Come, Follow Me
Adwendwen a ɔwɔ dɛ Edwen ho na Ekaa: Ntamadan na Afɔrbɔ no


“Adwendwen a ɔwɔ dɛ Edwen ho na Ekaa: Ntamadan na Afɔrbɔ no,” Bra, Bɛka Mo Do—Dze Ma Fie na Asɔr: Ahyɛmu Dadaw 2026 (2026)

“Ntamadan na Afɔrbɔ no,” Bra, Bɛka Mo Do Ahyɛmu Dadaw: 2026

adwendwen  ho  sɛnkyerɛdze

Adwendwen a ɔwɔ dɛ Edwen ho na Ekaa

Ntamadan na Afɔrbɔ no

Ber a yɛkenkan Ahyɛmu Dadaw no, ɔtɔfabi a yehu nsɛnsin atsentsen fa ndzɛmba ho a nna ɔda edzi pefee dɛ ohia ma Ewuradze na mbom ɔyɛ dɛ amonmu ara onnhia mma hɛn ndɛ. Exodus 25–30; 35–40 na Leviticus 1–9; 16–17 yɛ mfatoho. Etsir yinom kyerɛkyerɛ mu kasa fa Israel ne ntamadan wɔ sar do ho na mbowa afɔrbɔ a ɔwɔ dɛ wɔyɛ no hɔ ho asɛm. Nna ntamadan no yɛ temple kakraba, Ewuradze ne tsenabea wɔ No nkorɔfo mu.

Ndɛ hɛn temple ne saso tse dɛ Israel ne ntamadan no, na mbom nokwar ara wɔnnyɛ pɛpɛɛpɛr tse dɛ ma no ho asɛm tse wɔ Exodus mu no. Na yennku mbowa wɔ hɛn temple mu—Agyenkwa no no Werdambɔ no dze mbowa afɔrbɔ baa ewiei bɛyɛ mfe 2,000 a ɔabasen kɔ no. Naaso nsonsonee yinom mpo no, ndɛ mfaso kɛse wɔ erekenkan tsetse Israel hɔn som ne nyɛe ho asɛm mu, nkanka sɛ yehu no dɛ ma Nyankopɔn no nkorɔfo a wɔwɔ Mormon Nwoma mu hunii no a—dɛ kwan a “wɔdze hyɛɛ hɔn gyedzi dzen wɔ Christ mu” no (Alma 25:16). Sɛ yɛtse ntamadan no na abowa afɔrbɔ no sɛnkyerɛdze ase a, yebotum enya sunsum mu nhumu a ɔbɛhyɛ hɛn gyedzi dzen so wɔ Christ mu.

Israelfo  dze  eguambaa  reba  ntamadan  no  ho

Sacrifice of a Lamb [Eguambaa Afɔrbɔ], Robert T. Barret yɛɛ nsaano mfonyin no

Ntamadan No Hyɛ Gyedzi Wɔ Jesus Christ mu Dzen

Mber a Nyankopɔn hyɛɛ Moses mbra dɛ onsi ntamadan wɔ Israelfo hɔn nseraban mu no, Ɔkãa no botae: “ma maatsena hɔn mu” (Exodus 25:8). Ntamadan no mu no, ahyɛmu adaka no na wɔdze gyinae maa Nyankopɔn n’enyim—taabow adaka, a wɔdze sika ayɛ ho, a Nyankopɔn N’ahyɛmu a ɔnye No nkorɔfo edzi na wɔakyerɛw na ɔhyɛ mu. Adaka no wɔdze siei wɔ dan duodokuraba mu, no mu yɛ krɔnkrɔn-mu-krɔnkrɔn, a wɔdze ntwamutam apaa ho efi ntamadan nkaa no ho. Ntwamutam yi botum ayɛ hɛn mpaaho fi Nyankopɔn n’enyim osian Asehwe no ne sɛnkyerɛdze, dɛmara dɛ hɛn kwan a yɛdze bɛsan akɔ No hɔ—a ɔnam Agyenkwa no do.

Yeyi Moses si nkyɛn a, yenyim nyimpa kortsee a obotum ahɛn dɛm “krɔnkrɔn-mu-krɔnkrɔn-bea” no (Exodus 26:34)—sɔfopanyin no. Tse dɛ asɔfo nkaa no, ɔwɔ dɛ wodzi kan hohor noho na wɔsera no ngo na wɔhyɛ no ntar krɔnkrɔn a ɔyɛ ne sibew ho sɛnkyerɛdze. Afe kor mu no, wɔ da a wɔfrɛ no Werdambɔ Da no, sɔfopanyin no gyina bɔ afɔr ma nkorɔfo no ansaana ɔno nko akɛhɛn ntamadan no mu. Ntwamutam no ho no, ɔbɛhyew eduhuam. Wusiw no huam a ɔrofow kɔ sor no gyina hɔ ma nkorɔfo no hɔn mpaabɔ a ɔrofow kɔ Nyankopɔn hɔ. Nkyii sɔfopanyin no, ɔdze bɔgya a ofi abowa a wɔdze abɔ afɔr mu no, bodua ntwamutam no mu na wɔakɔ Nyankopɔn n’ahengua no enyim, a ahyɛmu adaka nye no ho sɛnkyerɛdze no.

Inyim dza inyim fa Jesus Christ na N’asɛdze wɔ Ɔsor Egya ne nhyehyɛɛ mu ho asɛm no, itum hu mbrɛ ntamadan no si kyerɛ hɛn kɔ Agyenkwa no hɔ a? Dɛmara dɛ ntamadan no, na ahyɛmu adaka a ɔhyɛ mu no gyinaa hɔ maa Nyankopɔn n’enyim wɔ No nkorɔfo mu no, nna Jesus Christ nye Nyankopɔn n’enyim wɔ No nkorɔfo mu. Tse dɛ sɔfopanyin no, Jesus Christ yɛ hɛn Ntamugyinafo wɔ hɛn na Nyankopɔn ntamu. Oduaa ntwamutam no mu yɛɛ ntotɔserɛ maa hɛn ɔnam Ɔnoara n’afɔrbɔ bɔgyaa no ntsi.

Bia Israel ne ntamadan n’afã bi bɛyɛ dɛ ma inyim, nkanka sɛ akɔ temple akɛgye ɔwoara wo ayɛdze horow a. Temple no yɛ Ewuradze ne fie—Ne tsenabea wɔ No nkorɔfo mu. Tse dɛ ntamadan no ne krɔnkrɔn-mu-krɔnkrɔn bea no, temple ne celestial dan mu no gyina hɔ ma Nyankopɔn n’enyim. Yɛbɛhɛn hɔ no, otwar dɛ wodzi kan hohor hɛn ho na wɔsera hɛn ngo. Yɛhyɛ efuradze krɔnkrɔn. Yedzi ahyɛmu horow. Yɛbɔ mpaa wɔ afɔrmbukyia ho a hɛn mpaabɔ fow kɔ Nyankopɔn hɔ. Na ewiei no yedua ntwamutam mu kɔ Nyankopɔn n’enyim.

Bia nsɛdo a ohia dodow a ɔda ndɛ temple na tsetse ntamadan no ntamu nye dɛ ebien no sɛ yɛtse ase yie a, ɔhyɛ hɛn gyedzi wɔ Jesus Christ mu dzen na ɔdze ndaase hyɛ hɛn mã wɔ No werdam afɔrbɔ no. Nyankopɔn pɛ dɛ Ne mba nyinara hɛn N’enyim hɔ; Ɔpɛ “asɔfo ahendzi” na asɔfo nkyerɛbaa (Exodus 19:6). Mbom hɛn bɔn siw hɛn kwan mma yenya dɛm nhyira no, osiandɛ “adze a noho nntsew biara runntum nye Nyankopɔn nntsena’’ (1 Nephi 10:21). Ntsi Nyankopɔn Egya no somaa Jesus Christ hɛn “ndzepa a ɔrebɛba no ho sɔfopanyin’’ (Hebrewfo 9:11). Obue ntwamutam no ma hɛn na ɔma Nyankopɔn no nkorɔfo nyinara tum dɛ “yɛmfa ndam mbra adom ahengua no enyim, na yeenya ehumbɔbɔr” (Hebrewfo 4:16).

Ndɛ, temple no botae no kyɛn dɛ yerinya nkwagye ntowdo ama hɛnho. Yɛagye hɛnara hɛn ayɛdze horow na yɛnye Nyankopɔn edzi ahyɛmu horow ekyir no, yegyina hɛn ewuakɔrfo hɔn ananmu na yɛgye ayɛdze horow ma hɔn. Wɔ kwan bi mu no, yebotum ayɛ biribi tse dɛ tsetse sɔfopanyin—na Sɔfopanyin Kɛse—a Obue kwan no dze kɔ Nyankopɔn n’enyim ma binom.

Afɔrbɔ Hyɛ Hɛn Gyedzi wɔ Jesus Christ mu Dzen

Werdambɔ na nkabɔmu fapem no wɔkyerɛkyerɛɛ no tum mu ara wɔ tsetse abowa afɔrbɔ nyɛe mu a nna ɔwɔ hɔ mber tsentsen ansaana Moses ne mbra no. Adam na Eve bɔɔ afɔr. Wɔtsee ne sɛnkyerɛdze a ɔfa Agyenkwa no n’afɔrbɔ ho ase. Na wɔdze kyerɛkyerɛɛ hɔn mba.

Bia nna abowa afɔrbɔ ne sɛnkyerɛdze no yɛ dza ɔkã akoma ankasa nkanka wɔ tsetse Israel no Werdambɔ Da no mu (“Yom Kippur” wɔ Hebrew mu). Afrenhyia guado adzeyɛ yi ho hia no wɔkyerɛɛ no wɔ Leviticus 16:30 mu dɛ: “Na da yi mu na wɔmpata mma hom, mfa ntsew homho, na hom ho aatsew efi hom bɔn nyinara mu wɔ Ewuradze enyim.” Iyi maa kwan ma Nyankopɔn n’enyim kaa nkorɔfo no hɔn mu. Nna guado adzeyɛ horow asorɔtow do na wodua do dze yɛ werdambɔ no wie. Iyinom mu kor no, woku apɔnkye dɛ afɔr ma nkorɔfo no hɔn bɔn, na sɔfopanyin no dze apɔnkye no bɔgyaa no kɔ krɔnkrɔn-mu-krɔnkrɔn bea hɔ. Ekyir no, sɔfopanyin no dze ne nsa gu apɔnkye a wonnkum no do na ɔkã Israelmba hɔn bɔn—a sɛnkyerɛdze mu ara ɔdze dɛm bɔn no ma apɔnkye no. Nkyii no wɔpaam apɔnkye no fi Israel nseraban hɔ.

Atɔrmuadze horow yinom mu no, mpɔnkye no gyina hɔ ma Jesus Christ, a ɔrehyɛ nkorɔfo adzebɔnyɛfo hɔn ananmu ho sɛnkyerɛdze. Ɔnnsɛ dɛ wɔma bɔn kwan wɔ Nyankopɔn n’enyim hɔ. Mbom nkyɛ ɔbɛsɛɛ anaa ɔbɛpam adzebɔnyɛfo no, Nyankopɔn maa kwan fofor—wobokum apɔnkye anaa wɔbɛpam no mbom. “Na apɔnkye no nsoa hɔn emumuyɛ nyinara’’ (Leviticus 16:22).

Atɔrmuadze yinom kyerɛɛ kwan no a Nyankopɔn dze ama no dɛ ɔmfa hɛn nsan mbra N’enyim—Jesus Christ na No Werdambɔ. Agyenkwa no, “ɔasɔw hɛn yaw, na ɔasoa hɛn awerɛhow,” na mpo “[ɔ]dze hɛn nyinara hɛn emumuyɛ ato no do” (Isaiah 53:4, 6). Ogyinaa hɛn ananmu, dze No nkwa mae dze tuaa bɔn ho kaw, na nkyii Ɔnam No Wusoɛr do dzii owu do konyim. Jesus Christ n’afɔrbɔ no yɛ “afɔrbɔ kɛse a odzi ewiei yi; nyew, nnyɛ nyimpa afɔrbɔ, nna nnyɛ abowa” na mbom “afɔrbɔ a onnyiewiei na ɔmmbɔadze da” (Alma 34:10). Nna Ɔno nye adze biara a tsetse afɔrbɔ horow no kyerɛɛ kwan kɔr ho no ne mãhyɛ.

Jesus  soa  mbeamudua  no

Iyi ne siantsir ntsi, owie N’afɔrbɔ ekyir no, Ɔkãa dɛ, “Hom nnkã bɔgya nngu mmbɔ afɔr mma me bio; nyew, hom afɔrbɔ … wobeyi no akwa. … Na afɔr a hom bɔbɔ ama me nye akoma a abobɔ nye sunsum a abotow” (3 Nephi 9:19–20).

Ntsi sɛ ihu nsɛnsin wɔ Ahyɛmu Dadaw no mu fa Afɔrbɔ na ntamadan no (anaa, ekyir yi, temple) ho a—na ibohu beberee so— kaa dɛ ne nyinara hɔn botae tsitsir nye dɛ wɔbɛhyɛ hɛn gyedzi wɔ Messiah, Jesus Christ no mu no dzen. Fa dza ekenkan na isũa no kã wo som ho wɔ Ne fie mu. Ma w’akoma na w’adwen ndan nkɔ No hɔ. Dwendwen dza Ɔayɛ ama wo dɛ ɔdze wo bɛsan aba Nyankopɔn n’enyim—na dza ebɛyɛ dze akã No do no ho.

Nsɛnsin

  1. Exodus 33:7–11 kã “ehyiadzi buw,” bea a Moses nye Ewuradze nya nkitahodzi, na nna iyi nnyɛ bea ma afɔrbɔ a wɔakã ho asɛm wɔ Exodus na Leviticus mu no. Wɔyɛɛ afɔrbɔ no wɔ ntamadan a wɔkã ho asɛm wɔ Exodus 25–30 mu no, a Nyankopɔn hyɛɛ Moses na Israelmba mbra dɛ wonsi no (hwɛ Exodus 35–40). Ntamadan yi, bea Aaron na ne mbambanyin bɔɔ abowa afɔr, nna wɔsan so taa frɛ no dɛ “ehyiadzibuw’’ (hwɛ mfatoho, Exodus 28:43; 38:30; Leviticus 1:3).

  2. Hwɛ Jacob 4:5; Jarom 1:11 so.

  3. Hwɛ Exodus 25:10–22.

  4. Hwɛ Hebrewfo 10:19–20

  5. Hwɛ Exodus 40:12-13.

  6. Hwɛ Exodus 28.

  7. Hwɛ Leviticus 16:12.

  8. Hwɛ Ndwom 141:2.

  9. Hwɛ Leviticus 16:14–15.

  10. Hwɛ John 1:14.

  11. Hwɛ Hebrewfo 8–10.

  12. Hwɛ Moses 5:4-12; hwɛ Genesis 4: 4 so.

  13. Hwɛ Mosiah 15:8–9.