“Adwendwen a ɔwɔ dɛ Edwen ho na Ekaa: ‘Jesus Bɛse Israel Nyinara dɛ, “Hom Mbra Fie,”’” Bra, Bɛka Mo Do—Dze Ma Fie na Asɔr: Ahyɛmu Dadaw 2026 (2026)
“Adwendwen a ɔwɔ dɛ Edwen ho na Ekaa: ‘Jesus Bɛse Israel Nyinara dɛ, “Hom Mbra Fie”’”, Bra, Bra Bɛka Mo Do: Ahyɛmu Dadaw 2026
Adwendwen a ɔwɔ dɛ Edwen ho na Ekaa
“Jesus Bɛse Israel Nyinara dɛ, ‘Hom Mbra Fie’”
Sinai sar no do no, Moses boaboaa Israelmba ano wɔ bepɔw bi n’ase. Hɔ no Ewuradze paa mu kãa dɛ Ɔpɛ dɛ ɔdan ndɔnkɔfo a wonyaa hɔn fahodzi nnkyɛree no yɛ hɔn ekunyin. Ɔkãa dɛ, “Na hom bɛyɛ asɔfo ahendzi, nye ɔman krɔnkrɔn ama me” (Exodus 19:6). Ɔbɔɔ hɔn anohoba dɛ wɔbɛhyerɛn na wɔayɛ prɔmprɔm, mpo sɛ atamfo a wɔdɔɔ sõ, na wɔwɔ tum kɛse twa hɔn ho hyiaa.
Nnyɛ dɛ iyi nyinara besi osiandɛ Israelfo no dɔɔ sõ anaa hɔn ho yɛ dzen anaa wɔawea ntsi a. Ewuradze kyerɛkyerɛɛ mu dɛ obesi, sɛ “hom betsie [Ne] ndze ara ampa, na woedzi [N’ahyɛmu] do a’’ (Exodus 19:5). Nyankopɔn no tum, nnyɛ hɔnankasa hɔn dze, na ɔbɛyɛ hɔn ekunyin.
Naaso Israelfo no enntsie Nyankopɔn ne ndze aber nyina, na mber resen no wogyae dɛ woridzi N’ahyɛmu no do. Dodow ara na wɔsoom enyame afofor na wɔfaa kusum ndzeyɛɛ a nna woetwa hɔn ho ehyia no. Wɔpoow adze biara a ɔmaa wɔyɛɛ ɔman dansewa no—wɔnye Ewuradze ntamu ahyɛmudzi nkitahodzi no. Nyankopɔn no tum rommbɔ hɔn ho ban no, nna adze biara nnyi hɔ a obotum esiw hɔn atamfo no kwan.
Apetsebɔ no
Mpɛn beberee wɔ afe 735 na afe 720 Ansaana Wɔwoo Christ ntamu no, Assyriafo no tuu hyɛɛ Israel Etsifi Ahenman no do, a ɔyɛ ebusuakuw duebien no no mu du hɔn fie, na wɔfaa Israelfo mpempem ndɔmmum kɔr Assyria Ahenman n’afã ahorow mu. Israelfo yinom bɛyɛ “ebusuakuw a wɔayew,’’ wɔ ne fã bi no osiandɛ woyii hɔn fii hɔnankasa hɔn asaase do na wɔpetsee hɔn guguu amanaman mu. Mbom wɔsanee so yewee wɔ ntseasee a no mu dɔ mu: mber rugu mu no wɔyeew hɔn nyimpa ban dɛ wɔyɛ Nyankopɔn n’ahyɛmudzi nkorɔfo.
Ewiei no, nkorɔfo pii a wɔwɔ Judah Anaafo Ahenman mu no so danee fii Ewuradze hɔ. Assyriafo no tui hyɛɛ hɔn do na wodzii ahenman no dodow do so konyim; Jerusalem nko na anwanwadze mu ara wɔkoraa do. Ekyir no, afe 597 na afe 580 Ansaana Wɔwoo Christ ntamu no, Babylonfo sɛɛ Jerusalem, a temple no kã ho, na wɔfaa nkorɔfo pii ndɔmmum. Bɛyɛ mfe 70 ekyir no, wɔmaa Judah nkaasefo no kwan ma wɔsanee kɔr Jerusalem kesii Temple no bio. Mbom, dodowara, na wɔtsenaa Babylon.
The Destruction of Jerusalem by Nebuzar-adan [Nebuzzar-adan ne Jerusalem Nsɛe], William Brassey Hole yɛɛ nsaano mfonyin no, © Providence Collection/licensed from goodsalt.com
Mber resen no, Israelfo fi ebusuakuw no nyinara mu no “wɔdze ekyinehyia-mframa bɔɔ hɔn apetse … guu amanaman nyina a wonnyim no mu” (Zechariah 7:14). Ewuradze dzii binom enyim kɔɔr nsaase binom do. Binom so fii Israel guanee fi ndɔmmum mu anaa amanyɛ anaa sikasɛm ne siantsir bi ntsi.
Yɛfrɛ dza oisii yinom nyinara Israel hɔn apetsebɔ. Na ohia dɛ yehu apetsebɔ no ho asɛm ɔnam siantsir beberee ntsi. Adze kor nye dɛ, ɔyɛ asɛntsir a ohia tsitsir wɔ Ahyɛmu Dadaw no mu—nna Ahyɛmu Dadaw mu nkɔnhyɛfo no pii yɛɛ sunsum mu asehwe a ogyaa ma apetsebɔ no bae ho adasefo. Wohunii na wɔbɔɔ ho kɔkɔ. Hɔn mu binom mpo tsenaa mu dɛmara. Ɔyɛ mfaso dɛ ebɛkaa mber a erekenkan Isaiah, Jeremiah, Amos hɔn nwoma no, na nkɔnhyɛfo nkaa no hɔn nsɛm a ɔwɔ Ahyɛmu Dadaw n’afã a odzi ekyir mu no. Asɛm yi da w’adwen do no, mber a ekenkan nkɔnhyɛsɛm fa Assyria na Babylon, abosonsɔr na ndɔmmum, ɔsɛɛ na ewiei nsanananmu no ho asɛm no, ibohu dza wɔrekã ho asɛm no.
Eretse Israel apetsebɔ ho asɛm ase no bɔboa wo ma atse Mormon Nwoma no ase yie so, osiandɛ Mormon Nwoma no yɛ Israel nkorbata a wɔbɔɔ hɔn apetse no bi hɔn nkyerɛwee. Nkyerɛwee yi dze Lehi n’ebusua a woguanee fii Jerusalem bɛyɛ afe 600 Ansaana Wɔwoo Christ, ara ansaana Babylonfo ntuabɔ no. Nna Lehi yɛ nkɔnhyɛfo a wɔhyɛɛ Israel hɔn apetsebɔ ho nkɔm no mu kor. Na n’ebusua boae ma nkɔnhyɛsɛm no hyɛɛ mã, wɔfaa hɔn Israel nkorbata no kor na woduaa no wɔ wiadze n’ãfa no ho, wɔ America mantaw.
Mboano no
Mbom, Israel hɔn apetsebɔ, no yɛ asɛm no ne fã ara. Ewuradze no werɛ mmfir no nkorɔfo, anaa dɛ Onngyaa hɔn, mpo sɛ woegya No ekyir mpo a. Nkɔnhyɛsɛm pii dɛ Nyankopɔn bɛpetse Israel no nna anohoba horow pii kã ho dɛ da kor Ɔbɛkã hɔn aboa ano.
Dɛm da no nye ndɛ—hɛn da yi. Mboano no ahyɛ ase dadaw. Afe 1836 mu no, afe mpempem ekyir a Moses boaa Israelmba ano wɔ Bepɔw Sinai n’ase no, opuee Joseph Smith no do wɔ Kirtland Temple na ɔmaa no “nsaafee a wɔdze bɔboaboa Israel ano efi asaase ne mfɛndzanan nyina do no.” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 110:11). Sesei, hɔn a wokitsa nsaafee yinom hɔn kwankyerɛ ase no, wɔroboaboa Israel ebusuakuw no ano fi ɔman biara mu a Ewuradze n’asomfo no botum akɔ.
Moses, Elias, and Elijah Appear in the Kirtland Temple [Moses, Elias, na Elijah Pue wɔ Kirtland Temple], Gary E. Smith yɛɛ nsaano mfonyin no
President Russell M. Nelson afrɛ mboano yi dɛ “adze a ohia dodow a ɔrokɔ do wɔ asaase do ndɛ no.” Adze biara nnsõ nnkyɛn ne kɛseyɛ, adze biara nnhia nnkyɛn no, adze biara so nnkyɛn n’enyimnyam. Na sɛ esan mu yi a, sɛ epɛ a, ibotum ayɛ no mu kyɛfa kɛse bi.’’
Yebesi dɛn botum aboa? Eboa Israel ano n’asekyerɛ nye dɛn? Ana ɔkyerɛ dɛ eresan dze ebusuakuw duebien no akɔ asaase no a nkyɛ mber bi nna wɔtse do no do? Nokwar ara, ɔkyerɛ biribi a ɔso kɛsenara, ɔyɛ onnyiewiei adze koraa. Dɛ mbrɛ President Nelson kyerɛkyerɛɛ mu no:
“Sɛ yɛrekã mboano ho asɛm a, nna yɛrekã nokwar fapem yi sin ara dɛ: hɛn Ɔsor Egya ne mba mu kor biara, a ɔwɔ ntwamutam n’afã ebien nyina no, fata dɛ wɔtse Jesus Christ n’asɛmpa a wɔdze asan ananmu aba no ho asɛm. …
“Ber biara a ebɛyɛ biribiara a ɔboa obi—wɔ ntwamutam n’afã biara no—ma ɔnye Nyankopɔn dzi ahyɛmu na ɔgye n’enuma na temple ayɛdze horow etsitsir no, nna eroboa ma wɔaboa Israel ano. Ɔnnyɛ dzen koraa.”
Iyi si, dɛ mbrɛ Isaiah kãa dɛ, “nkorkor” (Isaiah 27:12) anaa, dɛ mbrɛ Jeremiah hyɛɛ ho nkɔm dɛ, “ɔbaako efi kurow bi mu, na beenu efi ebusua bi mu” (Jeremiah 3:14).
Eroboa Israel ano kyerɛ dɛ edze Nyankopɔn ne mba resan abrɛ No. Ɔkyerɛ dɛ eresan hɔn ananmu akɔ hɔn nye Ne ntamu ahyɛmudzi nkitahodzi ho. Ɔkyerɛ dɛ eresan akyekyer “ɔman krɔnkrɔn” no a Osusuu dɛ Ɔbɛkyekyer no mber tsensten a wɔabasen kɔ no (Exodus 19:6).
Hom Mbra Fie
Dɛ obi a ɔnye Nyankopɔn edzi ahyɛmu no, ekã Israel fifo no ho. Wɔaboa wo ano, na eyɛ boanofo. Mfeha mfeha tsentsen ahyɛmudzi nkorɔfo hɔn ho enyimnyam asɛm no rudu n’abɔso mber, na eyɛ dwumayɛnyi mapã. Sesei no nye mber no a “Jesus bɛse Israel nyinara dɛ, ‘Hom mbra fie.’”
Iyi nye mboanofo no hɔn asɛm: Hom mbra fie mbra ahyɛmu no ho. Hom bra fie wɔ Zion. Hom mbra Jesus Christ, Israel Krɔnkrɔnnyi no hɔ wɔ fie, na Ɔdze hom bɛba Nyankopɔn, hom Egya no hɔ wɔ fie.