„Keby mal Boh Cirkev na zemi“, Liahona, september 2025.
Portréty viery
Keby mal Boh Cirkev na zemi
Povedal som misionárom, aby nestrácali čas, že mám svoju vlastnú vieru. Potom som však zistil, že ich učenia sa zhodovali s mojimi presvedčeniami o rodine, milujúcom Otcovi v nebi a Spasiteľovej Cirkvi.
Keď som bol malý, moji rodičia ma brávali do rôznych cirkví. Neskôr, ako tínedžer, som sa začal obracať k Bohu a začal som čítať Bibliu. Cítil som sa dobre.
Keď som premýšľal o Bohu a zmysle života, uvedomil som si, že je dôležité mať rodinu. Veril som, že cirkevní vedúci by mali učiť príkladom, ale v cirkvi, ktorú som navštevoval, neboli kňazi ženatí. To mi nedávalo zmysel. Veril som, že je dobré byť v manželstve a mať rodinu.
Mal som vtedy 16 rokov. Mal som priateľku, ktorú som veľmi miloval, ale ona ma nechala. Bolo to pre mňa ťažké. Takmer rok som veľmi trpel. Kvôli tejto skúsenosti som chcel pochopiť, odkiaľ pochádzam, prečo som na zemi, aký je zmysel života a čo sa stane po smrti. Chcel som nájsť odpoveď na tieto otázky sám. Ale po dlhom premýšľaní o nich som sa znova obrátil k Bohu a povedal som si: „Stvoriteľ života pozná život lepšie ako ja. Mal by som od Neho nájsť odpovede.“
Pri čítaní Biblie som sa dozvedel, že Ježiš povolal dvanástich apoštolov. „Keby mal Boh dnes cirkev,“ pomyslel som si, „mala by mať apoštolov.“ Náboženstvo ma čoraz viac priťahovalo a chcel som sa dať pokrstiť.
Keď som sa s otcom rozprával o Bohu, povedal mi, že Boh je spravodlivý. Povedal, že buď budeš pokrstený, aby si bol spasený, alebo budeš navždy zatratený v pekle. Nechcel som veriť, že milujúci Otec v nebi bude mať potešenie z toho, že pošle Svoje deti navždy do pekla len preto, že sa nedali pokrstiť. A čo tí, ktorí nedostali príležitosť na to, aby sa dali pokrstiť?
Vo Francúzsku je málo veriacich. Mal som priateľov, ktorí boli milí, ale neboli pokrstení. Dospel som k záveru, že nie je správne myslieť si, že všetci pôjdu do pekla.
Preto som sa rozhodol vytvoriť si vlastné presvedčenie. Veril som v Boha, ktorého láska je dokonalá a ktorý urobí všetko, čo je v Jeho silách, aby spasil Svoje deti. Ak Jeho deti nechcú prijať Jeho slávu, bude to na nich. On im však dá šancu.
Okľukou k obráteniu
Jedného dňa dvaja misionári na plný úväzok, ktorí pracovali v mojej dedine, pocítili nabádanie, aby išli domov okľukou. Po ceste domov stretli moju mamu. Zastavila ich a dohodla si stretnutie, aby som sa s nimi stretol. No nebol som z toho veľmi nadšený. Nechcel som sa s nimi rozprávať. Myslel som si, že povedia: „Musíte nás počúvať. Musíte veriť tomu, čo vám povieme.“
Keď misionári prišli na naše stretnutie, povedal som im: „Nestrácajte čas. Mám svoju vlastné presvedčenie. To, čo robíte, je dobré, ale myslím si, že rodina je veľmi dôležitá. Verím, že cirkevní predstavitelia by mali byť ženatí. Verím, že cirkev by mala mať dvanásť apoštolov. Verím, že Boh spasí toľko Svojich detí, koľko bude v Jeho silách. A neverím vo fajčenie a pitie.“
Prekvapilo ma, keď som zistil, že ich učenia sa zhodujú s mojím presvedčeniami. Dali mi výtlačok Knihy Mormonovej a požiadali ma, aby som sa ohľadom nej modlil. Keď som túto knihu čítal, cítil som Ducha a cítil som Ducha pri misionároch. Ale pomyslel som si: „Možno si len vytváram tieto pozitívne pocity.“
Pomodlil som sa a dostal som odpoveď vo sne. Vo svojom sne som otvoril Bibliu. Vo vnútri Biblie boli karty s rôznymi knihami Biblie. Na poslednej karte bolo napísané „Mormon“. Toto posolstvo mi pomohlo pochopiť, že Biblia a Kniha Mormonova obsahujú rovnaké evanjelium (pozri Ezechiel 37:15 – 19).
Moje svedectvo bolo ešte viac posilnené vďaka ďalším skúsenostiam s čítaním a štúdiom Knihy Mormonovej. Keď ma misionári pozvali, aby som sa dal pokrstiť, s radosťou som to prijal. Dal som sa pokrstiť presne rok po tom, čo ma moja priateľka opustila. Môj krst znamenal v mojom živote veľkú zmenu. Keď som vstúpil do Cirkvi, stratil som niekoľko priateľov, ale v pobočke, ktorú som navštevoval, som si našiel nových.
„Evanjelium mi prinieslo veľa svetla a šťastia,“ hovorí Nicolas. „Boh ma počuje. Stretol som dobrú ženu a máme tri dobré dcéry.“
Evanjelium mi prinieslo veľa svetla a šťastia. Bol som naplnený Duchom a radosťou. Pomyslel som si: „Všetko, čo som si predtým vytrpel, ma sem priviedlo.“
Boh ma požehnal. Stretol som dobrú ženu a máme tri dobré dcéry. Dve z nich slúžili na misii a pomáhali druhým pochopiť to, čo som pochopil pred rokmi: „Rodina je stredobodom Stvoriteľovho plánu pre večné určenie Jeho detí“, „mŕtvi, ktorí činia pokánie, budú vykúpení skrze poslušnosť obradov domu Božieho“ (Náuka a zmluvy 138:58) a Pán v našej dobe povoláva apoštolov a prorokov, aby viedli Jeho Cirkev (pozri Efezským 2:20).