“Dzifuu 10–16. ‘Mohwɛ Ɔnoara’: Job 1–3; 12–14; 19; 21–24; 38–40; 42,’’ Bra, Bɛka Mo Do—Dze Ma Fie na Asɔr: Ahyɛmu Dadaw 2026 (2026)
“Dzifuu 10–16. ‘Mohwɛ Ɔnoara,’” Bra, Bɛka Mo Do: Ahyɛmu Dadaw 2026
The Judgments of Job [Job n’Atsɛmbu], Joseph Brickey yɛɛ nsaano mfonyin no
Dzifuu 10–16: “Mohwɛ Ɔnoara”
Job 1–3; 12–14; 19; 21–24; 38–40; 42
Ɔnnyɛ hu dɛ ebɔdwendwen siantsir a ndzɛmba bɔn to nkorɔfo apapa—anaa, dza ɔkã ho no, siantsir a ndzɛmba apapa to nyimpa bɔnfo. Ebɛnadze ntsi na Nyankopɔn, a ɔyɛ pɛrpɛr, ma dɛm kwan? Job nwoma no hwehwɛ nsɛmbisa a ɔtse dɛm yinom mu. Nna Job yɛ nyimpa apapafo no mu kor a ndzɛmba bɔn beberee totoo no. Osian Job no nsɔhwɛ no ntsi, n’anyɛnkofo dzii ho ebooboo dɛ sɛ nna ɔyɛ nyimpa papa ampa a Job noara sii ne tseneneeyɛ pi na obooboo ho sɛ Nyankopɔn dzi pɛrpɛr ampaara a. Naaso n’amandzehu na ebooboo mmfa ho no, Job sii no nokwardzi na gyedzi wɔ Jesus Christ mu no tadua. Job nwoma mu no, wɔtow gyedzi tafɛrbanyinmbɔmu na wɔhwehwɛ mu na mbom wɔmmpow no koraa. Dɛm no nnkyerɛ dɛ woyi nsɛmbisa no nyinara ano. Naaso Job nwoma no kyerɛkyerɛ dɛ kɛpem dɛ woyi ano no, nsɛmbisa botum nye gyedzi atsena. Na ɔmmfa ho dza osi wɔ mber mu no, yebotum akã no wɔ hɛn Ewuradze ho dɛ, “Mohwɛ Ɔnoara” (Job 13:15).
Epɛ Job nwoma no mbobɔdo a, hwɛ “Job” wɔ Kyerɛwsɛm no Kwankyerɛ no mu (Asɛmpa Nwoma Korabea).
Adwenkyerɛ horow ma Adzesũa wɔ Fie na wɔ Asɔr
Job 1–3; 12–13
Mubotum ahwɛ Nyankopɔn noara wɔ gyinabew horow nyinara mu.
Job n’etsir mbuei no, wɔ awensɛm kwan mu, tsĩ Satan n’asɛdze mu dɛ hɛn ɔsɛɛfo anaa hɛn atwetwesinyi; wɔnnkã nkɔmbɔdzi ankasa ankasa wɔ Nyankopɔn na Satan ntamu ho asɛm. Ber a ekenkan dza Satan kãe faa Job ho wɔ (hwɛ Job 1:9–11; 2:4–5) no, ibotum ebisa woho asɛm dɛ, “Ebɛnadze ntsi na mo nokwardzi kɔ do tsim ma Nyankopɔn?” Ebɛnadze ntsi na ɔbɛyɛ haw dɛ ebɛyɛ setsie ama Ewuradze wɔ siantsir nkotsee a Satan susuii no ntsi?
Ebɛnadze na ɔyɛ wo ahomka fa Job no mbuae ma no nsɔhwɛ no? (hwɛ Job 1:20–22; 2:9–10).
Job n’anyɛkofo susuii dɛ nna Nyankopɔn retsẽa no (hwɛ Job 4–5; 8; 11). Ebɛnadze haw na ihu no wɔ adwenkyerɛ yi ho? Kenkan Job no mbuae wɔ etsir 12–13 mu. Ebɛnadze na nna Job nyim fa Nyankopɔn ho a ɔmaa no tum ma ɔkɔr do nyaa awerɛhyɛmu? Ebɛnadze na inyim fa Nyankopɔn ho a ɔboa wo ma esɔw wo nsɔhwɛ?
Job 19
Jesus Christ nye mo Pomfo.
Ɔtɔfabi a yesũa nokwar horow a ohia dodow wɔ hɛn nkõdzen mber a ɔyɛ dzen dodow mu. Dwendwen nsɔhwɛ a Job kãa ho asɛm wɔ Job 19:1–22 mu na nokwar horow a ɔpaa mu kae wɔ nyiyimu 23–27 mu. Isi dɛn hu dɛ wo Pomfo tse ase? Ebɛn nsonsonee na nyimdzee yi yɛ wɔ w’abrabɔ mu?
Hwɛ dɛ ebɔtow anaa ibetsie asɔr ndwom afa Jesus Christ ho tse dɛ “I Know That My Redeemer Lives” (Asɔr Ndwom, nkanee 136). Ebɛn nsɛm fi asɔr ndwom yi mu na ɔkyerɛ w’atsenka fa No ho?
San so hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 121: 1–12; 122.
Job 21–24
“Sɛ ɔasɔ me ahwɛ a, nkyɛ mefir edzi dɛ sika.”
Job 21–24 mu no, ebɛkenkan anototo wɔ Job na n’anyɛnkofo ntamu. Asɛmbisa no bun mu no nkorɔfo pii ebisa dɛ: Ebɛnadze ntsi na ɔtɔfabi a atseneneefo hu amandze?
Mpo dɛ yennyi ne nyiano nyinara no, wɔ Jesus Christ n’asɛmpa a wɔdze asan ananmu mu no, yɛwɔ nokwar horow a obotum aboa hɛn ma yɛatse abɛbrɛsɛ na amandzehu ase. Nda a odzi ekyir kyerɛwsɛm wɔ ase ha a nokwar horow yinom bi wɔ mu. Ebɛnadze na kyerɛwsɛm yinom kyerɛkyerɛ wo fa Ɔsor Egya na Ne nhyehyɛɛ ho?
Ibotum asan so akenkan President Spencer W. Kimball ne nkyerɛkyerɛ fa abɛbrɛsɛ ho wɔ “Tragedy or Destiny?” mu (Teachings of Presidents of the Church: Spencer W. Kimball [2011]), 11–21).
Ogyina dza esũa do no, ibesi dɛn botum eyi asɛmbisa tse dɛ “Ebɛnadze ntsi na Nyankopɔn ma kwan ma atseneneefo hu amandze” ano?
Calm and Stars, Yongsung Kim yɛɛ nsaano mfonyin no. mfonyin no havenlight.com maa ho kwan
Job 38–40; 42
Nyankopɔn no nhumu yɛ kɛsenara kyɛn medze.
N’anyɛnkofo hɔ nsɛntodo tseetsee no no (hwɛ Job 16:1–5; 19:1–3), Job sii do bisaa Nyankopɔn siantsir kor a ɔwɔ dɛ ohu amandze dodow dɛm (hwɛ Job 19:6–7; 23:1–9; 31). Ewuradze amma no siantsir kor pɔkyee wɔ Job nwoma no mu. Mbom Ɔkyerɛkyerɛɛ asɛm bi a ohia wɔ etsir 38–40. Ibesi dɛn bɔbɔ asɛm no tɔw? Mfatoho, ebɛnadze na isũa fi Ewuradze ne nsɛmbisa mu wɔ Job 38:1–7, 18–24 mu?
Ibohu dɛ Ewuradze kãsae kyerɛɛ Job fa N’abɔdze bi na ndwunma akɛse bi so ho (hwɛ Job 38–39). Ibotum so ahwɛ abɔdze no binom (anaa hɔn ho mfonyin). Ndzɛmba yinom si dɛn boa wo ma inya adwen soronko bi fa Nyankopɔn ho? fa wo nsɔhwɛ ho? Wosii dɛn sesaa Job no nhumu? (hwɛ Job 42:1–6; san so hwɛ Moses 1:8–10).
Wiadze mfɛndzanan ehyiadzi nsɛm bi wɔ ha a obotum aboa asesa hɛn nhumu: Tamara W. Runia, “Seeing God’s Family through the Overview Lens” (Liahona, Ɔberɛfɛw 2023, 62–69); Russell M. Nelson, “Think Celestial!” (Liahona, Ɔberɛfɛw 2003, 117–20). Asɛm ebien mu kor mu no, hwehwɛ biribi a ebɛpɛ dɛ ekaa no mber fofor bi a ɔyɛ dɛ wo nsɔhwɛ bɛhyɛ wo do no. Ibesi dɛn akaa woho wɔ dza isũae no ho?
Yɛ no kwan fofor bi do. Adzesũa nnyi dɛ ɔyɛ akenkan, adwendwen, anaa kasa nko. Ɔtɔfabi a nkaadze adzesũa dodow no fi erebɔ honanadua no mu hyew akwan mu ba. Mfatoho, sɛ ekenkan mbrɛ Ewuradze sii sesaa Job no nhumu ho asɛm a wɔ Job 38–40 mu a, ibotum etu mpasar na ahwɛ Ewuradze n’abɔdze no bi, akɛse na nkakramba. Anaa ibotum ahwɛ adze bi efi nhumu nsonsonee mu—fi sor, ase, ɔbɛn wo, ɔwɔ ekyir, na dza ɔkekã ho.
Epɛ bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Liahona na For the Strength of Youth [Ma Mbabun Enya Ahoɔdzen] dawurbɔ nkrataa mu.
Adwenkyerɛ horow ma Erekyerɛkyerɛ Mbofra
Job 1–2; 12; 19
Gyedzi wɔ Jesus Christ mu bɔboa me wɔ nkõdzen mber mu.
-
Hyɛ wo mbofra no nkuran ma wɔnkã dza wonyim fa Job ho nkyerɛ wo. Sɛ wohia mboa a, ibotum akyerɛ hɔn akɔ Job 1:1, 13–22; 2:7–10 anaa akɔ “Job” (wɔ Old Testament Stories mu, 145–47). Job sii dɛn maa tafɛrbanyinmbɔmu no mbuae? (hwɛ Job 1:21; 2:10).
1:55Job
-
Job yɛɛ nokwafo wɔ no nsɔhwɛ mu osian dza nna onyim fa Ewuradze ho ntsi. Ibia ɔwo na wo mbofra no botum ahwɛ Jesus Christ a ɔnye binom rinya nkitahodzi no mfonyin (tse dɛ dza ɔwɔ ase no anaa mfonyin a ɔwɔ Gospel Art Book mu no). Kasa fa dza inyim no wɔ No ho na ma Osi tse ho. Nyiyimu binom wɔ ha a ɔkyerɛ dza nna Job nyim fa Ewuradze ho: Job 12:10, 13, 16; 19:25–27. Ebɛnadze ntsi na ɔyɛ adze tsitsir dɛ yebohu ndzɛmba yinom afa No ho?
He healed Them All, Michael Malm yɛɛ nsaano mfonyin no
Job 14:14
Osian Jesus Christ ntsi, mebɛtsena ase bio wɔ mo wu ekyir.
-
Job bisaa asɛm bi a ohia wɔ Job 14:14. Bia ɔwo na wo mbofra no botum ahwɛ akyɛ mbrɛ wobesi beyi Job ano nkorkor. Ibotum ahwɛ adwenkyerɛ horow wɔ Alma 11:42–44, wɔ “In a Coming Day” video mu (Asɛmpa Nwoma Korabea), anaa wɔ ndwom bi fa Wusoɛr no ho tse dɛ, “Did Jesus Really Live Again?” mu. (Children’s Songbook, 64).
#BECAUSEofHIM: An Easter Message of Hope and Triumph
Job 16:1–5; 22:5
Anyɛnkofo apapa pegya na wɔhyɛ hɔnho nkuran.
-
Mber a Job ridzi awerɛhow no, n’anyɛkofo kãe kyerɛɛ no dɛ Nyankopɔn retsẽa no osiandɛ ɔayɛ bɔn (hwɛ Job 22:5). Sɛ nna yɛyɛ Job n’anyɛnkofo a, nkyɛ yebesi dɛn bɔbɔ mbɔdzen aboa no? Sɛ binom ridzi awerɛhow a hɛn nsɛm besi dɛn botum aboa hɔn? (hwɛ Job 16:5). Hwɛ dɛ edze mfonyin kor anaa no mboree a ɔwɔ n’apɔwdo n’apɔwdo yi mu no bɛkyerɛ ber a eyɛ nsɛmbisa yinom mu mpɛnsampɛnsamu.
-
Hwɛ dɛ ibebisa wo mbofra no ma wɔakyerɛw nyɛnko papa no suban nkorkor na ɔabɔ nyɛnko bi a ɔwɔ suban yinom ne dzin. Nkyii ibotum ahwɛ Jesus Christ no mfonyin. Ebɛn akwan horow mu na Jesus Christ yɛ nyɛnko papa ma hɛn mu kor biara? Ibotum adwen obi a ɔrefa nkõdzen mu ho. Hyehyɛ mbrɛ ibesi bɛyɛ Christ saso nyɛnko ama no ho.
Job 19:23–27
Jesus Christ yɛ mo Pomfo.
-
Hom akenkan Job 19:23–27 ewie no, ɔwo na wo mbofra botum akasa afa mbrɛ hom si nyim dɛ hɛn Pomfo tse ase ho. Hom botum abɔ mu ayɛ edwuma dze akyerɛw hɔn dasee (anaa wɔahyehyɛ Agyenkwa no ho adorɔw) wɔ nwoma mu (hwɛ nyiyimu 23).
-
Wobotum asan so atow ndwom a ɔgye Agyenkwa no ho dase, tse dɛ “I Know That My Redeemer Lives” (Asɔr Ndwom, nkanee 136). Kyɛ nsɛnsin fi asɔr ndwom no mu a ɔhyɛ wo gyedzi wɔ No mu no dzen. Ebɛnadze ntsi na ohia dɛ yebohu dɛ Jesus Christ tse ase?
Epɛ bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Friend dawurbɔ krataa mu.