2010–2019
“¿Ha’e piko che, Señor?”
2014


18:18

“¿Ha’e piko che, Señor?”

Jahejava’erã de lado ñande orgullo, ñamaña ñande vanida mboypýri, ha humilda reheve ñaporandu: “¿Ha’e piko che, Señor?”.

Ha’ékuri pe Salvador pyhare paha ko yvy apére, pe pyhare oñeme’ẽ mboyve ijupe opa yvypórare. Omboja’óvo pe pan idiscipulokuéra ndive, he’i peteĩ mba’e omyanyhéne ra’e ikorasõkuéra tuicha jepy’apy ha vy’aỹgui. He’i “Peteĩ pende apytépe che’entregáta”.

Umi discípulo ndodudái pe ha’e he’iva’ekuégui, ni nomañái ijerére ohechauka haĝua ambuévare ha oporandu: “Ha’e piko ha’e?”

Ha katu, “tuicha ñembyasýpe, oñepyrũ opavave he’i chupe: ¿Ha’e piko che, Señor?.

Añeporandu, mba’épa jajapóne jaguerekorõ pe experiencia ñande Salvador ndive. ¿Ñamañátapa ambuévare ha ja’e ñane korasõme: “Oimene oñe’ẽ hína hno. Johnson-re. Aduda voi hekojojágui”, terã “ Oĩ porã voi Hno Brown oĩ ko’ápe, ha’e niko oikotevẽ ohendu kóva”? Terã umi discípulo ymaguaréicha, ñamañáta ñande pype ha ñañeporandúta: “ ¿Ha’e piko che?”.

Umi sencillo ñe’ẽme, “¿Ha’e piko che, Señor?”, oĩ pe arandu ñepyrũ ha pe conversión personal rape ha pe kambio añetéva.

Peteĩ parábola diente de león rehegua

Oĩ peteĩ kuimba’e oguataséva ivecindariore ka’arukue. Especialmente ohasase ivecino róga rupi, ha’e oñangareko porãgui ikapi’ipére, ha oguereko meme planta ijyvotypáva ha yvyramáta ome’ẽva tuicha sombra. Ojehechakuaaháicha pe vecino oñeha’ãmbaite omoporã haĝua ijardín.

Ha katu peteĩ árape, ohasávo ivecino rógare, ohecha ikapi’i porã mbytépe peteĩ ñana tuicha, peteĩ diente de león sa’yjúva.

Oĩvaicha fuera de lugar ha sorprende chupe. ¿Mba’ére piko ivecino noguenohẽi upégui? ¿Oiméne piko ndohechái? ¿Ndoikuaái piko ha’e pe diente de león oitytaha ha’ỹi ha heñóita hetave umi ñana?

Pe peteĩ diente de león omolestaiterei chupe ha ojapose algo upéva rehe. ¿ omondorova’erã piko? ¿ Terã oityva’erã chupe veneno? Ikatu pyhare pytũme, oipe’a kañyhápe.

Umi pensamiento oĩ meme iñakãme ohokuévo hógape. Oike omaña’ỹre ijardin-re, oĩva cubierto cientos dientes de león sa’yjúvare,

Yvyra ha kapi’i

¿ Nañanemomandu’áipa ko historia umi Salvador ñe’ẽre?

“ ¿…mba’ere piko remaña pe kapi’i oĩva nde hermano resápe, ha nderehechái pe yvyra oĩva nde resápe? …

“ Eipe’a ra’ẽ pe yvyra nde reságui, ha uperõ rehecha porãta eipe’a haĝua pe kapi’i nde hermano reságui” .

Ko viga ha kapi’i asunto ojogua oĩha relacionado pe incapacida jaguerekóva jajehecha porã haĝua ñandejupe. Ndaikuaái mba’érepa ñane porãiterei ja’ekuaa haĝua mba’épa oĩ vai ha mba’e pohãpa oikotevẽ ambue tapicha ha katu hasy’eterei jahecha ñane mba’éva.

Ojapo algunos años, noticia-pe oñeñe’ẽ peteĩ kuimba’e rehe oimo’ãva omonáramo limón rykue hováre ha’e ndojehechamo’ãiha kámarape. Upéicha omona limón rykue hováre ha osẽ omonda mokõi banco. Ojehechauka rire ha’anga pe noticiero ka’aruguápe ojejagarra chupe. Pe policía ohechaukávo pe kuimba’épe umi kámara de seguridad video, ha’e ndoroviakuaái. “ ¡Che ningo amoĩ limón rykue che rováre!”, oprotesta.

Peteĩ Cientifico Universidad Cornell gua ohendúvo pe historia, oikuaase mba’éichapa ikatu ohecha’ỹete iñignoracia. Ohechakuaa haĝua ha’épa peteĩ problema general, mokõi investigador oinvita estudiantes universitarios-pe oparticipa haĝua pruebas habilidades básicas rehegua ha ojerure chupekuéra tocalifica idesempeño. Umi estudiante ojapovaíva’ekue prueba-pe ha’ékuri umi ivaivéva o’evalua haĝua idesempeño. Oĩ umi ome’ẽva ijupe puntaje cinco vece ijyvatevéva umi ha’eva’erãgui.

Upe estudio ojejapo jey jey heta forma-pe, ha oconfirma jey jey upe conclusión ete: hasy jajehecha ñande ha’éhaichaite, jepe umi oguerekóva éxito osobreestima ikontribución ha osubestima umi ambuéva kontribución.

Oimene naiñimportanteiterei jasobreestima ñamanejha porãha peteĩ auto, terã mombyryete piko ikatu amombo pe pelota de golf. Ha katu ñañepyrũrõ jaguerovia ñande kontribución, óga, trabajo ha tupaópe tuichaveha tuicha añetévagui, ñañemboty umi jehovasa ha oportunidad ñañemehora haĝua pypyku ha significativamente.

Puntos ciegos espirituálva

Peteĩ che conocido oiko peteĩ barrio-pe oguerekóva umi estadística ijyvatevéva ko tupao-pe: excelente asistencia, orientación familiar ojejapoporãiterei, umi mitã primariagua ojeportaporã meme, actividakuérape oĩ tembi’u héva ha umi miembro nomongy’aiva voi pe piso, ha umi partido de basketball-pe ndojediskutiri hikuái.

Uperire, pe che amigo ha hembireko oñehenói oservi haĝua peteĩ misión. Ou jey vove mbohapy año rire, tuicha oñemondýi oñeme’ẽrõ en cuenta pe iservicio tiempo aja, once matrimonio ojedivorcia hague.

Jepe pe Barrio oguereko peteĩ indicación externa fidelidad ha mbarete rehegua, oĩ ivaíva ohasáva hína imiembrokuéra korasõ ha rekovépe; ha ñanembopy’apýva ningo ndaha’eiha peteĩ situación añónte. Oiko heta mba’e vai ha py’yĩ innecesario, tupao miembrokuéra ojedesconecta vove umi evangelio principio-gui.Okáguio ojogua ha’eha Jesucristo discípulo, ha katu ikorasõme ojesepara iSalvador ha hekombo’ekuéragui. Mbeguekatu oñemomombyry umi Espiritu mba’évagui ha oñembojave umi mundo mba’éva rehe.

Umi líder del Sacerdocio hekopotĩva’ekue alguna ves, oñepyrũ opensa tupao oĩporãha kuña ha mitãkuérape ĝuarã ha katu nahániri chupekuéra ĝuarã. Terã oĩ oñekonvencéva hembiapo terã icircunstacia personal iñimportanteve umi acto de devoción diario ha serviciogui, omantenétava chupekuéra pe Espiritu ykére. Ko époka autohustificación ha narcisismo gua, ndahasýi jatopa excusa pono ñañemo’aĝui meme Tupãre ñembo’épe, jaheja pe estudio de las escrituras, ndajahái tupaópe ha ndajajapói noche de hogar terã ndajapagái ofrenda ha diezmo integro.

Hermanokuéra, pe’examinami pende korasõ ha peñeporandu sencillamente: “¿Ha’e piko che, Señor?”.

¿Peñemomombyry’imi piko, pe “ Tupã jehovasapy …evangelio gui…, pe oñeme’ẽva’ekue [peẽme]”? . ¿ Peheja piko pe “dios de este mundo” omoypytũ pende apytu’ũ pe “ Cristo gloria evangelio resape” renondépe? .

Che amigokuéra ahayhuetéva, che hermanokuéra ahayhuetéva, peñeporandumi: ¿ Moõpa oĩ che tesoro?”.

¿Peguerekópa pene korasõ umi mba’e ko mundo guápe terã oĩ centrado Jesucristo rekombo’épe? “ Oĩháme pende tesoro, upépe oĩta avei pene korasõ”.

¿ Oĩ piko pene korasõme pe Tupã Espiritu? ¿ Peime piko “arraigado ha cimentádo” pende mborayhu Tupã ha pende rapicháre? ¿ Pededika piko tiempo ha creativida peme’ẽ haĝua vy’apavẽ pende matrimonio ha familiakuérape? ¿ Pededika piko energía pe meta sublime pekomprende ha pevivi haĝua “ pe anchura, ha pe longitud, ha pe pypykukue ha pe yvatekue”, Jesucristo evangelio restaurado rehegua?

Hermanokuéra, pekultivasérõ umi atributo cristiano “fe, virtud, conocimiento, templanza, paciencia, bondad fraternal, piedad, caridad, humildad [ha servicio] rehegua, ”, ñande Ru Yvagagua ojapóta pendehegui tembiporu ipópe heta ánga salvaciõrã.

Pe tekove ojehesa’ỹijóva

Hermanokuéra, avave ndaja’admitisei ñasẽha hína pe tapégui. Py’yĩ ja’evita ja’examina pypuku ñande ánga ha ñambohovake ñande debilida, limitaciones ha kyhyje. Upévare. Ña’examinávo ñande rekove, ñamaña pe prejuicio filtro rupive, excusas ha historia ñamombe’úva ñandejupejahustifika haĝua ñande pensamiento ha tembiapo vai.

Upevére, jajehecha hesakãporã ha’e esencial ñande kakuaa ha ñeimeporã espirituálpe ĝuarã. Ñande debilida ha kangy oñeñomírõ ha opyta pe pitumbýpe, pe Salvador pu’aka rredentor ndaikatúi oipohano ha okonverti umíva ñanembaretépe. Irónicamente, ndajahechairõ ñande debilidades humanas, ndaikatumo’ãi avei jahecha pe potencial divino ñande Ru oipotáva jahupyty.

Upéicharõ, ¿ Mba’éichapa ikatu ñamomimbi pe Tupã añetegua tesape púrova ñande alma-pe ha jajehecha Ha’e ñanderechaháicha?

Asugerise umi Escritura marangatu ha umi conferencia general discurso-kuéra ha’e peteĩ espejo porã ikatúva jaiporu ñañe’examina haĝua.

Ñahendu terã ñamoñe’ẽ jave jahávo umi profeta ymaguare terã ko’aĝagua ñe’ẽ, pembopaha pepensávo mba’éichapa umi ñe’ẽ oje’aplika ambuévape ha katu peñeporandu: “¿Ha’e piko che, Señor?”.

Ñañemo’aĝuiva’erã ñade Ru Eterno-re korasõ ñembyasy ha apytu’ũ ikatúva oñehekombo’e reheve, ñaimévo dispuesto ña’aprende ha ñakambiávo. ¡Ha mba’eichaitépa ñagana ñañekomprometévove javivi pe vida ñande Ru Yvagagua oipotáva ñandeve ĝuarã!

Umi noaprendeséiva ha noñemoambueséiva probablemente ndojapomo’ãi ha seguramente oñeporandúta mba’épa oguereko tupao ome’ẽ haĝua chupekuéra.

Ha katu umi ojapo porãsevéva ha okakuaaséva, umi oikuaáva pe Salvador-pe ha ojoguaséva Chupe, umi oñemotĩndýva mitãicha, ha oñeha’ã omoĩ ipensamiento ha hembiapo armonía ñande Ru Yvagagua ndive, o’experimentáta pe Salvador expiación milagro. Añetehápe oñandúta pe Tupã Espiritu omimbipáva; oñandúta pe vy’apavẽ ñamombe’ukuaa’ỹva oúva pe korasõ manso ha humilde ndive; pejehovasáta pe deseo ha disciplina reheve oiko haĝua pendehegui Jesucristo discípulo añete.

Pe iporãva pu’aka

Pe cherekove pukukue, aguereko oportunida aikuaávo heta kuimba’e ha kuña ikompetente ha iñinteligentevéva ko mundo-pe. Che mitãverõ guare, apyta impresionado umi oikuaavéva, ijexitosovéva ha ifamosovévare ko mundo-pe. Ha katu áño ohasávo, akomprende che impresionaveha umi alma hechapyrãva ha ojehovasapyréva, añetehápe ibuénova ha ndaijapúiva.

¿ Ha ndaha’éi piko upéva pe Evangelio ojapóva ñanderehe? Ha’e pe “ buenas nuevas”, ha ñanepytyvõ ñanebueno haĝua.

Umi apóstol Santiago ñe’ẽ oho ñanderehe ko árape:

“Tupã orresisti umi isobérbiovape, ha ome’ẽ gracia umi humíldevape…

“ Peñehumilla Ñandejára renondépe, ha Ha’e penembotuicháta”.

Che hermanokuéra, jahejava’erã de lado ñande orgullo, ñamaña ñande vanida mboypýri, ha humilda reheve ñaporandu: “¿Ha’e piko che, Señor?”.

Ha pe Ñandejára mbohovái ha’e sapy’árõ: “ Heẽ, che ra’y, oĩ rejapo porãveva’erã, oĩ umi mba’e che roipytyvõkuaávape revence haĝua”, añembo’e taja’aceptakuaa upe mbohovái, humildemente tajahechakuaa ñande pekado ha kangykuéra, ha ñamoambue ñande comportamiento, ha’évo ména, túva ha ta’ýra porãve. Añembo’e ko’aĝa guive tenondevépeve tañañeha’ã jaiko haĝua ñemova’ỹme pe Salvador rape marangatúre, péina ápe, jajehechaporãvo ñandejupe ha’e pe arandu ñepyrũha.

Jajapóvo upéicha, ñande Tupã igenerósova ñandegueraháta ñande pógui ha “ñañemombaretéta ha jajehovasáta yvatéguive”.

Che amigokuéra ahayhuetéva, pe paso peteĩha ko discipulado rape hechapyrãvare oñepyrũ jajapóvo ñandejupe ko porandu isencíllova:

“¿Ha’e piko che, , Señor?”.

Ko’ãvagui ame’ẽ testimonio ha aheja che jehovasa, Jesucristo rérape . Amén.

Notakuéra

  1. Mateo 26:21–22; cursiva agregada.

  2. Mateo 7:3, 5.

  3. Tojehecha de Errol Morris, “The Anosognosic’s Dilemma: Something’s Wrong but You’ll Never Know What It Is”, New York Times, 20 de junio de 2010; opinionator.blogs.nytimes.com/2010/06/20/the-anosognosics-dilemma-1.

  4. Tojehecha de Justin Kruger y David Dunning, “Unskilled and Unaware of It: How Difficulties in Recognizing One’s Own Incompetence Lead to Inflated Self-Assessments”, Journal of Personality and Social Psychology, diciembre de 1999, págs. 1121–1134. “En 4 estudios, los autores encontraron que los participantes con puntuación en el cuartil inferior en exámenes de humor, gramática y lógica sobreestimaron extremadamente su habilidad y su desempeño en el examen. Aunque la puntuación de sus exámenes les colocó en el decimosegundo percentil, estimaron que estaban en el número 62” (tomado de la síntesis en psycnet.apa.org/?&fa=main.doiLanding&doi=10.1037/0022–3514.77.6.1121).

  5. Tojehecha de Marshall Goldsmith, What Got You Here Won’t Get You There, 2007, capítulo 3. El investigador pidió a tres socios que evaluaran su propia contribución al éxito de la compañía. Las autoevaluaciones de esa contribución sumaron 150 por ciento.

  6. 1 Timoteo 1:11.

  7. 2 Corintios 4:4.

  8. Lucas 12:34.

  9. Efesios 3:18.

  10. Doctrina y Convenios 4:6.

  11. Tojehecha Alma 17:11.

  12. Tojehecha Éter 12:27.

  13. Santiago 4:6, 10.

  14. Doctrina y Convenios 1:28.