“Oforisuo 6–12. ‘Monkae Saa Da Yi, A Mofirii Misraim’: Eksodɔs 7–13,” Bra, Di M’akyi—De ma Efie ne Asɔre: Apam Dada 2026 (2026)
“Oforisuo 6–12. ‘Monkae Saa Da yi, a Mofirii Misraim,’” Bra, Di M’akyi: Apam Dada 2026
Mose ne Aaron wɔ Farao asɛnnibea ho mfonin, a Robert T. Barrett yɛeɛ
Oforisuo 6–12: “Monkae Saa Da yi, a Mofirii Misraim”
Eksodɔs 7–13
Ɔhaw akyi ɔhaw baa Misraim, nanso Farao kɔɔ so ara poo sɛ ɔbɛgyae Israelfoɔ no. Nanso Onyankopɔn kɔɔ so daa Ne tumi adi maa Pharaoh akwanya sɛ ɔbɛgye atom sɛ “Mene Awurade” na “obiara nni hɔ te sɛ me wɔ asase so nyinaa” (Exodus 7:5; 9:14). Saa berɛ no, ɛbɛyɛ sɛ Mose ne Israelfoɔ no de ahodwiri hwɛɛ Onyankopɔn tumi a ɛdaa adi wɔ wɔn ho yi. Nokorɛ mu, nsɛnkyerɛnneɛ a ɛkɔɔ so yi sii wɔn gyidie wɔ Onyankopɔn mu so dua na ɛhyɛɛ ɔpɛ a wɔwɔ sɛ wɔbɛdi Onyankopɔn nkɔnhyɛni akyi no mu den. Afei, berɛ a ɔhaw ahoroɔ a ɛyɛ hu nkron antumi annye Israelfoɔ no, ɛyɛ ɔhaw a ɛto so du—abakan biara wuo, a Farao abakan ka ho—na ɛde nnomumfa no baa awieeɛ koraa. Ayɛ sɛ na yei fata ɛfiri sɛ wɔ honhom mu nnomumfa biara mu no, ɛkwan baako pɛ na ɛwɔ hɔ a wobɛtumi de afiri mu ampa. Ɛyɛ Yesu Kristo, Abakan no afɔrebɔ—Odwammaa no mogya a nkekaeɛ biara nni ho—no nko ara na ɛbɛgye yɛn nkwa.
Nsusuiɛ de ma Adesua wɔ Efie ne Asɔre
Eksodɔs 7–11
Mɛtumi ama m’akoma ayɛ mmrɛ.
Yɛgye di sɛ w’apɛdeɛ ntia Onyankopɔn apɛdeɛ sɛdeɛ na Farao deɛ teɛ no. Nanso, yɛn nyinaa wɔ mmerɛ bi a yɛn akoma nyɛ mmrɛ sɛdeɛ ɛsɛ sɛ ɛyɛ. Deɛn na ɛda nso ma wo fa mmuaeɛ a Farao de maa wɔ ɔhaw ahoroɔ no ho wɔ Eksodɔs 7:14–25; 8:5–32; 9:1–26; 10:12–29; 12:29–33? Hwɛ nkyerɛkyerɛmu a ɛwɔ Joseph Smith Nkyerɛaseɛ ma Eksodɔs 7:3, 13; 9:12.
Adɛn nti na “den” yɛ nkyerɛkyerɛmu pa ma Farao akoma? Dwene deɛ wosua firi nkyekyɛmu ahoroɔ yi mu fa akoma a ɛyɛ mmrɛ a wobɛnya: 1 Nephi 2:16; Mosiah 3:19; Alma 24:7–8; 62:41; Ether 12:27. Berɛ a wokenkan fa Farao akoma-den ho nsunsuansoɔ ho no, susu w’akoma tebea ho. Nsakraeɛ bɛn na wote nka sɛ yɛ?
Eksodɔs 12:1–42
Yesu Kristo bɛtumi agye me nkwa esiane Ne Mpata no nti.
Ɔkwan baako pɛ a na wɔbɛfa so agye Israelfoɔ no afiri ɔhaw a ɛtɔ so du no mu, a wɔaka ho asɛm wɔ Eksodɔs 11:4–5, ne sɛ na wɔbɛdi akwankyerɛ a Awurade de maa Mose wɔ Eksodɔs 12, amanneɛ a wɔfrɛ no Twam Afahyɛ no so pɛpɛɛpɛ. Twam Afahyɛ no nam sɛnkyerɛnneɛ kwan so kyerɛkyerɛ yɛn sɛ sɛdeɛ Awurade gyee Israelfoɔ firii nkoasom mu wɔ Misraim no, saa ara na ɔbɛtumi agye yɛn nso afiri bɔne nkoasom mu. Sɛ wopɛ sɛ wohwehwɛ saa sɛnkyerɛnneɛ yi mu wɔ Eksodɔs 12:1–42, a, wobɛtumi de ɛpono te sɛ yei adi dwuma:
|
Ahyɛnsodeɛ |
Asekyerɛ a ɛbɛtumi ayɛ |
Onyankopɔn nkrasɛm ma me |
|---|---|---|
Ahyɛnsodeɛ Abosome mfitiaseɛ (nkyekyɛmu 2; Awurade hyɛɛ Israelfoɔ sɛ wɔmfa saa adeyɛ yi nyɛ wɔn asranna mfitiaseɛ ahyɛnsodeɛ). | Asekyerɛ a ɛbɛtumi ayɛ a eyi bɛyɛ mfitiase foforɔ ama Israel. Na ɛsɛ sɛ “wɔwo wɔn foforɔ.” | |
Ahyɛnsodeɛ Odwammaa no (nkyekyɛmu 3–5). | Asekyerɛ a ɛbɛtumi ayɛ Hwɛ Yohane 1:29; 6:54; 1 Petro 1:19. | |
Ahyɛnsodeɛ Odwammaa no mogya wɔ apono ano (nkyekyɛmu 7, 13, 23). | Asekyerɛ a ɛbɛtumi ayɛ Hwɛ Mosiah 4:2; Adiyisɛm 12:11. | |
Ahyɛnsodeɛ Abodoo a mmɔka nnim (nkyekyɛmu 8, 15, 19–20). | Asekyerɛ a ɛbɛtumi ayɛ Mmɔka bɛtumi ayɛ porɔeɛ ahyɛnsodeɛ ɛfiri sɛ ɛsɛe ntɛm. Hwɛ Mateo 16:6–12; Yohane 6:35. | |
Ahyɛnsodeɛ Nhahan a ɛyɛ nwono (nkyekyɛmu 8). | Asekyerɛ a ɛbɛtumi ayɛ Bɔne ne nnommumfa a ɛyɛ yea ho nkaebɔ. Hwɛ Eksodɔs 1:14; Moses 6:55. | |
Ahyɛnsodeɛ Wɔredidi ntɛm so, wɔasiesie wɔn ho a wɔrebɛkɔ (nkyekyɛmu 11). | Asekyerɛ a ɛbɛtumi ayɛ Sɛdeɛ ɛhia sɛ wɔfiri bɔne nnommumfa mu ntɛm ho ahyɛnsodeɛ. Hwɛ Gyenesis 39:12; 2 Timoteo 2:22. | |
Ahyɛnsodeɛ Ɔsɛefoɔ no (nkyekyɛmu 13, 23). | Asekyerɛ a ɛbɛtumi ayɛ | |
Ahyɛnsodeɛ Wɔgyaee Israelfoɔ no (nkyekyɛmu 29–32). | Asekyerɛ a ɛbɛtumi ayɛ | |
Deɛn bio na wohunu wɔ Twam Afahyɛ no akwankyerɛ ne ahyɛnsodeɛ ahoroɔ mu a ɛkae wo Yesu Kristo ne Ne Mpata no? Deɛn na saa ahyɛnsodeɛ ahoroɔ yi kyerɛ wo fa sɛdeɛ wobɛnya Ne Mpata no nhyira ho?
Fa ahyɛnsodeɛ ahoroɔ a wohunu sɛ ɛdi Kristo ho adanseɛ so bra Ne nkyɛn. Awurade kaa sɛ: “Wɔabɔ nneɛma nyinaa na wɔayɛ sɛ ɛbɛdi me ho adanseɛ” (Moses 6:63; san hwɛ 2 Nephi 11:4). Wɔ Eksodɔs 12, no, ahyɛnsodeɛ ahoroɔ te sɛ odwammaa, mogya, abodoo a mmɔka nnim, anwanwadeɛ, ne ogyeɛ nyinaa twe adwene si Kristo so. “Sɛ yɛte sɛdeɛ saa nneɛma yi fa Agyenkwa no ho ase a, wɔbɛtumi akyerɛkyerɛ yɛn Ne tumi ne Ne su” . (Worekyerɛkyerɛ wɔ Agyenkwa no Kwan so, 7).
In Remembrance of Me, ɛfiri Walter Rane hɔ
Eksodɔs 12:14–17, 24–27; 13:1–16
Adidi kronkron no boa me ma mekae me nkwagyeɛ a ɛnam Yesu Kristo so.
Agyenkwa no hyɛɛ Israelfoɔ no sɛ wɔnni Twam Afahyɛ no afe biara na ɛmmoa ma wɔnkae sɛ Wagye wɔn, mpo berɛ a wɔn nnommumfa no atwam. Berɛ a wokenkan N’akwankyerɛ wɔ Ek 12:14–17, 24–27; 13:1–16, dwene deɛ woreyɛ de akae Onyankopɔn nhyira ma wo no ho. Sɛn na wobɛtumi akora saa nkaeɛ no “wɔ w’awoɔntoatoaso nyinaa mu”? (hwɛ Eksodɔs 12:14, 26–27).
Nsɛdie bɛn na wohunu wɔ Twam afahyɛ no ne adidi kronkron no ntam? Deɛn na wobɛtumi ayɛ no berɛ biara de “akae” Yesu Kristo? (Moroni 4:3; 5:2).
Wobɛtumi nso adwennwene nneɛma afoforɔ a Awurade pɛ sɛ wokae ho; sɛ nhwɛsoɔ no, hwɛ Helaman 5:6–12; Moroni 10:3; Nkyerɛkyerɛ ne Apam 3:3–5, 10; 18:10; 52:40.
San hwɛ Kevin W. Pearson, “Are You Still Willing?,” Liahona, Obubuo 2022, 67–69; “Always Remember Him” (sini), Asɛmpa Nwomakorabea; “In Memory of the Crucified,” Nnwom, nɔma 190.
Always Remember Him
Sɛ wopɛ bebree a, hwɛ bosome yi Liahona ne De ma Mmabunu Ahoɔden nsɛmma nwoma mu.
Nkwadaa Adekyerɛ ho Adwenkyerɛ
Eksodɔs 7–11
Awurade wɔ tumi wɔ nneɛma nyinaa so.
-
Ɔhaw ahoroɔ a wɔaka ho asɛm wɔ Eksodɔs 7–11 no kyerɛɛ Misraimfoɔ ne Israelfoɔ no sɛ Awurade wɔ tumi kɛseɛ. Awurade bɛboa wo nkwadaa wɔ wɔn abrabɔ nyinaa mu berɛ a wɔwɔ gyidie wɔ Ne tumi mu. Sɛdeɛ ɛbɛboa wɔn ma wɔasua biribi afiri abasɛm yi mu no, wobɛtumi ama abɔfra biara krataa a wɔakyekyɛ mu afa 10, na woama wɔayɛ ɔhaw ahoroɔ a wɔaka ho asɛm wɔ nkyekyɛmu ahoroɔ yi mu no ho mfonin: Eksodɔs 7:17–18; 8:1–4; 8:16–17; 8:20–22; 9:1–6; 9:8–9; 9:22–23; 10:4–5; 10:21–22; 11:4–7 (san hwɛ “The Plagues of Egypt” wɔ Apam Dada mu Abasɛm, 67–69). Mommom nkenkan Eksodɔs 7:5 ne 9:14 nkyerɛkyerɛ deɛ enti a Awurade de ɔhaw ahoroɔ no baeɛ mu.
2:3The Plagues of Egypt
-
Wo ne wo nkwadaa nkyɛ sɛdeɛ Awurade akyerɛ wo “sɛ obiara nni hɔ a ɔte sɛ [Ɔno] wɔ asase so nyinaa” . (Eksodɔs 9:14). Ma wɔnkyɛ sɛdeɛ wɔnim sɛ Awurade wɔ tumi.
Eksodɔs 8:28–32; 9:7
Awurade bɛtumi aboa me ma manya akoma a ɛyɛ mmerɛ.
-
Sɛdeɛ ɛbɛboa ma wo nkwadaa ayɛ deɛ akoma a ɛyɛ mmerɛ aseɛ kyerɛ ho mfonin wɔ wɔn adwene mu no, ɛbɛtumi ayɛ anika sɛ wobɛkyerɛ wɔn adeɛ bi a ɛyɛ den te sɛ ɔbotan, ne foforɔ a ɛyɛ mmerɛ na ɛtwe nsuo, te sɛ sapɔ. Wobɛtumi nso ahwie nsuo agu saa nneɛma yi so de akyerɛ sɛdeɛ ɛnyɛ den sɛ akoma a ɛyɛ mmerɛ bɛgye Awurade asɛm. Afei mobɛtumi abom akenkan nkyekyɛmu kakraa bi a ɛkyerɛkyerɛ deɛ Farao yɛeɛ wɔ ɔhaw ahoroɔ a Awurade de kɔɔ wɔn so ho (hwɛ Eksodɔs 8:28–32; 9:7). Nneɛma no mu deɛ ɛwɔ he na ɛgyina hɔ ma Farao akoma anaa ne suban yie? Sɛn na ɛkyerɛ sɛ obi bɛnya akoma a ɛyɛ mmerɛ? (hwɛ Mosiah 3:19).
-
Wo ne wo nkwadaa bɛtumi atwerɛ nneyɛɛ ahoroɔ bi a ɛbɛtumi akyerɛ berɛ a yɛwɔ akoma a ɛyɛ den (sɛ nhwɛsoɔ no, yɛreka nsɛm a ɛnyɛ anaa yɛmpɛ sɛ yɛbɛkyɛ). Sɛn na yɛbɛkyerɛ Awurade sɛ yɛpɛ sɛ yɛnya akoma a ɛyɛ mmerɛ?
Eksodɔs 12:1–13
Adidi kronkron no bɛtumi aboa me ma mekae Yesu Kristo.
-
Twam Afahyɛ no kyerɛkyerɛɛ Israelfoɔ no sɛ wɔnhwɛ Agyenkwa no ne N’afɔrebɔ ma yɛn no kwan. Berɛ a mobom hwehwɛ Eksodɔs 12:1–13 mu no, boa wo nkwadaa ma wɔnhunu nkutahodie a ɛda Twam Afahyɛ no nkyerɛmu ne Yesu Kristo Mpata no ntam (san hwɛ “Twam Afahyɛ no” wɔ Apam Dada mu Abasɛm, 70–74). Sɛ nhwɛsoɔ no, sɛn na Yesu te sɛ odwammaa a wɔaka ne ho asɛm wɔ nkyekyɛmu 5?
2:54The Passover
-
Ɛnnɛ, yɛfa adidi kronkron no de kae Yesu afɔrebɔ no. Wobɛtumi de adidi kronkron mfonin akyerɛ wo nkwadaa na woaka sɛdeɛ saa ayɛyɛdeɛ yi boa yɛn ma yɛkae Yesu Kristo. Wobɛtumi aboa wo nkwadaa ma wɔahunu asɛmfua “kae” wɔ adidi kronkron mpaebɔ no mu (hwɛ Moroni 4–5). Anaasɛ mommom nto dwom bi a wɔn ani gye ho fa adidi kronkron ho, na boa wo nkwadaa ma wɔnhyɛ asomdwoeɛ atenka a wɔnya berɛ a wɔdwene Agyenkwa no ho no nso. Sɛn na yɛbɛtumi ahwehwɛ saa atenka no berɛ a yɛfa adidi kronkron no?
Sɛ wopɛ bebree a, hwɛ bosome yi Adamfoɔ nsɛmma nwoma mu.