Riešenie s tieňom
„Čo keby sme zasadili zopár stromov?“ spýtala sa Cristal.
Skutočný príbeh z Argentíny.
„Môžeme ísť na námestie?“ spýtala sa Ivanova sestra Cristal.
Ivan sa pozrel von. „Rád by som,“ povedal. „Ale možno by sme mali počkať, kým zapadne slnko. Je naozaj horúco.“
Námestie bolo vlastne jedno veľké trávnaté pole blízko ich domu. Radi sa tam so svojimi kamarátmi hrali na naháňačky alebo skrývačky. Na námestí však nebol vôbec žiaden tieň, aby si mohli oddýchnuť od tepla. A toto leto to bol veľký problém.
Cristal bola nachvíľku ticho. Potom povedala: „Čo keby sme zasadili zopár stromov? Takto by bol na námestí nejaký tieň. Potom by sme sa mohli hrať, aj keď je horúco!“
Ivan sa pousmial. „Skvelý nápad!“
Ivan a Cristal povedali o svojom pláne ockovi. „Požiadam mesto o povolenie,“ povedal.
O pár týždňov dostali potrebné povolenie a boli pripravení pustiť sa do toho! Ocko vzal Ivana a Cristal k veľkému stromu, ktorý rástol za ich domom. Pod týmto stromom rástlo kopec malých stromčekov.
„Keď kvitne veľký strom, padajú z neho na zem semienka,“ vysvetlil im ocko. „Potom z nich vyrastajú malé stromčeky. Tie sú ako také malé zázraky prírody!“
Ocko im ukázal, ako opatrne vykopať malé stromčeky. Ivan a Cristal ich starostlivo zasadili do kvetináčov.
Potom, jedno sobotné popoludnie, keď sa slnko skrylo za mrakmi, naložili Ivan a Cristal malé stromčeky do fúrika. Pomaly ho dotlačili až na námestie. Ivanovi mladší bratia a sestry im pomohli s vedrami s vodou. Mama a ocko priniesli lopaty.
Spoločne vybrali miesto pre každý stromček. Vykopali jamy a s láskou zasadili všetky stromčeky. Mama im ukázala, ako okolo stromčekov vyhĺbiť priekopy, aby ich mohli polievať. „Stromy potrebujú slnečné svetlo, vodu a veľa živín, aby rástli,“ povedala. „Presne ako deti!“
Ivan premýšľal o strome za ich domom a predstavoval si, ako budú jedného dňa stromčeky vyzerať. „Je to vôbec možné?“ spýtal sa. „Jedného dňa budú tieto stromčeky vyššie ako my!“
Na jar stromy všetkých oslnia svojimi krásnymi, jasne ružovými kvetmi. V lete pokryje ich tieň námestie. A na jeseň pokryjú ich listy zem, ako taký žltý koberec.
Ivan a Cristal chodili na námestie každučký deň, aby stromčeky skontrolovali. Zakaždým sa uistili, že každý stromček má dosť vody. A zakaždým, keď vyklíčil nový list alebo vetva, boli na to veľmi hrdí. Ich usilovná práca sa vyplácala!
Keď si Ivan pomyslel na všetkých ľudí, ktorí si jedného dňa budú vychutnávať tieň na námestí, bol natešený. Pomohol urobiť zo zeme krajšie miesto pre všetky deti Nebeského Otca.
Ilustrácie: Colleen McKeownová