Tu som

Pán sľúbil Abrahámovi a Sáre obrovské potomstvo. Trvalo dlho, kým toto požehnanie prišlo, alebo lepšie povedané, prišlo v Pánovom čase. Pán však vystavil Abrahámovu vieru skúške, keď ho požiadal, aby obetoval svojho syna Izáka, ktorý bol oným požehnaním, za ktoré sa modlili a na ktoré tak dlho čakali. Možno sme tento príbeh v písmach čítali veľakrát, ale ako často sme sa vžili do Abrahámovej kože?

Je ťažké si čo i len predstaviť pocity láskyplného otca pred takouto úlohou. Avšak Abrahámovo odhodlanie v rozhodnutí poslúchnuť ma neprestáva udivovať, keď sa pripravoval ísť na vrch Mórija a priniesť požadovanú obeť. Vo vyjadrení ochoty a podriadenia sa vôli Nebeského Otca jeho odpoveď vždy zostala: „Tu som.“ (Pozri Genesis 22:1 – 2.)

Na oplátku za svoju poslušnosť bol požehnaný zachovaním Izákovho života, a tiež úžasnými a nekonečnými požehnaniami pre seba, pre Sáru a pre ich potomstvo (pozri Genesis 22:15 – 18).

Spasiteľovo podriadenie

Bez pochýb je najväčším príkladom poslušnosti a podriadenia sa Nebeskému Otcovi Spasiteľ Ježiš Kristus. Svoju ochotu poslúchať prejavil tým, že prišiel na túto zem; tým, že sa dal pokrstiť, hoci bol čistý a dokonalý; a tým, že dal Svoj život ako obeť a zobral na Seba bolesti, strasti, slabosti, hriechy a smrť Svojho ľudu, aby vedel, ako nám pomôcť v tele (pozri Alma 7:11 – 13).

Táto skúsenosť bola taká intenzívna, že Ho na chvíľu prinútila spýtať sa, či je nejaký spôsob, ako by nemusel tento horký kalich vypiť. Potom okamžite povedal: „Avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja“ (Lukáš 22:42) – inými slovami: „Tu som“ – čím ukázal Svoju ochotu činiť Otcovu vôľu.

Ako môžeme pestovať ochotu odpovedať „Tu som“ na každú žiadosť, ktorú nám Nebeský Otec predloží ako členom Cirkvi alebo niekedy na osobnej úrovni?

Pavol učil Rimanov: „Plnosťou zákona je … láska“ (Rímskym 13:10). Ak by som chcel nájsť slovo, ktoré by synonymne nahradilo frázu „plnosť zákona“, myslím, že by mi rýchlo napadlo slovo poslušnosť. Preto by sme mohli povedať, že láska je poslušnosť. A tak Spasiteľov výrok „ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie“ (Ján 14:15) dáva veľký zmysel.

Mohli by sme odpovedať „tu som“ alebo, slovami Nefiho, „pôjdem a urobím“ (1. Nefi 3:7). V našej modernej reči by sme mohli povedať: „Samozrejme, že som ochotný robiť to, čo mi Nebeský Otec prikazuje, bez ohľadu na okolnosti.“

Čo by som však chcel zdôrazniť je vzťah lásky a poslušnosti, čo znamená, že poslúchame Otca, pretože Ho milujeme. Verím, že rozhodnutie poslúchať je jedným z najlepších spôsobov, ako jasne prehlásime svoju lásku k Nemu. Viera bez skutkov je mŕtva (pozri Jakuba 2:26) a ja osobne si tiež myslím, že ani láska k Nebeskému Otcovi a Ježišovi Kristovi bez poslušnosti nie je veľmi živá.

Ako zväčšíme svoju lásku k Nemu a svoju poslušnosť voči Nemu? Spasiteľ povedal: „A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Ján 17:3). Poznanie Ježiša Krista – a skrze Neho aj Otca – nám umožňuje poznať lásku, ktorú majú k nám, a neopísateľné veci, ktoré pre nás urobili a ešte urobia, vrátane vecí, ktoré pre nás robia v ťažkých chvíľach, ktoré zažívame v tomto smrteľnom živote. To, že Ich poznáme, mení naše srdcia, spôsobuje to, že túžime nasledovať Ich príklad vo svojich činoch a sme ochotní povedať slovami aj skutkami: „Tu som.“ Táto ochota sa odráža v túžbe čítať písma alebo sa rozprávať s Nebeským Otcom v modlitbe.

„Tu som“ môže byť odpoveďou na povolanie slúžiť na misii alebo byť viac zasvätenými v poslušnosti prikázaní, ako je svätenie sabatu, úcta k svojim rodičom alebo snaha žiť morálne čistým životom. „Tu som“ je vyjadrenie, ktoré neustále sprevádza Kristových učeníkov, aj keď požadovaná obeť ovplyvňuje to, po čom najviac túžime alebo za čo sme zaplatili vysokú cenu.

Táto ochota poslúchať je veľmi cenná, najmä pokiaľ ide o zmluvy, ktoré sme uzatvorili, keď sme boli pokrstení alebo keď sme vstúpili do chrámu. Viete si predstaviť, aký by bol náš život, keby sme si vždy pomysleli „Tu som“, keď na seba berieme meno Kristovo, alebo aby sme na Neho vždy pamätali a dodržiavali Jeho prikázania? Prijímanie sviatosti nás vyzýva, aby sme obnovili tento záväzok, ktorý by sa mal odzrkadľovať v našich činoch počas týždňa. To isté platí, keď ideme do chrámu, keď uzatvárame alebo pamätáme na zmluvy, ktoré sme tam uzatvorili.

Spomínam si na rozhovor, ktorý som mal pred mnohými rokmi s novomanželmi, keď som slúžil ako biskup. V jeden večer mali dlhú, búrlivú diskusiu ohľadom platenia desiatku. Mladý manžel prešiel ťažkým týždňom v práci a chcel ušetriť peniaze, ktoré zarobil, na niektoré z ich osobných výdavkov. Pamätám si však slová mladej manželky, keď pred svojím manželom povedala: „Biskup, som ochotná neurobiť tento nákup a dokonca prestať jesť, ak to bude nutné, ale chcem platiť desiatok a poslúchať Pána.“

„Tu som“, ktoré táto mladá manželka vyjadrila takým úžasným svedectvom bolo také zvučné, že sme s jej manželom počas rozhovoru pocítili silného ducha. Nakoniec neviem, či to bolo z jeho vlastnej túžby, alebo preto, že ho presvedčila jeho manželka, ale manžel nakoniec v ten víkend zaplatil desiatok.

Nasledujúcu nedeľu, pred zhromaždením, ma tento mladý manžel požiadal o krátky rozhovor. S tvárou, ktorá bola odlišná od tej z predchádzajúceho týždňa, mi povedal: „Biskup, viete, že minulý týždeň som konečne zaplatil desiatok a bál som sa, že nebudem mať dosť peňazí na jedlo, ale chcel som, aby ste vedeli, že tento týždeň sme mali dvakrát toľko peňazí na jedlo, ako zvyčajne máme. Biskup, bol to zázrak a ja chcem v živote vždy vidieť takéto zázraky.“ Pre mňa to bolo ako keby mi tento mladý muž hovoril: „Biskup, som ochotný odpovedať ‚tu som‘ na čokoľvek, čo odo mňa Boh bude žiadať.“

Pán povedal, že keď urobíme to, čo On žiada, je zaviazaný (pozri Náuka a zmluvy 82:10). Veríme naozaj v prísnosť tohto sľubu?

Možno požehnania neprichádzajú v našom čase alebo spôsobom, akým by sme chceli, ale svedčím vám, že tento sľub je skutočný a pravdivý. Vyžaduje si lásku k Nemu, podriadenosť, túžbu činiť Jeho vôľu a žiť ako Kristovi učeníci. On nám pomôže a požehná nás, aby sme porozumeli svojim zmluvám a dodržiavali ich. Keď nás teda požiada, aby sme konali Jeho vôľu, kiež odpovieme zvučným: „Tu som, Pane!“