„Požehnaní kňazskou právomocou a mocou“, Liahona, september 2025.
Požehnaní kňazskou právomocou a mocou
Členovia Cirkvi používajú moc Božiu v službe a žehnaní druhým v Cirkvi, doma a po celom svete.
Naše svedectvo svetu je, že sväté kňazstvo Božie je nevyhnutné pre uskutočnenie Jeho diela spásy a povýšenia, že On za týmto účelom znovuzriadil kňazstvo na zemi a že ho spravuje Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.
Potreba kňazskej právomoci a moci
Ježiš Kristus je hlavou Cirkvi. Cirkev je nástrojom, ktorý On stvoril, aby vykonal základné dielo vykúpenia ľudstva v tejto poslednej dispenzácii evanjelia, tak ako v dispenzácii, počas ktorej žil na zemi. Prostredníctvom Cirkvi:
-
Môže hlásať Svoje evanjelium po celom svete.
-
Môže ponúknuť krst a všetky ostatné zmluvy – dokonca i cestu zmluvy do Svojho celestiálneho kráľovstva.
-
Môže spájať rodiny na večnosť.
-
Môže ponúkať dary spásy, dokonca aj tým, ktorí zomreli bez nich.
Na dosiahnutie týchto vznešených cieľov a na prípravu na Spasiteľov návrat potrebuje Cirkev neustále Božie vedenie, právomoc a moc. Cirkev je „pravou a živou cirkvou“ (Náuka a zmluvy 1:30), pretože Kristus do nej vkladá Svoje vedenie a moc skrze Svoje kňazstvo, „Sväté kňazstvo podľa rádu Syna Božieho“ (Náuka a zmluvy 107:3).
Ale bez tohto svätého kňazstva by bola Cirkev v podstate sekulárnou organizáciou, konajúcou dobro vo svete, ale bezmocnou dosiahnuť konečný účel, ktorým je pripraviť synov a dcéry Božie na radosť večného života v Jeho prítomnosti. S týmto kňazstvom, a kľúčmi k riadeniu diela tohto kňazstva, je v Cirkvi právomoc a aj poriadok.
„V Cirkvi sa všetka kňazská právomoc vykonáva pod vedením tých, ktorí držia kľúče kňazstva.
Spôsobilí mužskí členovia Cirkvi získavajú kňazskú právomoc prostredníctvom kňazského udelenia a ustanovenia do kňazských úradov. Všetci členovia Cirkvi môžu uplatňovať delegovanú právomoc, keď sú ustanovení alebo poverení pomáhať pri vykonávaní Božieho diela.“
Prostredníctvom kľúčov kňazstva budú vždy prevládať Pánove priority. Nikto nemôže podporovať osobný program, ktorý nie je v súlade s Jeho vedením. Nikto nemôže uspieť v kňazskej ľstivosti a hľadať osobný zisk a osobné nasledovanie.
Kňazstvo tiež hrá dôležitú úlohu doma u členov Cirkvi. Prezident Dallin H. Oaks, prvý radca v Prvom predsedníctve, učil: „Zásada, že kňazská právomoc môže byť vykonávaná iba pod vedením toho, kto drží kľúče pre túto úlohu, je podstatná v Cirkvi, ale nevzťahuje sa na rodinu.“ Otcovia predsedajú kňazstvu a používajú ho vo svojej rodine – radením, usporadúvaním rodinných stretnutí, udeľovaním kňazských požehnaní či požehnaní na uzdravenie rodinným príslušníkom alebo iným atď. – bez vedenia alebo oprávnenia niekoho, kto drží kľúče kňazstva.
„Rovnaká zásada platí, keď je otec neprítomný a matka je vedúcou rodiny. Ona predsedá vo svojom domove a zohráva kľúčovú úlohu v prinášaní moci a požehnaní kňazstva do svojej rodiny skrze obdarovanie a spečatenie v chráme.“
Znovuzriadenie kňazstva v našej dobe
15. máj 1829
Znovuzriadenie kňazskej právomoci v tejto poslednej dispenzácii prebiehalo usporiadaným postupom, krok za krokom. Keď sa v roku 1829 prekladali základné písma našej dispenzácie, Kniha Mormonova, Pán začal zavádzať Svoju kňazskú štruktúru. V odpovedi na otázku ohľadom krstu, za ktorú sa modlil Joseph Smith a Oliver Cowdery, sa im zjavil vzkriesený Ján Krstiteľ a udelil im Áronovo kňazstvo, ktoré to kňazstvo „drží kľúče služby anjelov a evanjelia pokánia, a krstu ponorením na odpustenie hriechov“ (Náuka a zmluvy 13:1). Joseph a Oliver sa s touto právomocou navzájom pokrstili a neskôr pokrstili aj ďalších, keď bola Cirkev formálne zorganizovaná.
Čoskoro po 15. máji 1829
Krátko po zjavení Jána Krstiteľa sa zjavili dávni apoštoli Peter, Jakub a Ján a udelili vyššie alebo Melchisedekovo kňazstvo, vrátane kľúčov „kráľovstva môjho a dispenzácie evanjelia pre … plnosť časov“ (Náuka a zmluvy 27:13; pozri tiež 128:20).
3. apríl 1836
Nasledovala ďalšia potrebná kňazská právomoc, keď sa v chráme v Kirtlande zjavili Josephovi a Oliverovi traja dávni proroci, Mojžiš, Elias a Eliáš a odovzdali im kľúče zhromažďovania Izraela a práce, ktorá patrí k chrámom Pána (pozri Náuka a zmluvy 110:11 – 16).
Leto 1829 – apríl 1835
Zjavenia, ktoré sú teraz kanonizované v Náuke a zmluvách, poučili proroka Josepha Smitha ohľadom vysvätenia mužov do úradov vyššieho (Melchisedekovho) a prípravného (Áronovho) kňazstva; o vymenovaní kňazských úradníkov, ako sú biskupi; a o organizácii kňazských kvór a rád.
1835 – 1973
Prorocké vedenie aj naďalej vedie kňazskú organizáciu a úlohu v Cirkvi. Napríklad v Kirtlandskej ére boli zorganizované kvóra sedemdesiatnikov, aby pomáhali Kvóru dvanástich. Po veľkom odchode na západ a rozptýlení členov Cirkvi v rozsiahlych zemepisných oblastiach boli tieto kvóra poverené, aby pôsobili v koloch Cirkvi.
1973 – súčasnosť
Pod vedením prezidentov Spencera W. Kimballa (1895 – 1985), Ezra Taft Bensona (1899 – 1994) a Gordona B. Hinckleyho (1910 – 2008) začali sedemdesiatnici a ich kvóra fungovať priamo pod Kvórom Dvanástich na všeobecnej úrovni Cirkvi a v cirkevných oblastiach. Kvóra na úrovni kolu boli potom zrušené. Dnes dvanásť kvór generálnych autorít a územných sedemdesiatnikov pomáha apoštolom budovať cirkev a usmerňovať „všetky jej záležitosti vo všetkých národoch“ (Náuka a zmluvy 107:34). Ďalšie kvóra sedemdesiatnikov môžu byť vytvorené spolu s rozširovaním Cirkvi.
Starší Christofferson zdraví bratov Sampsona a Daniela Amakových v Gambii v západnej Afrike vo februári 2022.
Kňazstvo: Moc žehnať
Účel kňazskej právomoci a moci, ktorú znovuzriadil Ježiš Kristus, sa dá zhrnúť do jedného slova: požehnávať. Umožňuje členom Cirkvi používať moc Božiu v službe a požehnávaní druhých v Cirkvi, doma i po celom svete. Členovia sa pridávajú k Spasiteľovi v uskutočňovaní Jeho diela spásy a povýšenia, pričom využívajú božské dary a moc, ktoré presahujú ich vlastné dary a moc, aby pomohli Božiemu kráľovstvu rásť a naplniť zem (pozri Náuka a zmluvy 65:2, 5 – 6).
Pán vysvetlil, že „toto väčšie [Melchisedekovo] kňazstvo spravuje evanjelium a drží kľúč tajomstiev kráľovstva, dokonca kľúč poznania Boha.
A preto, v obradoch jeho sa prejavuje moc božskosti.
A bez obradov jeho a bez právomoci kňazstva sa moc božskosti ľuďom v tele neprejavuje“ (Náuka a zmluvy 84:19 – 21).
Obrady sú, samozrejme, kňazstvom vykonávané ceremónie alebo sviatosti, ktorými uzatvárame zmluvy s Bohom, počnúc krstom a pokračujúc zmluvami prijatými v dome Pána. Práve v dodržiavaní týchto zmlúv sa meníme z „prirodzených“ mužov a žien na svätých (pozri Mosiáš 3:19) zmiernou milosťou Krista a stávame sa pred Bohom ospravedlnení a posvätení – bez viny a bez poškvrny (pozri Náuka a zmluvy 20:29 – 31; 3. Nefi 27:16 – 20).
Tento citát z prehlásenia Prvého predsedníctva a Rady dvanástich apoštolov „Znovuzriadenie plnosti evanjelia Ježiša Krista: Dvojstoročnicové prehlásenie svetu“ vyjadruje výstižné zhrnutie:
„Vyhlasujeme, že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, zorganizovaná 6. apríl 1830, je znovuzriadená Kristova novozákonná Cirkev. Táto Cirkev je zakotvená v dokonalom živote jej uholného kameňa Ježiša Krista a v Jeho nekonečnom uzmierení a doslovnom vzkriesení. Ježiš Kristus opäť povolal apoštolov a dal im kňazskú právomoc. Vyzýva nás všetkých, aby sme prišli k Nemu a Jeho Cirkvi, aby sme prijali Ducha Svätého, spásne obrady a získali trvalú radosť.“