“Kwakwar 23–Ebɔw 1. ‘Ana Biribiara Yɛ Dzen ma Ewuradze a?’: Genesis 18-23,” Bra, Bɛka Mo Do—Dze Ma Fie na Asɔr: Ahyɛmu Dadaw 2026 (2026)
“Kwakwar 23–Ebɔw 1. ‘Ana Biribiara Yɛ Dzen ma Ewuradze a?’,” Bra, Bɛka Mo Do: 2026
Sarah na Isaac, Scott Snow yɛɛ nsaano mfonyin no
Kwakwar 23–Ebɔw 1: “Ana Biribiara Yɛ Dzen ma Ewuradze a?”
Genesis 18–23
Abraham na Sarah hɔn abrabɔ a, dza osisii wɔ mu no yɛ ayawdzi na nkuranhyɛ no da nokwar a Abraham sũaa no enyido-adzehu mu no edzi—dɛ yɛwɔ asaase do dɛ wɔbɔsɔ hɛn ahwɛ sɛ, “[yɛbɛyɛ] ndzɛmba nyinara a Ewuradze [hɛn] Nyankopɔn bɛhyɛ [hɛn] ho mbra no” (Abraham 3:25). Ana Abraham na Sarah bɛyɛ anokwafo? Ana wɔbɔkɔ do enya gyedzi wɔ Nyankopɔn n’anohoba horow mu fa asefo a wɔtserɛw ho, mpo ber a nna wonnyi ba wɔ hɔn mpanyinyɛ mu no? Na prɛko pɛr a wɔwoo Isaac no, ana hɔn gyedzi botum asɔw dza nna edwen ho a onnyɛ yie no—mbra no dɛ wɔmfa babanyin kor noara a Nyankopɔn abɔ anohoba dɛ obodua no do ahyɛ dɛm ahyɛmudzi no mã no mbɔ afɔr?
Abraham na Sarah gyee Nyankopɔn dzii, na Ɔgyee hɔn dzii (hwɛ Genesis 15:6; Romanfo 4:3). Genesis 18–23 mu no, yehu nsɛm fi Abraham, Sarah, na binom so hɔn abrabɔ mu a obotum ekenyan hɛn ma yɛadwendwen hɛnara hɛn pɛ ho dɛ yɛbɛgye Nyankopɔn n’anohoba horow no edzi, yeguan efi emumuyɛdze ho a yɛnnkɔhwɛ hɛn ekyir dabiarada, na yeenya gyedzi wɔ Nyankopɔn mu a afɔrbɔ no mmfa ho. Ɔrosɔ hɛn ahwɛ mu no, Nyankopɔn san tu hɛn mpon so.
Adwenkyerɛ horow ma Adzesũa wɔ Fie na wɔ Asɔr
Genesis 18:9–14; 21: 1-7
Ewuradze hyɛ N’anohoba horow mã wɔ Ɔnoara ne mber mu.
Ewuradze abɔ anokwafo no enyimnyam anohoba horow, mbom ɔtɔfabi a hɛn abrabɔ ne gyinabew horow no botum ama yɛadwendwen mbrɛ obesi botum ayɛ yie ma anohoba horow yinom ahyɛ mã. Bia Abraham na Sarah nyaa dɛm atsenka noara bi. Ebɛnadze na isũa fi hɔn sũahu horow no mu? Obotum ayɛ mfaso dɛ ebɛhyɛ w’adzesũa ase ber a erohwehwɛ dza Ewuradze bɔɔ ho anohoba mu wɔ Genesis 17:4, 15–22 mu no. Abraham na Sarah yɛɛ dɛn? (see Joseph Smith Translation, Genesis 17:23 [wɔ Genesis 17:17, ase nsɛnsin b]; Genesis 18:9–12). Ewuradze sii dɛn buae dze boaa hɔn ma wonyaa gyedzi kɛse wɔ N’anohoba mu? (Hwɛ Genesis 18:14).
Ebɛnadze na ihu no wɔ nyiyimu yinom mu a ɔma wo gyedzi nyin? Ebɛn sũahu horow bi so—wɔ w’abrabɔ mu anaa obi ne dze mu—na wɔahyɛ wo gyedzi mu dzen dɛ Ewuradze bɛhyɛ N’anohoba horow mã wɔ Ɔnoara ne mber na no kwan mu. Ibotum so adwendwen mbrɛ ibesi botum ama wo gyedzi etsim sɛ ennya nhyira a wɔdze abɔ wo anohoba no wɔ abrabɔ yi mu a. Ebɛn afotu na ihu no wɔ Hebrewfo 11:8-13 na President Russell M. Nelson n’asɛm “Christ Is Risen; Faith in Him Will Move Mountains mu“? (Liahona, Esusow Aketseaba 2021, 101–4).
Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 88:68 so.
Genesis 19:12–29
Ewuradze hyɛ me mbra dɛ munguan mmfi emumuyɛdze ho na mma monnhwɛ m’ekyir.
Ebɛnadze na isũa fa iruguan emumuyɛdze ho ber a ekenkan Lot na n’ebusua ho asɛm? Mfatoho, ebɛnadze na okenyan wo fa dza abɔfo no kãe na wɔyɛe dze boaa Lot na n’ebusua ma woguanee fii ɔsɛɛ no ho? (hwɛ Genesis 19:12–17). Ewuradze si dɛn boa ɔwo na w’ebusua ma woguan anaa wonya bambɔ fi bɔn nhyɛdo wɔ wiadze no mu ho? Dwendwen gyinabew horow a bia wɔbɔsɔ wo ahwɛ ma “[ibobu] wo kɔn ekyir” (nyiyimu 26) ber a nna nkyɛ ɔwɔ dɛ edze gyedzi wɔ Agyenkwa no mu hwɛ kan. Ebɛnadze na Luke 9:62 dze kã wo ntseasee ho wɔ adwenkyerɛ yi ho?
Hwɛ Joseph Smith Nkyerɛase, Genesis 19:9–15 (wɔ Bible mbɔekyir no mu).
Genesis 19:26
Ebɛnadze na Lot ne yer annyɛ no yie?
Elder Jeffrey R. Holland kyerɛkyerɛɛ dɛ:
“Ɔda edzi dɛ, dza nna ɔnnyɛ wɔ Lot ne yer ho nye dɛ nna orummbu no kɔn ekyir ara, wɔ n’akoma mu no nna ɔpɛ dɛ ɔsan n’ekyir kɔ. Ɔbɛyɛ dɛ mpo ansaana obotwa mu wɔ kuropɔn n’ahe no, nna ɔrefe dza nna Sodom na Gomorrah dze maa no no. …
“Obotum dɛ nna Lot ne yer dze Ewuradze no ho ebufuw wɔ dza Ɔrese no dɛ ongya no ekyir no hwɛɛ n’ekyir. … Ntsi no nnyɛ dɛ ɔhwɛɛ n’ekyir ara, akɔndɔ mu ara na ɔdze hwɛɛ n’ekyir. Ne tsiabaa no, n’akɔndɔ ma dza woetwa mu kɔ no hyɛɛ n’awerɛhyɛmu wɔ ndaamba mu do. Ɔda edzi dɛ dɛm no, annyɛ yie koraa no nna ɔkã no bɔn ho.
“… Mototɔ serɛ wo dɛ mma nntsena wɔ nda a sesei ɔkɔ mu anaa dɛ w’enyi mmber ara kwa wɔ ndeda ho, ɔmmfa ho papa dɛnara a nna ndeda no tse. Ɔwɔ dɛ yesũa fi dza woetwa mu kɔ mu nnyɛ dɛ yɛbɛtsena mu. Yɛhwɛ hɛn ekyir kɛfa adzesũa pa fi hɛn nkenyan sũahu horow mu mbom nnyɛ dza yɛhweree no bi. Na mber a yesũa dza yehia dɛ yesũa na yeenya papa no efi dza yeenya ho sũahu mu no, afei yɛhwɛ kan na yɛkaa dɛ aber nyina gyedzi kyerɛ kɔ ndaamba. …
“… Yɛretsena abrabɔ a woetwa mu kɔ mu, a mfomdo a woetwa mu kɔ kã ho no, nnyɛ koraa! Ɔnnyɛ Jesus Christ n’asɛmpa no. …
“Ɔkɔ mbasantsen biara [nyimpa] nyinara hɔ, mekã dɛ, ‘Hom nkaa Lot ne yer no’ [Luke 17:32]. Gyedzi yɛ ndaamba dze. Gyedzi nyin wɔ dza woetwa mu kɔ do mbom no kɔn nndɔ dɛ ɔbɛkã hɔ. Gyedzi gye dzi dɛ Nyankopɔn wɔ ndzɛmba akɛse wɔ hɔ ma hɛn mu kor biara na nokwar dɛ Christ nye ‘ndzepa a ɔreba no ho sɔfopanyin’ (Hebrewfo 9:11)” (“The Best Is Yet to Be,” Ensign, Sanda 2010, 24, 26–27).
Abraham and Isaac [Abraham na Isaac], Harold Copping yɛɛ nsaano mfonyin no
Genesis 22:1–19
Abraham ne pɛ dɛ ɔdze Isaac bɔbɔ afɔr no yɛ Nyankopɔn na Ne Ba hɔn ho mfatoho.
Mpo dɛ yennyim siantsir nyina a Nyankopɔn hyɛɛ Abraham mbra dɛ ɔmfa Isaac mbɔ afɔr no, yenyim dɛ nna ɔyɛ ne gyedzi wɔ Nyankopɔn mu ho nsɔhwɛ. Yɛsan so nyim dɛ nna ɔyɛ “Nyankopɔn na ne Ba a Ɔwoo no Kortoo ne mfatoho” (Jacob 4:5). Ber a ekenkan Genesis 22:1–19 no, ibotum ahwehwɛ nsɛnkyerɛdze anaa asɛfo a ɔda Abraham a ɔdze Isaac rema na Egya no dze Ne Ba, Jesus Christ rema ntamu. Hwɛ dɛ ebɛkyerɛw dza ihu no na hyehyɛ no tse dɛ iyi:
|
Abraham na Isaac |
Ɔsor Egya na Jesus Christ |
|---|---|
Abraham na Isaac Nna Isaac nye Abraham na Sarah hɔn ba kortoo no (Genesis 22:2; hwɛ Hebrewfo 11:17 so) | Ɔsor Egya na Jesus Christ Jesus nye Egya ne Ba Kortoo no (John 3:16) |
Abraham na Isaac Nna ɔwɔ dɛ wɔdze Isaac bɔ afɔr hyɛ eguambaa anan mu (Genesis 22:7–9) | Ɔsor Egya na Jesus Christ Jesus Christ nye Nyankopɔn n’Eguambaa no (John 1:29) |
Ebɛn nsɛnkyerɛdze anaa asɛfo ma Agyenkwa no werdam afɔr na ihu dɛ ohia tsitsir ma wo? Hwɛ dɛ ebɔtow anaa ebɛkenkan asɔr ndwom bi ne nsɛm a ɔkyerɛ Ɔsor Egya no dɔ ma hɛn, tse dɛ “God Loved Us, So He Sent His Son,” Asɔr Ndwom, nkanee 187. Ibotum so akyerɛw w’atsenka fa Ɔsor Egya na Jesus Chirst na Hɔn afɔrbɔ ma wo ho ato hɔ.
Sɛ epɛ dɛ isũa Agyenkwa n’afɔrbɔ ho asɛm pii kã ho a, hwɛ dɛ ebɛkenkan Elder Jeffrey R, Holland n’asɛm “Behold the Lamb of God” (Liahona, Esusow Aketseaba 2019, 44–46). Ebɛnadze ntsi na eguambaa yɛ Nyankopɔn ne Ba sɛnkyerɛdze a tum wɔ mu? Ebɛnadze na President Holland kyerɛkyerɛ a ɔma wo obu ma Ɔsor Egya n’akyɛdze nyin?
Hwɛ “Akedah (The Binding)’’ (video), Asɛmpa Nwoma Korabea.
Akedah (The Binding)
Fa ndzɛmba a wohu kyerɛkyerɛ adze. Edze ndzɛmba asorɔtow bɛkã nkyerɛkyerɛ na adzesũa ho no, ibotum dze mfonyin kor anaa no mboree wɔ n’apɔwdo n’apɔwdo yi mu edzi dwuma ber a isũa nsɛm a ɔwɔ Genesis 18–23 mu. Mfatoho, ɔwo na w’ebusua anaa w’adzesũafo botum ahyɛ ndzɛmba a ɔwɔ Abraham na Isaac mfonyin no mu nsew. Kã siantir a ndzɛmba yinom hia ma asɛm no, na hwehwɛ ndzɛmba yinom wɔ kyerɛwsɛm no mu. Wosi dɛn tsĩ asɛm no ne nsɛnkyerɛdze fa Nyankopɔn ne Ba n’afɔrbɔ ho mu?
Epɛ adwenkyerɛ horow bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Liahona na For the Strength of Youth [Ma Mbabun Enya Ahoɔdzen] dawurbɔ nkrataa mu.
Adwenkyerɛ horow ma Erekyerɛkyerɛ Mbofra
Genesis 17:15–21; 18:14; 21:1–7
Megye Nyankopɔn dzi dɛ obesie N’anohoba horow.
-
Ama esũa Abraham na Sarah hɔn gyedzi a wonyaa no wɔ Nyankopɔn n’anohoba horow mu no, ɔwo na wo mbofra botum akasa afa mber bi a nna ɔwɔ dɛ wɔtweɔn gye adze bi a nna wɔpɛ ankasa ho. Afei ibotum ahwɛ Sarah na Isaac hɔn mfonyin wɔ n’apɔwdo n’apɔwdo yi mu na aka anohoba a Nyankopɔn bɔe maa ɔno na Abraham ho asɛm (san so hwɛ “Abraham and Sarah,” wɔ Ahyɛmu Dadaw mu Nsɛm mu, 28–31). Boa wo mbofra no ma wɔndwendwen ndzɛmba a Nyankopɔn dze abɔ hɛn anohoba sɛ yɛyɛ anokwafo a. Hyɛ hɔn nkuran ma wonya abotar na gyedzi wɔ Nyankopɔn mu dɛ obesie N’anohoba.
2:20Abraham and Sarah
-
Ama aaboa wo mbofra ma woesũa nokwar a ohia wɔ Genesis 18:14 mu no, ibotum akyerɛw kasafua kor biara fi asɛntɔw a odzi kan wɔ dɛm nyiyimu no mu wɔ nkrataa esinsesin nkorkor do. Nkyii fa nkrataa no forafora mu, na to nsa frɛ wo mbofra na ma wɔnhyehyɛ nkasafua no wɔ esiado esiado a ɔtsen mu. Nkyii ɔwo na wo mbofra no botum akenkan Genesis 17:15–21; 21:1–7 dze ahwehwɛ adze bi a Ewuradze yɛe a nna ɔyɛ dɛ ɔnnkɛyɛ yie ho mfatoho. Enye wo mbofra nkyɛ wo gyedzi dɛ Ewuradze bɛhyɛ N’anohoba horow mã, mpo sɛ ɔyɛ dɛ ɔnnkɛyɛ yie anaa ɔkyɛr a.
Genesis 9:15-26
Mubotum eguan emumuyɛdze.
-
Bisa wo mbofra no fa gyinabew horow ho a obi botum ato nsa afrɛ hɔn dɛ wɔnyɛ adze bi a wonyim dɛ ɔnntsen. Yebesi dɛn “boguan” gyinabew horow yinom? Bɔ Genesis 19:15–26 tɔw ber a ekyerɛkyerɛ mu dɛ nna Lot n’ebusua tse kuropɔn a emumuyɛ papaapa wɔ mu na abɔfo bɔɔ hɔn kɔkɔ dɛ womfi hɔ. Ber a ɔwo na wo mbofra bɔ mu kenkan nyiyimu 15–17, 26, bisa hɔn ma ndɛ “guan” bɔn na “mma mmbu wo kɔn ekyir” n’ase kyerɛ (nyiyimu 17).
Sodom, Julius Schnorr von Carolsfeld yɛɛ nsaano mfonyin no
Genesis 22:1–14
Abraham yɛɛ setsie maa Ewuradze.
-
Edze Abraham na Isaac na Mbeamuduabɔ mfonyin (hwɛ Gospel Art Book, nkanee 9, 57) ridzi dwuma no botum aboa wo mbofra no ma wɔdze asɛm a ɔwɔ Genesis 22 mu no atoto Agyenkwa n’afɔrbɔ no ho (hwɛ Matthew 27:26–37). Ebɛnadze na yebotum esũa afa Ɔsor Egya na Jesus Christ ho fi Abraham na Isaac na Mbeamuduabɔ asɛm no mu? (Hwɛ “Abraham and Isaac [Abraham na Isaac],” wɔ Old Testament Stories mu, 34–37 so.)
2:0Abraham and Isaac
-
Ibotum adwendwen agor bi a ɔnnyɛ dzen a enye wo mbofra no bedzi a ohia dɛ wobedzi akwankyerɛ do a? Bia akwankyerɛ no botum egya akɔ Agyenkwa no mfonyin a wɔdze esuma ho. Agordzi no botum ekenyan nkɔmbɔdzi afa ndzɛmba a Ɔsor Egya ahyɛ hɛn ho mbra dɛ yɛnyɛ ama yeetum nye Ɔno na Jesus Christ akɛtsena bio ho. Susu dɛ hom bɔtow ndwom tse dɛ “Keep the Commandments” (Children’s Songbook, 146-47). Dapɛn yi dwumadzi krataafa botum aboa so dɛmara.
Epɛ bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Friend dawurbɔ krataa mu.