kinautolu ke hokohoko atu ʻenau fekumi ki ha ngaahi talí. Te nau lava ʻo ako ʻa e Ngaahi Tefitó mo e Ngaahi Fehuʻí: Ngaahi Tāpuaki Fakapēteliaké pe talanoa ki ha mātuʻa pe taki ʻo e Siasí.