Come, Follow Me
Ebɔbira 6–12. “Hom Nkaa Da Yi, a Hom Dze Fii Egypt Firii”: Exodus 7–13


“Ebɔbira 6–12. ‘Hom Nkaa Da Yi, a Hom Dze Fii Egypt Firii’: Exodus 7–13,” Bra, Bɛka Mo Do—Dze Ma Fie na Asɔr: Ahyɛmu Dadaw 2026 (2026)

“Ebɔbira 6–12. ‘Hom Nkaa Da Yi, a Hom Dze Fii Egypt Firii,’” Bra Bɛka Mo Do: Ahyɛmu Dadaw 2026

Moses  na  Aaron  wɔ  Pharaoh  n’asɛndzibea

Moses na Aaron wɔ Pharaoh n’asɛndzibea ho nsaano mfonyin, Robert T. Barrett yɛɛ nsaano mfonyin no

Ebɔbira 6–12: “Hom Nkaa Da Yi, a Hom Dze Fii Egypt Firii”

Exodus 7–13

Yardɔm kor kesi yardɔm kor do haaw Egypt, naaso Pharaoh poow dɛ obegyaa Israelmba no. Naaso Nyankopɔn kɔr do kyerɛɛ No tum na ɔmaa Pharaoh akwan horow dɛ ɔbɛgye “emi nye Ewuradze” na “obiara nnyi hɔ a ɔtse dɛ emi wɔ asaase nyinara do” ato mu (Exodus 7:5; 9:14). Ber noara so, bia nna Moses na Israelmba dze ahobow rohwɛ Nyankopɔn no tum yinom ndaedzi wɔ hɔn afã no. Nokwar ara nsɛnkyerɛdze yinom a ɔkɔr do no sii hɔn gyedzi wɔ Nyankopɔn mu no pi na ɔhyɛɛ hɔn pɛ mu dzen dɛ wɔbɛkã Nyankopɔn no nkɔnhyɛnyi do. Nkyii, ɔyardɔm huhuuhu akron ekyir no wɔamma woenngyaa Israelfo no, yardɔm a otsia du—mbabanyin mu mbakan hɔn wu, a Pharaoh ne babanyin abakan kã ho— na ɔdze ndɔmmum no baa ewiei. Iyi fata osiandɛ wɔ sunsum mu ndɔmmum gyinabew biara mu no, nokwar kwan kor pɛr na ɔwɔ hɔ a edze befi mu. Ɔyɛ Jesus Christ, Abakan no n’afɔrbɔ nko—Eguambaa a onndzii dzɛm no bɔgyaa—na ɔbɛgye hɛn.

adzesũa  sɛnkyerɛdze

Adwenkyerɛ horow ma Adzesũa wɔ Fie na wɔ Asɔr

Exodus 7–11

Mubotum asan mu eyi dɛ mobɔgow m’akoma.

Enyidado mu ara, wo pɛ nntsia Nyankopɔn ne pɛ da tse dɛ Pharaoh ne dze. Naaso, hɛn nyinara wɔ mber bi a nna hɛn akoma nngowee dɛ ma ɔwɔ dɛ ɔyɛ. Ebɛnadze na ɔda edzi ma wo fa Pharaoh no mbuae wɔ ɔyardɔm no ho wɔ Exodus 7:14–25; 8:5–32; 9:1–26; 10:12–29; 12:29–33 mu? Hyɛ nkyerɛkyerɛmu wɔ Joseph Smith Nkyerɛsee fa Exodus 7:3, 13; 9:12 mu no nsew.

Ebɛnadze ntsi na “dzen” yɛ nkasaho papa fa Pharaoh n’akoma ho? Hwɛ dza isũa fi nyiyimu yinom mu fa ewɔ akoma a ɔgow ho: 1 Nephi 2:16; Mosiah 3:19; Alma 24:7–8; 62:41; Ether 12:27. Ber a ekenkan Pharaoh n’akomadzen no nsusuando ho asɛm no, dwendwen w’akoma ne tsebea ho. Ebɛn nsesã na inya ho nkenyan dɛ yɛ?

Exodus 12:1–42

seminary  sɛnkyerɛdze
Jesus Christ botum agye me osian No Werdambɔ no ntsi.

Kwan kortsee a ɔwɔ hɔ ma Israelfo no dɛ wobegye hɔn efi yardɔm a otsia du ho no, a wɔakã ho asɛm wɔ Exodus 11:4–5 mu no, nna ɔwɔ dɛ wodzi nkyerɛkyerɛ no a Ewuradze dze maa Moses wɔ Exodus 12 mu, no do pɛpɛɛpɛr, atɔrmuadze a wɔfrɛ no Apaho. Apaho no nam nsɛnkyerɛdze do kyerɛkyerɛ hɛn dɛmara dɛ Ewuradze gyee Israelfo fii nkowaasom mu wɔ Egypt no, Obotum so agye hɛn efi bɔn no nkowaasom mu. Ebɔhwehwɛ sɛnkyerɛdze yi mu wɔ Exodus 12:1–42 mu no, ibotum dze nhyehyɛɛ bi tse dɛ iyi edzi dwuma:

Sɛnkyerɛdze

Dza n’asekyerɛ tum yɛ

Nyankopɔn n’asɛm ma me

Sɛnkyerɛdze

Abosoom ahyɛse no (nyiyimu 2; Ewuradze hyɛɛ Israelfo mbra dɛ wɔmfa dza osii no nhyɛ hɔn afrenhyia n’ahyɛse no nsew).

Dza n’asekyerɛ tum yɛ

Iyi bɛyɛɛ ahyɛse fofor maa Israel. Nna ɔwɔ dɛ “wɔwo hɔn bio.”

Sɛnkyerɛdze

Eguambaa no (nyiyimu 3–5).

Dza n’asekyerɛ tum yɛ

Hwɛ John 1:29; 6:54; 1 Peter 1:19.

Sɛnkyerɛdze

Eguambaa no bɔgya wɔ mpondua no do (nyiyimu 7, 13, 23).

Dza n’asekyerɛ tum yɛ

Hwɛ Mosiah 4:2; Nyikyerɛ 12:11.

Sɛnkyerɛdze

Epitsi boodoo (nyiyimu 8, 15, 19–20).

Dza n’asekyerɛ tum yɛ

Mbɔrkaw botum ayɛ prɔwee ho sɛnkyerɛdze osiandɛ ɔnnkyɛr na wɔasɛɛ. Hwɛ Matthew 16:6–12; John 6:35.

Sɛnkyerɛdze

Fan wenwen (nyiyimu 8).

Dza n’asekyerɛ tum yɛ

Bɔn na ndɔmmum ho nkaadze. Hwɛ Exodus 1:14; Moses 6:55.

Sɛnkyerɛdze

Woridzi ɔhar do, wɔahyɛ afadze dɛ wɔbɔkɔ (nyiyimu 11).

Dza n’asekyerɛ tum yɛ

Sɛnkyerɛdze a ɔkyerɛ ehiasɛm dɛ wobefi bɔn no ndɔmmum mu. Hwɛ Genesis 39:12; 2 Timothy 2:22.

Sɛnkyerɛdze

Ɔsɛɛfo no (nyiyimu 13, 23).

Dza n’asekyerɛ tum yɛ

Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 89:18–21.

Sɛnkyerɛdze

Wogyaa Israelfo no (nyiyimu 29–32).

Dza n’asekyerɛ tum yɛ

Hwɛ 2 Nephi 2:26; Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 138:15–19, 31.

Ebɛnadze so bio na ihu no wɔ nkyerɛkyerɛ na nsɛnkyerɛdze no mu wɔ Apaho no ho a ɔbɔ wo Jesus Christ na No Werdambɔ ho nkaa. Ebɛnadze na nsɛnkyerɛdze yinom susu ho ma wo fa mbrɛ ibesi benya No Werdambɔ ho nhyira no?

Bra Christ hɔ ber a iruhu nsɛnkyerɛdze a ɔgye No ho dase. Ewuradze paa mu kãa dɛ, “wɔbɔɔ ndzɛmba nyinara na wɔyɛe ma wɔaagye moho dase” (Moses 6:63; hwɛ 2 Nephi 11:4 so). Exodus 12 mu no, nsɛnkyerɛdze tse dɛ eguambaa, bɔgya, epitsi boodoo, anwanwadze, na ɔgye nyinara kyerɛ kɔ Christ hɔ. “Prɛko pɛr a yɛtse mbrɛ ndzɛmba yinom si fa Agyenkwa no ho ase no, wobotum akyerɛkyerɛ hɛn No tum na suban ho asɛm” (Teaching in the Savior’s Way7).

Jesus  dze  sacrament  no  rema  N’esuafo

In Remembrance of Me [Mfa Nyɛ Me Nkaa], Walter Rane yɛɛ nsaano mfonyin no

Exodus 12:14–17, 24–27; 13:1–16

Sacrament no boa me ma mekaa me ɔgye a ɔnam Jesus Christ do.

Agyenkwa no hyɛɛ Israelfo mbra dɛ wondzi Apaho no afe biara ma ɔmboa hɔn ma wɔnkaa dɛ Ɔagye hɔn, mpo a hɔn ndɔmmum ekyir no bɛyɛɛ dza wɔannkae. Ber a ekenkan Ne nkyerɛkyerɛ wɔ Exodus 12:14–17, 24–27; 13:1–16 mu no, dwendwen dza ereyɛ dze akaa Nyankopɔn ne nhyira ma wo no ho. Ibesi dɛn bɔkora dɛm nkaa no do “wɔ wo ebusuasantsen nyina mu”? (hwɛ Exodus 12:14, 26–27).

Ebɛn nsɛdo na ihu no wɔ Apaho afahyɛ na sacrament no ntamu ho? Ebɛnadze na ibotum ayɛ dze akaa Jesus Christ “aber nyina?” (Moroni 4:3; 5:2).

Ibotum so adwendwen ndzɛmba bi so a Ewuradze pɛ dɛ ekaa ho; hwɛ, mfatoho, Helaman 5:6–12; Moroni 10:3; Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 3:3–5, 10; 18:10; 52:40.

Hwɛ Kevin W. Pearson, “Are You Still Willing?,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2022, 67–69; “Always Remember Him” (video), Asɛmpa Nwoma Korabea; “In Memory of the Crucified,” Asɔr Ndwom, nkanee 190 so.

5:27

Always Remember Him

Epɛ bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Liahona na For the Strength of Youth [Ma Mbabun Enya Ahoɔdzen] dawurbɔ nkrataa mu.

mbofra  ɔfã  sɛnkyerɛdze

Adwenkyerɛ horow ma Erekyerɛkyerɛ Mbofra

Exodus 7–11

Ewuradze wɔ tum wɔ ndzɛmba nyinara do.

  • Ɔyardɔm a wɔkãa ho asɛm wɔ Exodus 7–11 mu no kyerɛɛ Egyptfo na Israelfo no dɛ Ewuradze wɔ tum kɛse. Ewuradze bɔboa wo mbofra no wɔ hɔn abrabɔ nyina mu sɛ wonya gyedzi wɔ No tum mu a. Ama aaboa hɔn ma woesũa efi asɛm yi mu no, ibotum ama abofra kor biara krataa a wɔakyekyɛmu ayɛ no afã 10, na to nsa frɛ hɔn ma wɔndorɔw ɔyardɔm ho mfonyin a wɔakã ho asɛm wɔ nyiyimu yinom mu no: Exodus 7:17–18; 8:1–4; 8:16–17; 8:20–22; 9:1–6; 9:8–9; 9:22–23; 10:4–5; 10:21–22; 11:4–7 (hwɛ “The Plagues of Egypt” wɔ Old Testament Stories mu, 67–69 so). Hom mbɔ mu nkenkan Exodus 7:5 na 9:14 mfa nkyerɛkyerɛ siantsir a Ewuradze maa ɔyardɔm bae no mu.

    2:3

    The Plagues of Egypt

  • Enye wo mbofra no nkyɛ mbrɛ Ewuradze esi akyerɛ wo dɛ “obiara nnyi hɔ a ɔtse dɛ [Ɔno] wɔ asaase nyinara do” (Exodus 9:14). Ma wo mbofra no nkyɛ mbrɛ wosi nyim dɛ Ewuradze yɛ tumfo.

Exodus 8:28–32; 9:7

Ewuradze botum aboa me ma meenya akoma a ɔgow.

  • Ama aboa wo mbofra ma wɔdze hɔn enyiwa ehu dza n’ase kyerɛ dɛ ibenya akoma a ɔgow no, obotum ayɛ enyigye dɛ edze adze bi a ɔyɛ dzen, tse dɛ ɔbo, bɛkyerɛ hɔn, na kor so a ɔgow na nsu gyina mu, tse dɛ foam bɛkyerɛ hɔn. Ibotum so dze nsu egu ndzɛmba yinom do dze akyerɛ mbrɛ osi yɛ mberɛw ma akoma a ɔgow dɛ ɔbɛgye Ewuradze n’asɛm. Nkyii wobotum abɔ mu akenkan nyiyimu kakra a ɔkã dza Pharaoh yɛe wɔ ɔyardɔm a Ewuradze dze bae no ho (hwɛ Exodus 8:28–32; 9:7). Ndzɛmba yinom mu hen dze na ogyina hɔ yie ma Pharaoh n’akoma anaa suban? Ibenya akoma a ɔgow n’asekyerɛ nye dɛn? (hwɛ Mosiah 3:19).

  • Ɔwo na wo mbofra no botum akyerɛw ndzeyɛe a obotum akyerɛ mber a yɛwɔ akomadzen (mfatoho, erekã nsɛmbɔn anaa emmpɛ dɛ ebɛkyɛ). Yebesi dɛn botum akyerɛ Ewuradze dɛ yɛpɛ dɛ yenya akoma a ɔgow?

ebusua  a  wɔrefa  sacrament  no

Exodus 12:1–13

Sacrament no botum aboa me ma makaa Jesus.

  • Apaho no kyerɛkyerɛɛ Israelfo no dɛ wɔnhwɛ Agyenkwa no na N’afɔrbɔ ma hɛn no kwan. Ber a hom bɔ mu hwehwɛ Exodus 12:1–13 mu no, boa wo mbofra no ma wonhu nkitahodzi a ɔda Apaho na Jesus Christ no Werdambɔ nhwehwɛmu no ntamu (hwɛ “The Passover” wɔ Old Testament Stories mu, 70–74). Mfatoho, Jesus si dɛn tse dɛ eguambaa no a wɔkã ho asɛm wɔ nyiyimu 5 mu no?

    2:54

    The Passover

  • Ndɛ, yɛfa sacrament no dze kaa Jesus n’afɔrbɔ. Ibotum dze sacrament no mfonyin akyerɛ wo mbofra no na akã mbrɛ ayɛdze yi si boa hɛn ma yɛkaa Jesus Christ. Ibotum aboa wo mbofra no ma wɔahwehwɛ kasafua “kaa” wɔ sacrament mpaabɔ no mu (hwɛ Moroni 4–5). Anaa wɔmbɔ mu ntow asɔr ndwom a wɔpɛ a ɔfa sacrament no ho, na boa wo mbofra no ma wɔnhwɛ asomdwee atsenka a wonya sɛ wɔdwendwen Agyenkwa no ho a. Yebesi dɛn botum ahwehwɛ dɛm atsenka no mber a yedzi sacrament no?

Epɛ bi akã ho a, hwɛ bosoom yi Friend dawurbɔ krataa mu.

Apaho  edzidzi  nkyerɛ  mu

The Passover Supper [Apaho Edzidzi no], Brian Call yɛɛ nsaano mfonyin no

Primary  dwumadzi  krataafa:  Sacrament  no  botum  aboa  me  ma  maakaa  Jesus