„Tomáš: Kráčal po ceste viery“, Liahona, marec 2026.
Oni poznali Spasiteľa
Tomáš: Kráčal po ceste viery
Tomášov príbeh nám ukazuje, že otázky, trpezlivosť a získanie svedectva sú súčasťou rastu našej viery a presvedčenia.
Ilustrácia od Laury Serrovej, nekopírovať
Čo vám napadne, keď počujete meno Tomáš, ktorý bol Spasiteľovým učeníkom? Jeho meno si často spájame s pojmami „pochybovač“ alebo „neveriaci“.
Ale o Tomášovi je toho oveľa viac. V evanjeliu podľa Jána vidíme Tomášovu cestu viery, ktorá môže odzrkadľovať našu vlastnú: viera môže byť časom posilnená, keď veríme a konáme, aby sme prehĺbili svoju vieru.
Je prirodzené mať otázky
Ježiš Kristus povolal Tomáša za jedného zo Svojich dvanástich apoštolov a Tomáš nasledoval Spasiteľa počas Jeho trojročnej služby. Spasiteľa oddane miloval. Keď sa Tomáš bál o Pánov život, naliehal na ostatných apoštolov: „Poďme aj my, aby sme umreli s Ním“ (Ján 11:16).
Vo svojej oddanosti stále kládol otázky. Pred Getsemanskou záhradou Ježiš učil Svojich učeníkov, že odíde. Tomáš sa spýtal: „Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu?“
Ježiš povedal: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“ (Ján 14:5 – 6).
Tak ako Tomáš, ani my možno nerozumieme všetkým Božím učeniam alebo všetkým aspektom plánu spásy. Ale kladenie správnych otázok môže odhaliť pravdu od Pána. Je to nutné, aby naša viera rástla.
Prezident Russell M. Nelson učil:
„Ak máte otázky – a ja dúfam, že ich máte – hľadajte odpovede s vrúcnou túžbou veriť.
… Vaše úprimné otázky, položené vo viere, vždy povedú k väčšej viere a väčšiemu poznaniu.“
Viera verzus strach
Keď apoštoli počuli, že Ježiš vstal z mŕtvych, tie „slová zdali sa im byť bájkou a neverili im“ (Lukáš 24:11). Tomášovo obdobie pochybností mohlo trvať dlhšie ako u druhých, pretože nebol prítomný, keď sa im vzkriesený Pán prvýkrát zjavil (pozri Ján 20:24).
Keď povedali Tomášovi, že videli Spasiteľa, odpovedal: „Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku Mu nevložím do boku, vôbec neuverím“ (Ján 20:25).
Po ôsmich dňoch sa Pán opäť zjavil a pozval Tomáša, aby vložil ruky do Jeho rán. Tomáš v odpovedi vyhlásil: „Pán môj a Boh môj!“ (Ján 20:28). Spasiteľ potom učil dôležitú pravdu: „Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili“ (Ján 20:29).
Odpovede naozaj prichádzajú. Starší David A. Bednar z Kvóra dvanástich apoštolov učil: „Každá úprimná modlitba je vypočutá a zodpovedaná naším Nebeským Otcom, ale odpovede, ktoré dostávame, nemusia byť také, aké očakávame, alebo k nám nemusia prísť vtedy, keď chceme, alebo spôsobom, aký predpokladáme.“
Presvedčenie, ktoré pretrvá
Keď získame odpovede skrze vytrvalosť, modlitbu a zjavenie, môžeme tiež získať presvedčenie – svedectvo. Ak budeme neustále vyživovať svoju vieru, toto svedectvo s nami môže zostať po celý život. Ako učil prezident Nelson: „Pokiaľ budete trpezlivo rešpektovať Pánovo načasovanie, potom obdržíte poznanie a porozumenie, ktoré hľadáte. A potom prídu aj všetky ďalšie požehnania, ktoré pre vás má Pán pripravené, dokonca aj zázraky. Toto pre vás urobí osobné zjavenie.“
Tomášova skúsenosť nám ukazuje, že viera nie je cieľom, ale procesom. Boh si tento proces ctí a žehná nás, keď zostávame otvorení Jeho vedeniu a vyhľadávame svedectvo, ktoré do našich sŕdc vnáša pokoj (pozri Náuka a zmluvy 88:63).