Come, Follow Me
Sanda 26–Kwakwar 1. “Kyerɛkyerɛ Wo Mba Ndzɛmba Yinom a Irinngya Bi”: Genesis 5; Moses 6


“Sanda 26–Kwakwar 1. ‘Kyerɛkyerɛ Wo Mba Ndzɛmba Yinom a Irinngya Bi’: Genesis 5; Moses 6,” Bra, Bɛka Mo Do—Dze Ma Fie na Asɔr: Ahyɛmu Dadaw 2026 (2026)

“Sanda 26–Kwakwar 1. ‘Kyerɛkyerɛ Wo Mba Ndzɛmba Yinom a Irinngya Bi’,” Bra Bɛka Mo Do: 2026

Adam  na  Eve

Better Than Paradise [Oye Kyɛn Paradise], Kendal Ray Johnson yɛɛ nsaano mfonyin no

Sanda 26–Kwakwar 1: “Kyerɛkyerɛ Wo Mba Ndzɛmba Yinom a Irinngya Bi”

Genesis 5; Moses 6

Genesis 5 no dodow yɛ mbasantsen a ɔda Adam na Eve na Noah hɔn ntamu hɔn edzin a wɔakyerɛw no nkorkor. Yɛkenkan edzin beberee, naaso yennsũa hɔnho nsɛm pii. Nkyii yɛkenkan kyerɛpɛn yi a ɔyɛ enyigye naaso wonntum nnkyerɛkyerɛ mu no: “Na Enoch nye Nyankopɔn nantsewee: na onnyi hɔ; osiandɛ Nyankopɔn faa no” (Genesis 5:24). Nokwar ara, asɛm bi wɔ dɛm nyiyimu no ekyir! Mbom wɔamma nkyerɛkyerɛmu biara no, mbasantsen hɔn edzin no hyɛ ase bio.

Ndaase mu ara, Moses 6 yi Enoch n’asɛm mu nsɛm pii kyerɛ—na ɔyɛ asɛm nwanwa. Yesũa Enoch n’ahobrɛadze, esintɔ horow a ɔwɔ, ne ndaamba a Nyankopɔn hun wɔ no mu, na n’edwuma kɛse a ɔyɛe dɛ Nyankopɔn no nkɔnhyɛnyi ho asɛm. Yenya Adam na Eve hɔn ebusua so ho ntseasee pefee ber a ɔkɔ kan wɔ ebusuasantsen ebusuasantsen mu no. Yɛkenkan Satan no “tum kɛse” ho asɛm naaso yɛkenkan awofo a wɔkyerɛkyerɛɛ hɔn mba “Nyankopɔn n’akwan” so ho asɛm (Moses 6:15, 21). Nkanka dza ɔsom bo nye dza yesũa fa nkyerɛkyerɛ a awofo yinom kyerɛkyerɛe: gyedzi wɔ Jesus Christ mu, nnuho, enuma, na eregye Sunsum Krɔnkrɔn no (hwɛ Moses 6:50–52). Dɛm nkyerɛkyerɛ no, tse dɛ asɔfodzi a ɔnye no nam no, nna “ɔwɔ hɔ ahyɛse no, [na] [ɔ]bɛtsena hɔ dze ekesi wiadze n’ewiei so” (Moses 6:7).

adzesũa  sɛnkyerɛdze

Adwenkyerɛ horow ma Adzesũa wɔ Fie na wɔ Asɔr

Moses 6:26–36

Bɔn twa m’ahom do dɛ mubohu, mebɛtse nkã, na matse Nyankopɔn ne ndzɛmba.

Ber a isũa Moses 6:26-36 no, ebɛnadze na isũa fa bɔn no nsunsaundo ho? Esi dɛn ehu nsunsuando yinom? Ebɛn suban na Enoch wɔ a ɔboaa no ma odzii nsunsuando yinom do konyim? Dɛm ntsi Nyankopɔn sii dɛn hyiraa no?

Moses 6:26–47

seminary  sɛnkyerɛdze
Nyankopɔn frɛ me dɛ menyɛ N’edwuma wɔ me mberɛwyɛ mpo mu no.

Sɛ etse dɛ dza Ewuradze ase wo dɛ yɛ no hyɛ wo do mbordo a, nnyɛ ankonam. Enoch mpo tsee dɛm mber a Ewuradze frɛɛ no dɛ ɔnyɛ nkɔnhyɛnyi no. Ber a ekenkan Moses 6:26-36 no, hwehwɛ siantsir a Enoch tsee nhyɛdo no nkã na dza Ewuradze kãe dze hyɛɛ no nkuran.

Nyiyimu 37–47 mu no, ibotum ahwehwɛ akwan a Ewuradze dze maa Enoch mboa na ɔmaa no tum dɛ ɔmfa nyɛ N’edwuma (hwɛ Moses 7:13 so). Ibotum dze Enoch no sũahu atoto nkɔnhyɛfo binom so a wɔtsee nkã dɛ wɔtɔ sin no hɔn ho, tse dɛ Moses (hwɛ Exodus 4:10–16), Jeremiah (hwɛ Jeremiah 1:4–10), Nephi (hwɛ 2 Nephi 33:1–4), na Moroni (hwɛ Ether 12:23–29). Ebɛn atsenkã na inya dɛ Nyankopɔn pɛ dɛ isũa fi kyerɛwsɛm yinom mu fa edwuma a Ɔdze ama wo dɛ yɛ no ho?

Enoch  robɔ  mpaa

Adzehunyi na Ewuradze Eyi Dze Ama No Nkorɔfo (Moses 6:36), Eva Timothy yɛɛ nsaano mfonyin no

Ndɛ da yi nkɔnhyɛfo na asomafo pii akyerɛ atsenka a ɔnye Enoch ne dze no sɛ mber a wɔkãa atsenka a wonyaa wɔ hɔn ɔfrɛ ho asɛm. Mfatoho, hwɛ Elder Ulisses Soares ne dase wɔ “Prophets Speak by the Power of the Holy Spirit” (Liahona mu, Esusow Aketseaba 2018, 98–99).

Ebɛnadze na ibotum esũa efi nkɔnhyɛfo na asomafo yinom hɔ fa atsenka a inya wɔ wo sintɔ ho? Mber bɛn na etsee nka dɛ Agyenkwa no boaa wo ber a Ɔsee wo dɛ yɛ ndzɛmba a ɔyɛ dzen? Hwɛ dɛ ebɛkyerɛw wo ndaamba sũahu horow kakra ato hɔ, wɔ mber a ibehia dɛ edan Agyenkwa no mboa no. Ibesi dɛn dze gyedzi wɔ Jesus Christ mu ahwɛ dza osisi yinom?

Hwɛ David A. Bednar, “Abide in Me, and I in You; Therefore Walk with Me,Liahona, Esusow Aketseaba 2023, 123–25; “I’ll Go Where You Want Me to Go,” Asɔr Ndwom, nkanee 270 so.

Moses 6:48–68

Wɔkyerɛkyerɛɛ Jesus Christ n’asɛmpa no fi ahyɛse no.

Osiandɛ yɛwɔ Moses nwoma no ntsi, yenyim dɛ ofitsi Adam na Eve do no Nyankopɔn akyerɛkyerɛ Ne mba mbrɛ wobesi benya ɔpon. Ber a isũa Moses 6:48-68 no, hwehwɛ dza otwar dɛ yehu na yɛyɛ ma wɔapon hɛn. Hwɛ Adam n’asɛmbisa wɔ nyiyimu 53 mu. Ana adwendwen dɛm ho da? Ebɛnadze na isũa fi Ewuradze ne nyiano mu wɔ nyiyimu 53-65 mu? Ibotum adwendwen nyiyimu yinom ho dɛ Ewuradze n’asɛm wɔ Adam n’enuma som ase. Ebɛnadze na isũa fa enuma ho fi N’asɛm mu? Edwendwen ho a ebɛnadze ntsi na Ɔdze enuma totoo “awo fofor” ho? (nyiyimu 59). Ebɛnadze na ibotum ayɛ dze akɔ do dɛ “[wɔbɔwo] wo fofor” wɔ w’abrabɔ nyina mu?

Hwehwɛ nsɛnkyerɛdze. Kyerɛwsɛm mu no, ndzɛmba anaa dza osisi botum ataa egyina hɔ ama anaa wɔayɛ sunsum mu nokwar horow sɛnkyerɛdze, nkanka nokwar a ɔfa Agyenkwa no ho (hwɛ Teaching in the Savior’s Way7). Asɛnkyerɛdze yinom botum ama wo ntseasee wɔ No ho na Ne nkyerɛkyerɛ mu adɔ. Mfatoho, ebɛnadze na isũa fi akoma na asowa nsɛnkyerɛdze wɔ Moses 6:27 mu, enyiwa na dɛtse wɔ Moses 6:35 mu, anaa nsu wɔ Moses 6:59–60 mu?

Moses 1:51–62

“Kyerɛkyerɛ wo mba ndzɛmba yinom a irinngya bi.”

Wɔdze Jesus Christ n’asɛmpa kyerɛkyerɛɛ Adam wɔ Moses 6:51–63 mu wiei no, Ewuradze kãa kyerɛɛ Adam dɛ ɔmfa nkyerɛkyerɛ ne ndaamba mbasantsen. Hwɛ dɛ ebɛkyerɛw nokwar a ihu wɔ nyiyimu yinom mu no nkorkor. (Obotum ayɛ mboa dɛ ebɛkyekyɛ asɛnsin no mu nyiyimu nkakramba, tse dɛ nyiyimu 51–52, 53–57, 58–60, 61–63). Ebɛnadze ntsi na nokwar horow yinom som bo ma ebusuasantsen a wɔreba no? Ebɛnadze bio na ibotum esũa efi Ewuradze ne nkyerɛkyerɛ ma awofo wɔ Mosiah 4:14–15 na Nkyerɛyerɛ na Ahyɛmudzi 68:25–28; 93:40–50 mu?

Yɛrekenkan “nkaa nwoma’’ a Adam na Eve hɔn ebusua kyerɛɛw ho asɛm no botum ekenyan ɔwo na w’ebusua ma wɔayɛ hɔnara hɔn nkaa nwoma. Ebɛn atsenkã na inya dɛ Ewuradze bɛpɛ dɛ edze bɛkã ho? Hwɛ dɛ edze nsɛm fi wo nkaa nwoma mu besie wɔ FamilySearch.org.

Hwɛ Dieter F. Uchtdorf, “Jesus Christ Is the Strength of Parents,’’ Liahona, Esusow Aketseaba 2023, 55–59; “Parenting: Touching the Hearts of Our Youth,” “But Why?” (videos), Asɛmpa Nwoma Korabea so.

ebusua  a  wɔabɔ  mu  rekenkan  kyerɛwsɛm

Epɛ bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Liahona na For the Strength of Youth [Ma Mbabun Enya Ahoɔdzen] dawurbɔ nkrataa mu.

mbofra  ɔfã  sɛnkyerɛdze  01

Adwenkyerɛ horow ma Erekyerɛkyerɛ Mbofra

Moses 6:26–34

Nyankopɔn botum aboa me ma mayɛ ndzɛmba a ɔyɛ dzen.

  • Mber a wɔfrɛɛ Enoch dɛ ɔnkɔbɔ asɛmpa no dawur no, ɔhaaw no dɛ obedzi ɔkõgu. Naaso Nyankopɔn boaa no. Wɔmbɔ mu nkenkan asɛm yi wɔ Moses 6:26–34 (san so hwɛ “Enoch the Prophet” wɔ Old Testament Stories mu, 19–21). Ebɛnadze ntsi na Enoch tsee nka dɛ onnkotum abɔ asɛmpa no dawur? (hwɛ Moses 6:31). Nyankopɔn sii dɛn boaa Enoch? (Hwɛ Moses 6:32–34; 7:13).

  • Wo mbofra no enyi botum agye ho dɛ wɔrekyɛ anaa wɔreyɛ mfatoho horow ɔyɛkyerɛ afa mber a Nyankopɔn boaa nkorɔfo ma wɔyɛ ndzɛmba a ɔyɛ dzen ho—mfatoho, Noah, David, Ammon, anaa Samuel Lamannyi no (hwɛ Gospel Art Book, nkanee 7, 19, 7881). Ibotum so akyɛ woara wo sũahu bi na ama wo mbofra no akã mbrɛ Nyankopɔn si boa hɔn ma wɔyɛ ndzɛmba a ɔyɛ dzen ho asɛm.

Moses 6:50–62

Gyedzi wɔ Jesus Christ mu, nnuho, enuma, na meregye Sunsum Krɔnkrɔn no siesie me ma maasan akɔ Nyankopɔn hɔ.

  • Nyankopɔn kyerɛkyerɛɛ Adam dza yehia a ɔwɔ dɛ yɛyɛ ma yɛasan akɔ No hɔ—yenya gyedzi wɔ Jesus Christ mu, yenu hɛnho, wonuma hɛn, na yɛgye Sunsum Krɔnkrɔn n’akyɛdze no. Boa wo mbofra no ma wɔnhwehwɛ fapem yinom wɔ Moses 6:52, 57 mu. Nkyii ibotum aboa hɔn ma wɔakyerɛw kasa tsiabaa afa fapem no mu kor ho. Kyerɛwsɛm fi Moses 6mu, sũahu, na dase bi botum akã kasa kor biara no ho. To nsa frɛ hɔn ma wɔnye hɔn ho nkyɛ hɔn kasa no.

  • Ibotum so dze mfonyin a ogyina hɔ ma asɛmpa fapem a odzi kan no akyerɛ (hwɛ gyedzi ho nsɛmpɔw a otsia anan no). Hyehyɛ no kyerɛpɛn do a ogya kɔ Jesus Christ no mfonyin ho. Ber a ekenkan Moses 6:52, wo mbofra no botum egyina mfonyin a ɔtsen ne nkyɛn sɛ wɔtse nsɛmfua a mfonyin no gyina hɔ ma no a.

  • Wo mbofra hɔn enyi botum agye dɛ wɔbɔtow ndwom a ɔkyerɛkyerɛ fapem no wɔ Moses 6:52 mu, tse dɛ “Faith,” “When I Am Baptized,” na “The Holy Ghost” (Children’s Songbook, 96–97, 103, 105). Boa hɔn ma wɔnhwehwɛ fapem yinom wɔ Moses 6:52 mu.

Moses 6:57–58

Ɔsor Egya pɛ dɛ awofo kyerɛkyerɛ hɔn mba.

  • Ama ahyɛ wo mbofra nkuran ma wɔaboa hɔn awofo wɔ hɔn asɛdze mu dɛ asɛmpa akyerɛkyerɛfo no, hwɛ dɛ ebɛserɛ abofra bi ma ɔakenkan Moses 6:58 na oehu mbrasɛm a Nyankopɔn dze maa awofo. Nkyii ibotum dze Adam na Eve a wɔrekyerɛkyerɛ hɔn mba no mfonyin akyerɛ (tse dɛ kor no a ɔwɔ dɛm apɔwdo apɔwdo yi n’ewiei no) na ma wo mbofra no nkã dza wohu no wɔ mfonyin no mu no ho asɛm. Wo mbofra no botum adorɔw hɔn ebusua ebusua a wɔabɔ mu rekenkan kyerɛwsɛm no, wɔabɔ mu robɔ mpaa, anaa wɔabɔ mu ridzi agor ho mfonyin.

Epɛ bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Friend dawurbɔ krataa mu.

Adam  na  Eve  rekyerɛkyerɛ  hɔn  mba  wɔ  dua  ase.

Adam and Eve Teaching Their Children [Adam na Eve Rekyerɛkyerɛ Hɔn Mba], Del Parson yɛɛ nsaano mfonyin no

Primary  dwumadzi  krataafa:  Asɛmpa  no  kyerɛkyerɛ  me  mbrɛ  mibesi  botum  asan  akɔ  Ɔsor  Egya  hɔ.