“Esusow Aketseaba 4–10. ‘Ewuradze do Etua na Mma Hom Nntsew, Nkyii so Mma Hom Nsuro”: Nkanee 11–14; 20–24; 27,” Bra, Bɛka Mo Do—Dze Ma Fie na Asɔr: Ahyɛmu Dadaw 2026 (2026)
“Esusow Aketseaba 4–10. ‘Ewuradze do Etua na Mma Hom Nntsew, Nkyii so Mma Hom Nsuro,’” Bra, Bɛka Mo Do: Ahyɛmu Dadaw 2026
Sar a ɔbɛn Sinai Peninsula
Esusow Aketseaba 4–10: “Ewuradze do Etua na Mma Hom Nntsew, Nkyii so Mma Hom Nsuro”
Nkanee 11–14; 20–24; 27
Sɛ wɔnantsew a, worinndzi mfe 40 mpo na wɔdze etu kwan fi Sinai sar do dze akɔ anohoba asaase no do wɔ Canaan. Naaso dɛm mber tsentsen no na nna Israelmba hia—nnyɛ dɛ wɔdze botwa asaase do kwan no na mbom wɔdze botwa sunsum mu kwan no: kwan a ɔda hɔn nyimpa ban a wɔyɛ na nyimpa ban a wobotum abɛyɛ dɛ Nyankopɔn N’ahyɛmu nkorɔfo no ntamu.
Nkanee nwoma no kã dza osii no mu bi wɔ mfe 40 ber no mu a, adzesũadze a nna Israelmba no hia dɛ wosũa ansaana wɔahɛn anohoba asaase no do kã ho. Wosũae dɛ wɔbɛyɛ anokwafo ama Ewuradze no nkowaa no ho asɛm (hwɛ Nkanee 12). Wosũae dɛ wɔbɔtwer Ewuradze no tum no, sɛ ɔyɛ dɛ enyidado mpo nnyi hɔ mma hɔn ndaamba ho asɛm (hwɛ Nkanee 13-14). Na wosũae dɛ wonnyi gyedzi no dze sunsum mu esian ba, mbom wobotum enu hɔnho na wɔahwɛ Agyenkwa no enya ayarsa (hwɛ Nkanee 21:4–9).
Kwan bi mu no hɛn nyinara tse dɛ Israelfo no. Yenyim ewɔ sunsum mu sar do no ma ɔtse, na adzesũadze a wosũae no botum aboa hɛn ma yɛayɛ ahoboa dɛ yɛbɛhɛn hɛn anohoba asaase do: onnyiewiei nkwa a yɛnye hɛn Ɔsor Egya bɛtsena.
Epɛ Nkanee nwoma no mbobɔ do a, hwɛ “Nkanee” wɔ Kyerɛwsɛm no Kwankyerɛ no mu.
Adwenkyerɛ horow ma Adzesũa wɔ Fie na wɔ Asɔr
Nkanee 11:11–17, 24–29; 12
Nyikyerɛ wɔ hɔ ma obiara, na mbom Nyankopɔn dua No nkɔnhyɛnyi do ma N’Asɔr no akwankyerɛ.
Nkanee 11:11–17, 24–29 mu no, hwɛ nsɛnhia a Moses hyiaa na nyiano a Nyankopɔn susui. Ebɛnadze na edwen ho dɛ nna Moses kyerɛ mber a ɔkãa dɛ “ɔka mo nko a nkyɛ “Ewuradze ne man nyinara ayɛ nkɔnhyɛfo”? (nyiyimu 29). Ber a edwendwen asɛmbisa yi ho no, hwehwɛ nyiano a ɔbɛyɛ yie wɔ President Russell M. Nelson n’asɛm “Revelation for the Church, Revelation for Our Lives” mu, (Liahona, Esusow Aketseaba 2018, 93–96).
Ɔrekã dɛ hɛn nyinara yebotum enya nyikyerɛ no, nnkyerɛ dɛ hɛn nyinara na yebotum edzi Nyankopɔn no nkorɔfo enyim wɔ kwan a Moses yɛe no do. Dza osii wɔ Nkanee 12 mu no da iyi edzi pefee. Ebɛn kɔkɔbɔ na ihu no wɔ tsir yi mu? Ebɛnadze na etse nkã dɛ Ewuradze pɛ dɛ etse ase fa ankorankor nyikyerɛ ho na erekã No nkɔnhyɛnyi do ho?
Hwɛ 1 Nephi 10:17; Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 28:1-7; Dallin H. Oaks, “Two Lines of Communication,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2010, 83–86 so.
Tsim wɔ dza ohia dodow no do. Dapɛn dapɛn akenkan nsusui no a ɔwɔ Bra, Bɛka Mo Do mu no hyɛ binom hɔn do. Ber a ebobɔ n’apɔwdo n’apɔwdo do no, dzi Sunsum no do. Hwɛ ɔwoara wo ehiadze na nkorɔfo a erekyerɛkyerɛ no so hɔn ehiadze. Eretse fapem kor ase na edze ridzi dwuma yie wɔ dapɛn no mu botum ayɛ afaso akyɛn dɛ erekenkan etsir beberee wɔ enyiwa do ara.
Nkanee 12:3
“Nna Moses dwe dodoodow.’’
Ɔyɛ binom hu dɛ Moses, banodzinyi kunyin a ogyinaa Pharaoh n’enyim na ɔdze Ewuradze no tum yɛɛ ahobow anwanwadze no, nna ɔsan so “dwe dodoodow’’ (Nkanee. 12:3). Edwe n’asekyerɛ nye dɛn? Hwɛ dɛ ibosũa Elder David A. Bednar ne nkyerɛkyerɛmu wɔ “Meek and Lowly of Heart mu” (Liahona, Esusow Aketseaba 2018, 30–33) anaa “Meek, Meekness” wɔ Guide to the Scriptures mu (Asɛmpa Nwoma Korabea).
Ebɛnadze na isũa fi Moses no ɔdwe fasusu mu wɔ Exodus 18:13–25; Nkanee 11:26–29; Nkanee 12; Hebrewfo 11:24–27; na Moses 1:10–11 mu? Ibotum so adwendwen mbrɛ Agyenkwa no sii kyerɛɛ ɔdwe su (hwɛ Matthew 11:29; 27:11–14; Luke 22:41–42; John 13:4–5). Ebɛnadze na fasusu yinom kyerɛkyerɛ wo?
Nkanee 13–14
Me gyedzi wɔ Ewuradze mu no, mutum nya enyidado ma ndaamba.
Ber a ekenkan Nkanee 13–14 no, bɔ mbɔdzen na fa woho hyɛ Israelfo no hɔn ananmu. Ebɛnadze ntsi na edwen dɛ nna wɔpɛ dɛ “wɔsan hɔn ekyir kɔ Egypt”? (Nkanee 14:3). Ibesi dɛn akã “sunsum” bi no a Caleb nyae no ho asɛm? (Nkanee 14:24). Ebɛnadze na ɔyɛ wo ahomka fa Caleb na Joshua hɔn gyedzi ho, na ibesi dɛn botum dze hɔn fasusu no dzi edzi dwuma wɔ gyinabew horow a ihyia mu?
Nna Israel aweɔmfo no hɔn mu du suro; nna Joshua na Caleb wɔ gyedzi. Joshua and Caleb: Obedient Spies [Joshua na Caleb: Setsie Aweɔmfo], Douglas Klauba yɛɛ nsaano mfonyin no. © Lifeway Collection/licensed from goodsalt.com
Nkanee 21:4–9
Sɛ medze gyedzi hwɛ Christ a, Obotum asa me yarba wɔ sunsum mu.
Nna Mormon Nwoma no nkɔnhyɛfo nyim asɛm a yehu no wɔ Nkanee 21:4–9 mu no nna wɔtse no sunsum mu ho hia tsitsir ase. Kenkan hɔn nkyerɛkyerɛ fa asɛm yi ho wɔ 1 Nephi 17:40–41; Alma 33:18–22; na Helaman 8:13–15 mu. Nsɛmbisa bi nye yi a ebɔdwendwen ho ber a ekenkan:
-
Ebɛnadze na boran abowatsena no gyina hɔ ma?
-
Ebɛnadze na mbowatsena akeka no gyina hɔ ma?
-
Nna ɔwɔ dɛ Israelfo no “[hwɛ] boran abowatsena no” (Nkanee 21:9) ma woeenya ayarsa. Ebɛnadze ntsi na edwen dɛ nkorɔfo binom poow dɛ wɔbɔhwɛ? Ana biribi a ɔnye no sɛ ato wo pɛn?
-
Ebɛnadze na inya nkenyan dɛ yɛ ama “[aa]hwɛ Nyankopɔn ne Ba no wɔ gyedzi mu” na enya ayarsa? (Helaman 8:15).
Erekenkan nsɛnsin yinom botum abɔ wo nkaa afa mber bi wɔ kyerɛwsɛm no mu ho a nna nkorɔfo hia dɛ wotsim wɔ Christ do. Mfatoho, fa Nkanee 21:4–9 no mu asɛm toto Matthew 14:25–31 na 1 Nephi 8:24–28 ho (san so hwɛ mfonyin a ɔwɔ dapɛn yi n’apɔwdo n’ewiei no). Ebɛnadze na ɔyɛ a ɔtwe hɛn fi Christ ho? Osi dɛn hyira nkorɔfo a wotsim wɔ No do no?
San so hwɛ “Jesus, the Very Thought of Thee” (Asɔr Ndwom, nkanee 141).
Nkanee 22–24
Mubotum edzi Nyankopɔn ne pɛ do, mpo sɛ binom bɔ mbɔdzen daadaa me dɛ mma mennyɛ a.
Mber a Balak, Moab hen no, sũae dɛ Israelfo no rebɛn no, ɔfrɛɛ Balaam, ɔbarimba a wonyim no dɛ ohyira na ɔdom. Nna Balak pɛ dɛ ɔdom Israelfo no. Hwɛ mbrɛ Balak sii bɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛdaadaa Balaam (hwɛ Nkanee 22:5–7, 15–17), na dwen nsɔhwɛ a ibotum ehyia ho dɛ tsia Nyankopɔn ne pɛ. Ebɛnadze na ɔyɛ wo ahomka fa Balaam no mbuae ho wɔ Nkanee 22:18, 38; 23:8, 12, 26; 24:13 mu? Awerɛhow mu ara, ewiei no Balaam gyaa noho mu maa nhyɛ na oyii Israel mae (hwɛ Nkanee 31:16; Jude 1:11). Dwendwen mbrɛ ibesi bɔkɔ do ayɛ nokwafo ama Ewuradze a binom hɔn nhyɛ mmfa ho.
Adwenkyerɛ horow ma Erekyerɛkyerɛ Mbofra
Nkanee 11:4–10
Mubotum ada Nyankopɔn ase wɔ dza ɔdze ama me ho.
-
Bisa wo mbofra no sɛ wɔkaa anwanwadze a Ewuradze yɛe dze boaa Israelfo no mu bi a (hwɛ “The Plagues of Egypt” na “The Passover” wɔ Old Testament Stories mu, 67–74). Nykii ibotum abɔ Nkanee 11:4–10 tɔw ama hɔn, na etsĩ mu dɛ nna Israelfo no hɔn werɛ efir hɔn nhyira na woruhwinhwin. Ebɛn nhyira na ɔtɔfabi a hɛn werɛ fir?
-
Ber a hom tow anaa hom tsie ndwom fa ndaase ho, tse dɛ “Count Your Blessings” (Asɔr Ndwom, nkanee 241) no, wo mbofra no botum adorɔw nhyira a Ewuradze dze ama hɔn no no ho mfonyin.
Nkanee 12
Ewuradze pɛ dɛ mekã No nkɔnhyɛfo do.
-
Ibobue Nkanee 12 enyi no, ibotum akã akyerɛ wo mbofra no dɛ nna Ewuradze n’enyiwa nngye Aaron na Miriam, a wɔyɛ Moses no nuabanyin na n’akyerɛbaa ho. To nsa frɛ hɔn ma wɔnkenkan Nkanee 12:1–8 mfa nhwehwɛ siantsir no. Hwɛ dɛ edze Gospel Art Book no bedzi dwuma ma ɔaboa wo mbofra no ma wɔdze ahwehwɛ nkorɔfo a wɔwɔ kyerɛwsɛm no mu a wodzii Ewuradze no nkɔnhyɛfo nyi na wohyiraa hɔn no. Wosi dɛn hyira hɛn ber a yɛkã Ewuradze no nkɔnhyɛfo do?
Nkanee 21:6–9
Mubotum ahwɛ Jesus Christ.
-
Ibotum dze “Moses and the Brass Serpent” wɔ Old Testament Stories mu, 83–84 bedzi dwuma, dze aboa wo mbofra no ma woesũa dza osii no wɔ Nkanee 21:6–9 mu. Boran abowatsena no si dɛn tse dɛ Jesus Christ? (hwɛ John 3:14-15). Wo mbofra no enyi bɛgye dɛ wɔdze krataa reyɛ abowatsena na wɔakyerɛw ndzɛmba a ɔnnyɛ dzen wɔ do a wobotum ayɛ dze “ahwɛ Nyankopɔn ne Ba no wɔ gyedzi mu” (Helaman 8:15).
1:2Moses and the Brass Serpent
-
Mbofra mpanyimfo no botum asan mu eyi kyerɛwsɛm a odzidzi do no kor na wɔakyɛ dza ɔdze kã hɔn ntseasee ho fa asɛm no ho: 1 Nephi 17:41; Alma 33:18–20; Helaman 8:13–15; Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 6:36.
Bronze Serpent, Brent Evans yɛɛ nsaano mfonyin no
Nkanee 22–24
Mubotum edzi Nyankopɔn ne pɛ do, mpo sɛ binom bɔ mbɔdzen daadaa me dɛ mma mennyɛ a.
-
Bɔ Nkanee 22:1–18 tɔw ma wo mbofra, a iritsĩ mbrɛ Balaam sii pow dɛ ɔbɔdom Nyankopɔn no nkorɔfo mu, mpo dɛ Balak, Moab hen, dze enyimnyam na ahonyadze maa no. Nkyii ibotum aboa wo mbofra no ma wɔahwehwɛ nyiyimu a odzidzi do no dze enya nsɛnsin a wɔtse nkã dɛ ɔkyerɛ dɛ nna Balaam pɛ dɛ ɔkã Nyankopɔn no do: Nkanee 22:18; 23:26; 24:13. Bia wo mbofra no botum eyi asɛnsin kor a wɔpɛ na wɔakyerɛw no wɔ krataa dzen do dze aboa hɔn ma wɔakaa dze ayɛ setsie ama Ewuradze.
Epɛ bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Friend dawurbɔ krataa mu.
Sor bankum: Christ ne Mbeamuduabɔ. Sor nyimfa: Moses and the Brass Serpent [Moses na Boran Abowatsena no], Judith Mehr yɛɛ nsaano mfonyin no. Ase bankum: Finisher of Faith [Gyedzi no Wiefo], Kelsy na Jesse Lightweave yɛɛ nsaano mfonyin no. Ase nyimfa: Lehi’s Dream [Lehi n’Adaasõ], Jerry Thompson yɛɛ nsaano mfonyin no