“Sanda 19–25. Adam na Eve hɔn Asehwe: Genesis 3–4; Moses 4–5,” Bra, Bɛka Mo Do—Dze Ma Fie na Asɔr: Ahyɛmu Dadaw 2026 (2026)
“Sanda 19–25. Adam na Eve hɔn Asehwe,” Bra Bɛka Mo Do: 2026
Adam and Eve [Adam na Eve], Douglas M. Fryer yɛɛ nsaano mfonyin no
Sanda 19–25: Adam na Eve hɔn Asehwe
Genesis 3–4; Moses 4-5
Ahyɛse no, Adam na Eve hɔn Asehwe ho asɛm no yɛ dɛ esian bi. Nyankopɔn yii Adam na Eve edzi fii Eden Ture fɛɛfɛw no mu. Wɔdze hɔn kɔr wiadze a yaw, awerɛhow, na owu wɔ mu mu (hwɛ Genesis 3:16–19). Na wɔtseew hɔn fii hɔn Ɔsor Egya ho. Mbom nokwar horow no a wɔnam Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith do dze saan ananmu bae wɔ Moses nwoma mu no, ma hɛn nhumu soronko wɔ asehwe no ho.
Nyew, nna Eden Ture no yɛ fɛw. Naaso nna Adam na Eve hia dza ɔkyɛn dza etwa ehyia hɔnho fɛɛfɛw no. Nna wohia—na hɛn nyinara yehia—kwan a yɛdze benyin. Worifi Eden Ture mu no yɛ anamɔn a ohia a, odzi kan a wɔdze bɛsan akɔ Nyankopɔn hɔ na ewiei no wɔabɛyɛ tse dɛ Ɔno. Dɛm no kyerɛ dɛ wobehyia ɔkõtsia, wɔbɛyɛ nsanmuyi horow, wɔbɛyɛ mfomdo, wobosũa enu hɔnho, na wɔatwer Agyenkwa a, no Werdambɔ ma yetum nya kankɔ na “hɛn mponee ho dɛwdzi” ba mu no (Moses 5:11). Ntsi sɛ ekenkan Adam na Eve hɔn Asehwe ho asɛm a, mma nntsim wɔ dza ɔyɛ dɛ esian no do mbom wɔ dza ɔbɛba mu no do—nnyɛ wɔ paradise a ofii Adam na Eve hɔn nsamu no do mbom wɔ enyimnyam a hɔn nsanmuyi ma hɛn kwan ma yenya no do.
Adwenkyerɛ horow ma Adzesũa wɔ Fie na wɔ Asɔr
Genesis 3; Moses 4
Nna Asehwe no kã Nyankopɔn ne nhyehyɛɛ ne fã a ohia ho.
Ɔyɛ nokwar dɛ Adam na Eve hɔn nsanmuyi no dze nkõdzen pii a yenya no wɔ ɔnnkyebo mu no bae. Naaso dɛm no nnkyerɛ dɛ yɛwɔ mfehoekyir wɔ hɔn nsanmuyi ho. Ber a ekenkan Genesis 3 na Moses 4, no ibotum ebisa woho dɛ ebɛnadze ntsi na Asehwe no hia ma Nyankopɔn ne nhyehyɛɛ?
Dɛ mbrɛ Moses 5:9–12 kã no, ebɛn atsenka na Adam na Eve nyae fa Asehwe no ho? Ibesi dɛn botum dze hɔn nsɛm no akã wo sũahu horow ho wɔ wiadze a ɔahwe ase yi mu? Ebɛnadze bio na isũa fi 2 Nephi 2:19–25 mu?
Hwɛ Mosiah 3:19; Alma 12:21–37; na Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 29:39-43 so.
Leaving Eden [Worifi Eden], Annie Henrie Nader yɛɛ nsaano mfonyin no
Genesis 3:1–7; Moses 4:22–31; 5:4–15
Jesus Christ ma enyidado na ɔpon.
Adam na Eve hɔn asɛm no yɛ dza ɔyɛ enyidado na mponee a ɔnam Jesus Christ do. Ama ehu siantsir kor no, ibotum ahyɛ ase ber a erohwehwɛ Asehwe no nsunsuando wɔ Genesis 3:1–7; Moses 4:22–31 na akekã mu anaa akyerɛw dza ihu no nkorkor. Nsunsuando yinom si dɛn kitsa wo? Nkyii ibotum ahwehwɛ Moses 5:4–15 mu, a erohwehwɛ Nyankopɔn ne nhyehyɛɛ dɛ Ɔdze bɔpon hɛn efi nsusuando yinom mu. Ebɛnadze ntsi na Adam na Eve hɔn “enyi gyee” ekyir no a ɔbɔfo bɛseraa hɔn no? Ebɛnadze na isũa fi hɔn hɔ fa Ɔsor Egya ne nhyehyɛɛ ho?
Hwɛ “Because of Him’’ (video) so, Asɛmpa Nwoma Korabea.
Because of Him
Genesis 3:16; Moses 4:22
Adam “bɔhwɛ” Eve “do” n’asekyerɛ nye dɛn?
Kyerɛwsɛm yi n’asɛnsin no ɔtɔfabi a yɛnntse ase yie ma yɛkyerɛ ase dɛ oye dɛ okun bɛyɛ ne yer etsirmɔdzendze. Hɛn nda yi mu no, Ewuradze no nkɔnhyɛfo akyerɛkyerɛ dɛ ɔwɔ dɛ kun na yer hu hɔnho dɛ etsipɛnfo a wɔhyɛ hɔn asodzi krɔnkrɔn wɔ ebusua mu no mã (hwɛ “Ebusua no: Dawurbɔ a Wɔdze Ma Wiadze,” [Asɛmpa Nwoma Korabea]). Elder Dale G. Renlund na Akyerɛbaa Ruth Lybbert Renlund kyerɛkyerɛɛ mu dɛ kun tseneneenyi “bɔhwehwɛ dɛ ɔsom; ɔbɛgye mfom ato mu na ɔahwehwɛ bɔnfakyɛ; ɔbɛyɛ ntsɛm atonton; dza ebusuamba pɛ bɛyɛ no ehiadze; ɔbɛtse asodzi kɛse no dɛ ɔma ‘abrabɔ ehiadze horow na bambɔ’ ma n’ebusua; ɔdze enyidzi a ɔkrɔn na obu bɛma ne yer. … Obehyira n’ebusua” (The Melchizedek Priesthood: Understanding the Doctrine, Living the Principles [2018], 23).
Mihia ɔpɛ na ɔkõtsia dze enyin.
Elder Dale G. Renlund kyerɛkyerɛɛ dɛ, “Hɛn Ɔsor Egya no botae wɔ abaatanyɛ ho nnyɛ dɛ Ɔbɛma Ne mba ayɛ dza oye; mbom ɔno nye dɛ Ɔbɛma Ne mba asan mu eyi dɛ wɔbɛyɛ dza oye na ewiei koraa no wɔabɛyɛ tse dɛ Ɔno” (“Choose You This Day,’’ Liahona, Ɔberɛfɛw 2018, 104). Ebɛnadze ntsi na ohia papaapa wɔ Ɔsor Egya ne nhyehyɛɛ mu dɛ yɛsan mu yi dɛ yɛyɛ dza oye?
Ber a ekenkan Moses 4:1-4 no, hwehwɛ dza Ɔsor Egya na Jesus Christ yɛe dze bɔɔ wo nsanmuyi ho ban—wo pɛ. Ibesi dɛn botum enya hɔn bambɔ tum? Epɛ adwenkyerɛ binom a, hwɛ “Make inspired choices,” wɔ For the Strength of Youth: A Guide for Making Choices mu (4–5).
Hwɛ kenkan dza Lehi kyerɛkyerɛɛ faa nyimpa ne pɛ ho wɔ 2 Nephi 2:11–20, 25-30 mu so. Ebɛnadze ntsi na ɔkõtsia hia ma nyimpa ne pɛ? Ibesi dɛn bɛkyerɛ w’enyisɔ ama Jesus Christ dɛ ɔmaa wo “fahodzi dɛ san mu yi”? (2 Nephi 2:27).
Hwɛ Dallin H. Oaks, “Opposition in All Things,” Liahona, Esusow Aketseaba 2016, 114–17; Topics and Questions, “Agency,” Gospel Library; “Per Yɛ Dza Oye,” Asɔr Na Mbofra Ndwom, nkanee 67 so.
Pegya ahohyɛmu. Wobotum ayɛ adzesũa dwumadzi horow pii dɛ ankorankor, ebusua, anaa adzesũafo; wɔ ekuwekuw nkakramba mu; anaa ebienebien mu. Fa kwan asorɔtow do fa ma nkorɔfo a nkyɛ wonnkotum ayɛ bi kwan ma wɔmfa hɔnho nhyɛ mu. Dwumadzi yi dze, ibotum ato nsa afrɛ nyimpa kor anaa kuw bi ma wɔakenkan Moses 4 na For the Strength of Youth [Ma Mbabun Enya Ahoɔdzen] kwankyerɛ no ber a kuw kor so sũa nyiyimu a ɔwɔ 2 Nephi 2mu no. Nkyii wobotum akyerɛkyerɛ hɔnho nkorkor dza wosũae wɔ hɔn ɔfã biara mu.
Satan rohwehwɛ “adaadaa na oefura” m’enyiwa.
Ber a ekenkan Moses 4:4–12; 5:13–33 no, hwɛ dɛ ebɛkyerɛw akwan a Satan bɔɔ mbɔdzen sɔɔ Adam na Eve na hɔn mba hwɛɛ no nkorkor. Osi dɛn na ɔbɔ mbɔdzen dɛ ɔyɛ ndzɛmba yinom noara ndɛ? Ɔsor Egya si dɛn boa wo ma igyina tsia Satan ne ndaadaa?
“Emi, Ewuradze Nyankopɔn … na medze ntar hyɛɛ hɔn.”
Wodzii eduaba a wɔabra no ekyir no, Adam na Eve bɔɔ mbɔdzen dɛ wɔbɛkɛta hɔn adagyaw do. Ekyir no, Ewuradze hyɛɛ hɔn ntar. Ber a ekenkan Moses 4:13–16, 27 no, hwɛ dza odzi do no:
-
Dwendwen dza adagyawdzi na ntarhyɛ botum egyina hɔ ama wɔ kyerɛwsɛm no mu (hwɛ, mfatoho, Nyikyerɛ 7:9, 13–15; 2 Nephi 9:14; Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 109:22–26, 76). Ebɛnadze na isũa fi Adam na Eve hɔn sũahu a ɔfa adagyawdzi na ntarhyɛ ho mu?
-
Sɛ enya wo endowment wɔ temple a, hwɛ dza Adam na Eve botum akã akyerɛ wo fa hia a wo temple garment no ho hia na dza ogyina hɔ dze ma ne hia ho.
Hwɛ “Sacred Temple Clothing” (video), Asɛmpa Nwoma Korabea.
Sacred Temple Clothing
Nyankopɔn bɛgye m’afɔr ato mu sɛ medze ɔpɛ na setsie akoma yɛ a.
Ber a ekenkan Moses 5:4-9, 16-26, hwɛ Adam na Eve na hɔn mbambanyin Cain na Abel suban wɔ afɔrbɔ ho. Ebɛnadze ntsi na Ewuradze gyee Abel n’afɔrbɔ na Ɔanngyɛ Cain ne dze?
Ebɛnadze na Ewuradze se wo dɛ fa bɔ afɔr? Ana biribi wɔ nyiyimu yinom mu a ɔboa tsentsen kwan a edwendwen fa dɛm afɔr no ho?
Epɛ bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Liahona na For the Strength of Youth [Ma Mbabun Enya Ahoɔdzen] dawurbɔ nkrataa mu.
Adwenkyerɛ horow ma Erekyerɛkyerɛ Mbofra
Jesus Christ gye hɛn fi Asehwe no mu.
-
Ama aaboa wo mbofra ma wɔatse Adam na Eve hɔn Asehwe ase yie no, ibotum adorɔw mfonyin no efi “Adam na Eve” (wɔ Old Testament Stories mu, 13–16) na etwitwa mu. Nkyii wobotum abɔ mu ayɛ edwuma dze ahyehyɛ mfonyin no esiado esiado ber a wɔyɛ Adam na Eve hɔn sũahu horow ho mpɛnsampɛnsamu. Ber a eyɛ no, kã siantsir a nna ohia wɔ Ɔsor Egya ne nhyehyɛɛ mu ma Adam na Eve dɛ wofi Eden Ture no mu ho asɛm.
-
Wo mbofra botum enya ndaase ama Jesus Christ no Werdambɔ no ber a wɔtse mbrɛ Osi dzi Asehwe no nsunsuando do konyim no ase. Ber a wɔbɔ mu kenkan Moses 4:25; 6:48; Romefo 5:12; 2 Nephi 2:22–23 no, boa wo mbofra no ma wɔnhwehwɛ akwan a wɔdze bɛma asɛntɔw yi edzi mu: “Osian Asehwe no ntsi, emi …” Nkyii, ber a wɔbɔ mu kenkan Moses 5:8–11, 14–15; 6:59; Alma 11:42 no, wobotum ama asɛntɔw yi edzi mu: “Osian Jesus Christ ntsi, emi …” Hom nye homho nkorkor nkyɛ hom ndaase ma Jesus Christ.
Mubotum afa dza oye.
-
Hwɛ adzesũadze bi a ɔnnyɛ dzen fa bue nyimpa ne pɛ fapem no enyi: to nsa frɛ wo mbofra no ma wɔnkekã dapɛn yi dwumadzi krataafa no mu, mbom ma hɔn color kor pɛr ma wɔmfa nyɛ. Ebɛnadze ntsi na obeye dɛ yenya nsanmuyi horow? Nkyii wobotum abɔ mu akenkan Moses 4:1–4 na wɔakã siantsir a Nyankopɔn pɛ dɛ yetum san mu yi papa anaa bɔn. Ɔsor Egya na Jesus Christ si dɛn boa hɛn ma yɛyɛ nsanmuyi horow apapa?
-
Boa mbofra no ma wɔndwendwen ho na wɔndorɔw nsanmuyi horow apapa a wobotum ayɛ dze aka Jesus Christ do. Anaa hom botum abɔ mu atow ndwom a ɔfa ereyɛ nsanmuyi horow apapa ho, tse dɛ “Choose the Right Way” (Children’s Songbook, 160–61). Hom botum akã mber bi a wɔyɛɛ nsanmuyi papa akyerɛ hom ho nkorkor na wɔakã atsenka a ekyir no wonyae ho asɛm.
Asehwe No, Robert T. Barret yɛɛ nsaano mfonyin no
Mubotum abɔ mpaa ama Ɔsor Egya.
-
Ber a nna ɔwɔ dɛ Adam na Eve fi Eden Ture no mu no, nna wonnkotum ehu Ɔsor Egya n’enyim bio. Enye wo mbofra no nkenkan Moses 5:4, 8 na boa hɔn ma wɔnhwehwɛ dza Adam na Eve yɛe dze tsee dɛ wɔabɛn No na wɔtsie No. Ebɛn ndzɛmba binom na yebotum akã akyerɛ Ɔsor Egya wɔ hɛn mpaabɔ mu?
Epɛ bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Friend dawurbɔ krataa mu.
Nyia Egya Woo no Kortoo no no N’Afɔrbɔ ne Saso, Mike Malm yɛɛ nsaano mfonyin no (hwɛ Moses 5:5–9)