Cítila som pokoj

Ilustrácia: Allen Garns

Keď som v tom istom týždni dostala dve cirkevné povolania klaviristky, začala som si robiť starosti o to, ako si nájdem čas na plnenie svojich ďalších povinností doma, v práci a v škole. V mojom srdci bolo mojou najväčšou túžbou slúžiť Pánovi a prinášať Jeho Ducha ľuďom, zatiaľ čo som zdokonaľovala svoje talenty. Cítila som však nedostatočnosť ohľadom toho, že som sa nemohla venovať svojim novým povolaniam tak, ako by som chcela.

Nasledujúci týždeň ma vo firme, kde som pracovala, veľmi potrebovali. Pretože väčšina mojej práce zahŕňa písanie, začali ma bolieť ruky a zápästia. Bála som sa, či budem schopná hrať na klavíri, ak moja bolesť nezmizne.

V nedeľu, keď som hrala prelúdium na klavíri v kaplnke, ma znova začali bolieť svaly. Rýchlo som sa v srdci pomodlila a prosila som o silu pokračovať v hraní.

Počas sviatosti som si uvedomila, že ďalšia naplánovaná pieseň bola pieseň, ktorú som už dlho nehrala. „Akoby nestačilo, že cítim bolesť,“ pomyslela som si, „teraz ešte musím zahrať ťažkú pieseň.“ Vtedy som si prečítala tieto slová, ktoré hovorili presne to, čo som cítila:

Keď som to čítala, cítila som pokoj. Vedela som, že Spasiteľ pozná moje bolesti. On ich napokon vytrpel (pozri Alma 7:11 – 12). Týmto okamihom som nemusela prechádzať sama! Nečakala som to, ale cítila som Pánovho Ducha.

Keď som začala hrať, už som necítila žiadnu bolesť a moje prsty si pamätali klávesy. Uvedomila som si, že moja služba vydláždila cestu uzdraveniu a priviedla ma bližšie k Nebeskému Otcovi.

Keď premýšľam o svojich skúsenostiach pri hre na klavíri, viem, že som nehrala sama. Bola som dojatá mocou a milosťou Ježiša Krista – duchovným zážitkom, ktorý prišiel, lebo som Mu slúžila. Viem, že tu vždy bude, aby nás podporoval a posilňoval, ak budeme ochotní slúžiť Mu.