Modlitba v mojom srdci

Ilustrácia: Allen Garns

Keď som chodil na základnú školu, moja mama mi vždy podala obed, pobozkala ma na čelo a povedala: „Urob dnes to najlepšie, čo vieš a nezabudni sa modliť vo svojom srdci.“ Každé ráno povedala to isté, až po strednú školu.

V skutočnosti bolo „maj modlitbu vo svojom srdci“ to posledné, čo mi povedala, keď som nastupoval do lietadla a odletel na svoju dvojročnú misiu na Floridu. Tak som si zvykol počuť toto tvrdenie, že som o tom veľa nepremýšľal, keď som vyrastal. Myslel som si, že je to len niečo, čo jej generácia vždy hovorila, napríklad: „Maj pekný deň.“

Ako misionár na plný úväzok som sa naučil hovoriť po španielsky, keď som slúžil v Miami na Floride. Zistil som, že naši noví priatelia, mnohí z Kuby a Portorika, sú ako moja mama. Každá rodina, ktorú sme navštívili, sa s nami lúčila s podobným roztomilým želaním: „Vaya con Dios“ (Choď s Bohom).

Keď som konečne začal chápať, čo tým moja mama myslela, začal som hľadať spôsoby, ako skutočne udržať modlitbu v mojom srdci. Keď som tak učinil, moja vďačnosť za Nebeského Otca a Jeho Syna Ježiša Krista rástla. V časoch skúšok a ťažkostí som zažil obrovskú hĺbku vytrvalosti. Cítil som väčšiu lásku k svojim rodičom a vďačnosť za obete, ktoré pre mňa priniesli.

Jedného dňa som čítal o Spasiteľovej návšteve Nefitov po Jeho vzkriesení. Na druhý deň Svojej návštevy „prikázal svojim učeníkom, aby sa modlili“. Keď sa modlili, modlil sa aj Spasiteľ, hovoriac „veľké a podivuhodné“ slová. Keď skončil, prikázal zástupu, „aby sa neprestávali modliť v srdci svojom“ (3. Nefi 19:17, 34; 20:1).

Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je premýšľať o modlitbe ako o ráme obrazu, ktorý obklopuje naše každodenné činnosti. Táto štruktúra modlitby, spojená s láskou a vďačnosťou, nám pomáha sústrediť sa na Spasiteľa a dodržiavať naše zmluvy.

Som vďačný za každodennú radu mojej mamy, aby som sa „neprestával modliť“ vo svojom srdci. Na môj život to malo veľký vplyv.