„Božská identita: Pravda evanjelia, ktorá zmenila môj život“, Liahona, marec 2026.
Z týždenníka YA
Božská identita: Pravda evanjelia, ktorá zmenila môj život
Boh vás pozná dokonale a vie, čo je pre vás najlepšie.
Zúfalo som sa modlila, aby som porozumela svojej situácii. Moje povolanie na misiu prišlo po veľkých oneskoreniach a bola som zahanbená: nemecky hovoriaca misia Alpy.
Moja domovská krajina.
Čože?
Nechcela som slúžiť doma! Očakávala som, že pôjdem inam, ako mnohí moji priatelia. Táto správa vo mne vyvolala pocit, že ma Nebeský Otec nevidel ako schopnú slúžiť Mu.
Ale keď som vyslovila jednu zúfalú modlitbu a spýtala som sa Ho, či Mu na mne záleží a či toto povolanie na misiu nebolo chybou, cítila som, ako sa z mojich ramien zdvihla fyzická záťaž. Cítila som, ako ma Duch uisťuje, že Boh ma dokonale pozná a vie, čo je pre mňa najlepšie.
V tej chvíli mi Duch potvrdil, že som Božie dieťa.
Bolo to po prvýkrát, kedy som skutočne pocítila moc svojej božskej identity.
Najdôležitejšia pravda
Život meniaca pravda evanjelia Ježiša Krista je, že sme deti nebeských rodičov.
Starší Patrick Kearon z Kvóra dvanástich apoštolov učil o „všeobsiahlom dare večnej pravdy, ktorý je základom našej schopnosti obdržať všetko ostatné, čím nás Otec túži obdarovať – je to dôležitý dar poznania, ktorý, keď ho plne prijmeme a obdržíme až hlboko do duše, dáva do súvislostí radosti a ťažkosti života a naše nezodpovedané otázky: Je to dar poznania, že sme skutočne Božie deti.“
Od tejto skúsenosti s mojím povolaním na misiu som cítila pravdivosť týchto slov. Nikdy som nezabudla, ako som sa cítila upokojená a posilnená, keď som si uvedomila, že Boh ma pozná a miluje.
Zameranie na moju identitu
Napriek tejto pravde svet okolo mňa robí málo, aby mi pripomenul moje božské korene. Uvedomila som si, že si musím vedome pamätať svoju božskú identitu a moc, ktorá z nej pochádza.
Pre mňa to zahŕňa veci ako premýšľanie o zázraku môjho tela a o tom, čo mi umožňuje robiť a zažívať každý deň.
So svojím Stvoriteľom sa cítim spojená aj vtedy, keď som v tichu prírody. Pohľad na krásu hôr alebo západ slnka mi pripomína, že Boh nemusel skrášľovať zem. Ale On a Ježiš Kristus to urobili pre nás, pretože chcú, aby sme sa tešili z divov tohto sveta a aby sme si pripomínali Ich lásku (pozri Mojžiš 6:63).
A každodenná modlitba k Nebeskému Otcovi – dať Mu vedieť, ako sa cítim a uvedomiť si, že ma chce počúvať a hovoriť so mnou – mi pomáha prehĺbiť moje božské spojenie s Ním. Modlitba mi pripomína, že nie som sama a že ma vedie, aj keď to, čo chcem, sa teraz nedeje. Verím, že On, milujúci Otec, vie, kedy je ten správny čas, aby do môjho života vstúpili určité požehnania.
Dar smrteľnosti
Moja misia nebola tým, čo som očakávala, ale mala som skúsenosti, ktoré mi pomohli pochopiť, prečo Nebeský Otec chcel, aby som bola vo svojej domovskej oblasti. Zdieľanie pravdy o božskej identite s tými, ktorí ju predtým nikdy nepoznali, ma napĺňalo radosťou.
Neviem si predstaviť život bez toho, aby som vedela, kto skutočne som – cítila by som sa prázdna a stratená.
Keď premýšľam nad účelom svojho života, dáva mi veľkú nádej, keď viem, že smrteľnosť je len malou časťou plánu Nebeského Otca pre mňa. Môžem robiť, učiť sa a stať sa niečím viac, než som teraz, vďaka božskému daru života, ktorý mi dal ako Svojmu dieťaťu. Som veľmi vďačná za to, že obetoval Svojho milovaného Syna ako môjho Spasiteľa a že mi umožnil rozhodnúť sa vstúpiť do smrteľnosti, aby som sa stala takou, ako je On, a vrátila sa domov.
Čokoľvek na vás svet hodí, dúfam, že si vždy spomeniete, kým skutočne ste. Táto pravda vám dá moc čeliť všetkému, čo vám príde do cesty.
Tak ako ma Boh počul v mojej chvíli zúfalstva, viem, že vždy počuje a miluje aj vás.
Autorka žije v meste Liestal vo Švajčiarsku.