Pre Spasiteľa nie sú stratení

Ilustrácia od Allena Garnsa, s povolením zobraziť obraz Stratená ovečka od Dela Parsona

Jedna rodinná príslušníčka a jej manžel sa nedávno rozhodli opustiť Cirkev spolu s ich malými deťmi. Táto správa bola pre našu rodinu srdcervúca. Počas niekoľkých nasledujúcich týždňov sme sa snažili zistiť, ako budeme normálne fungovať.

Dni nasledujúce po ich oznámení boli naplnené úzkosťou, slzami a úprimnými modlitbami k nášmu Nebeskému Otcovi. Jednou z bezprostredných odpovedí na moje modlitby bolo, že musím každý týždeň uctievať v chráme. Ako študentke a pracujúcej manželke a matke vo mne táto odpoveď vzbudzovala obavu, ale rozhodla som sa poslúchať toto nabádanie tak, ako sa len dalo.

Raz večer po obzvlášť ťažkej pracovnej zmene som silno cítila, že v ten večer musím ísť do chrámu. Poprosila som svojho syna, aby ma sprevádzal pri vykonávaní predobradov.

Keď sme prišli do chrámu, rozdelili sme sa. Keď som vykonávala zástupnú prácu za niekoľko sestier a počúvala ich sľúbené požehnania, premohli ma emócie. Nemohla som dostať našich zatúlaných rodinných príslušníkov z mysle.

Keď som skončila, obliekla som sa, zamierila do čakárne a posadila sa. Čoskoro som však cítila, že si musím presadnúť, aby som videla svojho syna, keď vyjde z pánskej šatne.

Posunula som sa, ale všade, kde som sedela, som cítila nepokoj – až kým som si nakoniec nesadla na gauč otočený smerom k stene blízko vchodu do chrámu. Práve som zobrala do ruky písma a snažila som sa utíšiť svoje utrápené srdce, keď som sa pozrela k stene.

Tam som videla obraz takmer v životnej veľkosti, na ktorom Spasiteľ drží v náručí malú ovečku. Duch mi zrazu pripomenul, že hoci som mala pocit, že moji milovaní rodinní príslušníci sú stratení, pre nášho Spasiteľa stratení neboli.

„Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde?

A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia“ (Lukáš 15:4 – 5).

Aj naďalej milujeme tých, ktorí zablúdili, a modlíme sa za nich. Ale keď ma zaplaví smútok, spomeniem si na túto skúsenosť, dúfajúc, že jedného dňa tí, ktorí sú stratení, nájdu cestu späť s pomocou od milujúceho Spasiteľa.