Peniaze na trhu
Tentokrát urobím presne to, o čo ma mama poprosila, pomyslel si Anane.
Skutočný príbeh z Ghany.
Anane sa potmehúcky usmieval, kým kráčal ulicou. Trh bol zaplnený vôňou vyprážaných rýb a rušným rapotaním ľudí. Bol na ceste k strýkovi domov. Mama dala Anane nejaké peniaze, aby ich dal strýkovi.
Rozhliadol sa po všetkých stánkoch, v ktorých sa predávali plodiny, jedlo a všetko možné. Potom ho niečo zaujalo.
Bol tam stánok s jedlom, v ktorom sa predávali jeho dve obľúbené pochúťky – karamelky a sušienky. Pozrel sa na peniaze, ktoré mu dala mama. Sto cedis je veľa, pomyslel si. Jeho obľúbené pochúťky stáli iba 10 cedis. Strýko by si asi ani nevšimol, že tam je menej peňazí.
Anane si maškrty kúpil. Strčil si do úst karamelku a kráčal ďalej k strýkovi domov.
Strýko stál pred svojím domom, keď k nemu Anane prišiel.
„Môj malý Anane! No poď sem,“ povedal strýko. „Čo pre teba môžem urobiť?“
„Priniesol som ti nejaké peniaze od mamy.“ Anane mu podal peniaze a potom si dal ruky späť do vreciek. Všimne si strýko, že tam niečo chýba? Sledoval, ako strýko počíta.
„Ďakujem, že si ich priniesol,“ povedal strýko.
Anane bol rád, že si strýko chýbajúce peniaze nevšimol. Rozlúčil sa a vydal sa na dlhú prechádzku domov. Cestou dojedol svoju karamelku a sušienky.
„Aká bola cesta k strýkovi?“ spýtala sa mama, keď sa Anane vrátil domov.
Pokrčil plecami. „V pohode.“
„Ďakujem, že si mu tie peniaze vzal za mňa,“ povedala mama.
Anane sa pozrel na podlahu. Začal mať pocit viny. Čo ak jeho rodičia zistia, že časť peňazí minul? Nechcel stratiť ich dôveru.
Nasledujúce ráno mama poprosila Ananeho, aby kúpil nejaké veci v neďalekom obchode. „Keď nakúpiš, príď rovno domov, dobre?“
„Dobre.“ Anane prechádzal trhom, ale nezastavil sa, aby si niečo kúpil. Zvraštil obočie a zamyslel sa: Tentokrát urobím presne to, o čo ma mama poprosila.
Hneď čo nakúpil, vybral sa domov. Dal mame všetky zvyšné peniaze.
V tú nedeľu išiel Anane do svojej triedy Primáriek. „Dobré ráno!“ povedala učiteľka. „Dnes budeme hovoriť o poslušnosti. Je dôležité, aby sme počúvali našich rodičov a robili dobré rozhodnutia.“
Anane premýšľal o peniazoch, ktoré minul na karamelky a sušienky. Až mu z toho prišlo zle. Vedel, že urobil nesprávne rozhodnutie.
Po zhromaždení sa chcel Anane porozprávať so svojimi rodičmi. Rozbúšilo sa mu srdce.
„Mami, oci? Pamätáte si tie peniaze, ktoré ste mi dali pre strýka?“ spýtal sa Anane. „No, niečo z toho som minul na maškrty.“ Pozeral sa na podlahu. „Je mi to ľúto.“
„Ďakujem ti za úprimnosť,“ povedal ocko. „Som na teba hrdý.“
Anane sa usmial. Bol taký šťastný, že povedal pravdu. A keď to povedal svojim rodičom, mal dobrý pocit. Takto už robil lepšie rozhodnutie.
Ilustrácia: Aleksandar Zolotic