Come, Follow Me
Adwendwen a ɔwɔ dɛ Edwen ho na Ekaa: Nkɔnhyɛfo na Nkɔnhyɛsɛm


“Adwendwen a ɔwɔ dɛ Edwen ho na Ekaa: Nkɔnhyɛfo na Nkɔnhyɛsɛm,” Bra, Bɛka Mo Do—Dze Ma Fie na Asɔr: Ahyɛmu Dadaw 2026 (2026)

“Nkɔnhyɛfo na Nkɔnhyɛsɛm,” Bra, Bɛka Mo Do: Ahyɛmu Dadaw 2026

adwenkyerɛ  sɛnkyerɛdze

Adwendwen a ɔwɔ dɛ Edwen ho na Ekaa

Nkɔnhyɛfo na Nkɔnhyɛsɛm

Tsetse Christianfo nkyekyɛmu wɔ Ahyɛmu Dadaw mu no, ɔfã a odzi ewiei no (Isaiah kesi Malachi) wɔfrɛ no Nkɔnhyɛfo no. Ɔfã yi no, Ahyɛmu Dadaw ne nkyekyɛmu anan no mu bɛyɛ kor no, Nyankopɔn no nkowaa a wɔwɔ etumdze, a wɔnye Ewuradze kasae na nkyii wɔkasae maa No, nye nkorɔfo kyɛɛ Ne nsɛm bɛyɛ mfe 900 na 500 Ansaana Wɔwoo Christ no hɔn nsɛm wɔ mu.

Nkɔnhyɛfo Da Nyankopɔn ne Pɛ Edzi

Nkɔnhyɛfo na nkɔnhyɛsɛm dzi dwuma tsitsir wɔ Ahyɛmu Dadaw nyina mu. Abraham, Isaac, na Jacob hun enyido-adzehu na wɔnye ɔsor abɔfo kasae. Moses hun Nyame enyim na enyim, na ɔdaa Ne pɛ edzi kyerɛɛ Israelmba. Ahemfo nwoma a odzi kan na dza otsĩa ebien no kã nkɔnhyɛfo Elijah na Elisha hɔn nduwma na nsɛm nkaadze no. Ahyɛmu Dadaw san so kã mbaa nkɔnhyɛfo tse dɛ Miriam na Deborah ho nsɛm, a mbaa bi kã ho a wɔdze nkɔhyɛsɛm sunsum ehyira hɔn tse dɛ Rebekah na Hannah. Na mpo sɛ nnyɛ nkɔnhyɛfo etsitsir na wɔkyerɛw Ndwom no a, nkɔnhyɛsɛm sunsum no ahyɛ no mã, nkanka ber a wɔkyerɛ kɔ Messiah ne mbae no.

No mu biara mba dɛ ahobowdze ma Jesus Christ N’asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo n’asɔrmba. Nokwar, Jesus Christ n’asɛmpa a wɔdze asan ananmu no kyerɛkyerɛ hɛn dɛ nkɔnhyɛfo no nnyɛ abakɔsɛm mu nyimpa ara mbom Nyankopɔn ne nhyehyɛɛ ne fã a ohia tsitsir. Mpo binom botum ehu nkɔnhyɛfo dɛ wɔyɛ soronko ma Ahyɛmu Dadaw mber no, yehu hɔn dɛ adze bi a yɛnye Ahyɛmu Dadaw mber wɔ no pɛr.

Naaso nka a etse ber a erekenkan tsir bi fi Isaiah anaa Ezekiel mu no botum ayɛ soronko fi erekenkan wiadze mfɛndzanan ehyiadzi asɛm fi ndɛ Asɔr no ne President hɔ ho. Ɔtɔfabi a ɔyɛ dzen dɛ ibohu dɛ nna tsetse nkɔnhyɛfo wɔ biribi kã kyerɛ hɛn. Ne nyinara no, wiadze a yɛtse mu ndɛ no yɛ soronko fi wiadze a wɔbɔɔ nsɛmpa no dawur na wɔhyɛɛ nkɔm wɔ mu no ho. Na nokwar no dɛ yɛwɔ nkɔnhyɛnyi tseasefo no botum dze asɛmbisa aba: Mfaso a ɔwɔ mbɔdzembɔ yi mu nye dɛn—na ɔgye mbɔdzembɔ— dɛ ebɛkenkan tsetse nkɔnhyɛfo hɔn nsɛm?

tsetse  nkɔnhyɛnyi  bi  a  ɔrekyerɛw

Fulness of Times [Mber ne Mãhyɛ], Greg Olsen yɛɛ nsaano mfonyin no

Tsetse Nkɔnhyɛfo Wɔ Biribi Kã Kyerɛ Hɛn

Mber dodow no, ndɛ nkorɔfo nnyɛ Ahyɛmu Dadaw no nkɔnhyɛfo hɔn dɔm tsitsir. Nna nkɔnhyɛfo no wɔ mprɛmprɛ ehiadze a nna wɔkã ho asɛm wɔ hɔn mber na bea mu—dɛmara dɛ hɛn nda a odzi ekyir nkɔnhyɛfo hwɛ hɛn mprɛmprɛ ehiadze ndɛ no.

Ber kor noara no, nkɔnhyɛfo botum asan so ehu atra mprɛmprɛ ehiadze. Wɔkyerɛkyerɛ onnyieiwei nokwar horow, a ohia ma mber na bea biara. Wɔdze nyikyerɛ ehyira hɔn no, wohu Nyankopɔn no ndwuma no nhumu a ɔtserɛw. Mfatoho, Isaiah bɔɔ nkorɔfo a wɔwɔ ne mber mu no kɔkɔ fa hɔn bɔn ho. Ɔsanee so kyerɛɛw Israelfo a wɔbɛtsena ase ndaamba mu wɔ mfe 200 ekyir hɔn ɔgye ho asɛm. Mber kor noara no, ɔkyerɛkyerɛɛ ɔgye a Nyankopɔn no nkorɔfo nyinara hwehwɛ ho asɛm. Na ɔkyerɛɛw nkɔnhyɛsɛm a, ndɛ mpo no, wɔrotweɔn dɛ ɔbɛhyɛ mã—tse dɛ “asaase fofor’’ ho anohoba (Isaiah 65:17) dɛ “Ewuradze ho nyimdzee’’ bɛhyɛ no mã (Isaiah 11:9), a Israel ebusuakuw a wɔayew no wɔbɔboaboa ano na bea “amanaman’’ runnsũa “ɔkõ bio’’ (Isaiah 2:4). Enyigye na nkenyan ne fa a ofi erekenkan Ahyɛmu Dadaw nkɔnhyɛfo tse dɛ Isaiah hɔn nsɛm mu ba no nye iruhu dɛ yɛwɔ asɛdze wɔ enyimnyam da a wohunii no mu.

Ntsi no sɛ ekenkan tsetse nkɔnhyɛsɛm a, obotum aboa wo ma esũa gyinabew mu a wɔdze kyerɛwee no—naaso ɔwɔ dɛ ihu wankasa woho wɔ mu, anaa “[edze] yɛ mfatoho [ma] [wankasa] woho” (1 Nephi 19:24; hwɛ nyiyimu 23) so. Ɔtɔfabi a ɔno kyerɛ dɛ iruhu Babylon dɛ ɔyɛ bɔn na ahantan sɛnkyerɛdze, nnyɛ dɛ tsetse kuropɔn ara. Obotum akyerɛ dɛ eretse Israel ase dɛ Nyankopɔn no nkorɔfo wɔ mber biara mu na bea biara. Anaa obotum akyerɛ dɛ iruhu Zion dɛ ɔyɛ nda a odzi ekyir edwuma a Nyankopɔn nonkorɔfo gye to mu, na nnyɛ dɛ iruhu no dɛ kasafua kor ara so ma Jerusalem.

Yebotum dze kyerɛwsɛm no atoto hɛn abrabɔ ho osiandɛ yɛtse ase dɛ nkɔnhyɛsɛm botum ahyɛ mã wɔ akwanhorow pii mu. Mfatoho papa kor nye nkɔnhyɛsɛm wɔ Isaiah 40:3: “Obi ndze tsẽa mu dɛ, Hom mbɔ Ewuradze no kwan wɔ sar do, Hom ntsen sar pradada do tsɛmpɔn no mma hɛn Nyankopɔn.” Ma Jewfo no a wɔwɔ ndɔmmum wɔ Babylon no, asɛnkã yi botum afa Ewuradze a ɔrema kwan ma woefi ndɔmmum mu na wɔasan akɔ Jerusalem hɔ ho. Ma Matthew, Mark, na Luke dze, nkɔnhyɛsɛm yi fa John Onumanyi, a osiesiee kwan no maa Agyenkwa no ɔnnkyebo somdwuma no ho. Na Joseph Smith nyaa nyikyerɛ dɛ nkɔnhyɛsɛm yi da ho rehyɛ mã ndɛ ama Christ ne mfe apem somdwuma no ho ahoboa. Akwanhorow mu a yegu do rebɛtse ase no, tsetse nkɔnhyɛfo no kasae kyerɛɛ hɛn. Na wɔkyerɛkyerɛɛ onnyiewiei nokwar horow pii a wɔsom bo, a wohia ma hɛn ara dɛ mbrɛ nna wohia ma tsetse Israel no.

Tsetse Nkɔnhyɛfo Gyee Jesus Christ ho Dase

Bia ma ohia mpo dodow kyɛn dɛ iruhu woho wɔ Ahyɛmu Dadaw nkɔnhyɛsɛm mu nye iruhu Jesus Christ wɔ mu. Sɛ ehwhwɛ No a, ibohu No, mpo sɛ wɔmmbɔ Ne dzin a. Obotum ayɛ mfaso dɛ ebɛkaa dɛ Ahyɛmu Dadaw mu Nyankopɔn, Ewuradze Jehovah no, nye Jesus Christ. Mber biara a nkɔnhyɛfo akã dza Ewuradze reyɛ anaa dza Ɔbɛyɛ ho asɛm no, nna wɔrekã Agyenkwa no ho asɛm.

Jesus  a  Ɔasoɛr  efi  owu  mu  roboa  ɔbarimba  bi

The Lord Appearing unto Abraham, Keith Larson yɛɛ nsaano mfonyin no

Ibɛsan so ehu nhwehwɛmu afa nyia a Ɔasera no Ngo, Ɔpomfo, na ndaamba Ɔhen a ofi David n’ase ho. Iyinom nyinara yɛ nkɔnhyɛsɛm fa Jesus Chist ho. Ne kɛse noara, ebɛkenkan ɔgye, bɔnfakyɛ, ɔpon, na nasananmu ho nsɛm. Agyenkwa no da w’adwen na w’akoma mu no, nkɔnhyɛsɛm yinom no bɛkyerɛ wo akɔ Nyankopɔn ne Ba no hɔ ara. Ne nyinara ekyir no, kwan papa a edze bɛtse nkɔnhyɛsɛm ase nye dɛ ibenya “nkɔnhyɛ sunsum,” a John kã kyerɛ hɛn dɛ ɔno nye “Jesus ho dase” (Nyikyerɛ 19:10).

Nsɛnsin

  1. Wɔtaa frɛ Isaiah, Jeremiah, Ezekiel, na Daniel dɛ Nkɔnhyɛfo Etsitsir osian hɔn nwoma n’atsentsen ntsi. Nkɔnhyɛfo nkaa no ((Hosea, Joel, Amos, Obadiah, Jonah, Micah, Nahum, Habakkuk, Zephaniah, Haggai, Zechariah, na Malachi) wɔfrɛ hɔn Nkɔnhyɛfo Nkumambaa osiandɛ hɔn nwoma no yɛ ntsiatsia kakra. Kwadwom nwoma no wɔfa no dɛ ɔkã Nkyerɛwee no ho na ɔnnkã Nkɔnhyɛfo no ho.

  2. Yennyim mbrɛ wosii boaa nkɔnhyɛsɛm nwoma no ano. Beebi no, ibia nkɔnhyɛnyi bi hwɛɛ ne nkyerɛwee na nkɔnhyɛsɛm no mboano no do. Beebi so no, bia ne nkyerɛwee no wɔkyerɛwee na wɔboaa ano wɔ no wu ekyir.

  3. Hwɛ Exodus 15:20; Atsɛmbuafo 4.

  4. Hwɛ Genesis 25:21–23; 1 Samuel 1:20–28; 2:1–10.

  5. “Hom ndwen no ho enyigye na hia nyinara ho: nkɔnhyɛnyi biara ofitsi Adam do ehu hɛn da. Na nkɔnhyɛnyi biara akã hɛn da ho asɛm, ber a wɔbɔboaboa Israel ano na wiadze no bɛyɛ krado ama Agyenkwa ne Mbae a otsĩa Ebien no. Dwen ho! Nyimpa nyinara a wɔatsena asaase do da no, hɛn nye nkorɔfo a woenya kwan dze hɔnho rehyɛ mboano kɛse yi a odzi ewiei a orisi no mu. Mbrɛ dɛm no si yɛ enyigye!” (Russell M. Nelson, “Hope of Israel’’ [wiadze nyina mu mbabun mpaabɔsom, Obiradzi 3, 2018], Asɛmpa Nwoma Korabea). San so hwɛ Ronald A. Rasband, “Fulfillment of Prophecy,” Liahona, Esusow Aketseaba 2020, 75-78.

  6. Agyenkwa no, ɔrekã Isaiah ho asɛm no, kãa dɛ, “Na ndzɛmba a ɔkãa ho nsɛm nyina ayɛ hɔ na ɔbɛyɛ hɔ so, mpo dɛ mbrɛ nsɛm a ɔkãa no tse” (3 Nephi 23:3; woetsĩ mu akã ho).

  7. Hwɛ Matthew 3:1-3; Mark 1:2-4; Luke 3:2-6.

  8. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 33:10; 65:3; 88:66.

  9. Hwɛ Isaiah 9:6-7; 61:1; Hosea 13:14; Zechariah 9:9.