Pionieri v každej krajine
Tak trochu ako nebo
„Chcela by si prísť na zhromaždenie?“ spýtal sa strýko Reza.
Skutočný príbeh z Indie a Kanady.
Tahira si zložila poslednú košeľu a dala ju do kufra. Balila sa na výlet, na leto so svojou tetou a strýkom v Kanade. Tešila sa, ale tiež sa toho trochu obávala. Kanada bola od jej domova v Indii ďaleko.
„Máš všetko?“ spýtala sa mama.
„Myslím, že hej.“ Tahira zavrela svoj kufor.
„Bude sa ti to páčiť. Objím za mňa strýka Rezu a tetu Misu,“ povedala mama.
Keď Tahira v Kanade vystúpila z lietadla, silno objala strýka Rezu a tetu Misu. „To je za maminu,“ povedala.
Nasledujúcich pár dní strávili objavovaním mesta a okolitých miest. Po prvýkrát navštívila zábavný park a videla Niagarské vodopády. Bola to veľká zábava!
V sobotu popoludní Tahira pomohla s prípravou kuracieho makhani na večeru. Keď sa najedli, strýko Reza jej položil otázku.
„Chcela by si ísť s nami zajtra na zhromaždenie?“ opýtal sa. „Chodíme do kresťanskej cirkvi. Učíme sa tam o Ježišovi Kristovi a Jeho evanjeliu.“
„Iste,“ povedala Tahira. Mama a otec verili v iné náboženstvo, ale Tahira chodila v Indii do kresťanskej internátnej školy. Navštíviť novú cirkev by nebolo až také iné.
Na ďalší deň si Tahira obliekla šaty, ktoré jej dala teta. Keď prišli do kaplnky a vošli dovnútra, všetci spievali. Tahira sa zastavila a na všetkých sa pozerala. Boli tam mamy a oteckovia, ktorí sedeli so svojimi deťmi. Všetci sa tvárili šťastne. A krásne spievali.
Je to tak trochu ako nebo, pomyslela si Tahira.
Tahira si s tetou Misu a strýkom Rezom sadla na lavicu. Pozorovala, ako sa roznáša podnos s chlebom a vodou. Počúvala, ako rečníci hovoria o Ježišovi Kristovi. A potom sa znova spievalo. Posledná pieseň bola o tom, že rodiny môžu byť spolu navždy. Páčilo sa jej, ako sa pri týchto slovách cítila.
Po poslednej modlitbe sa Tahira obrátila na strýka Rezu. „Čo znamená byť spolu navždy?“
Strýko Reza sa usmial. „Veríme, že ak budeme nasledovať Ježiša Krista a dáme Bohu sľuby a budeme ich dodržiavať, budeme jedného dňa môcť žiť v nebi so svojimi rodinami – všetci spolu.“
Tahira mala od hlavy až po päty na nohách hrejivý pocit. Páčila sa jej myšlienka, že môže byť so svojou rodinou navždy.
Po zhromaždení Tahira stále premýšľala o krásnej hudbe. Chcela sa dozvedieť viac o Ježišovi Kristovi a večných rodinách. Rozhodla sa stretnúť s misionármi. Ako týždne plynuli, Tahira stále viac a viac cítila, že evanjelium je pravdivé.
Tahira zavolala rodičom, aby im povedala o tom, čo sa učí. Potom im položila dôležitú otázku. „Môžem sa dať pokrstiť?“ Povedali, že áno!
V deň jej krstu spievala Tahira, strýko Reza a teta Misu pieseň „Ja som dieťa Božie“. Strýko Reza ju preložil, aby ju mohli spievať v hindčine. Hindčina bola jazykom, ktorým hovorila doma v Indii.
Keď Tahira spievala, cítila pri srdci hrejivý pocit. Cítila sa ako v nebi. A Tahira vedela, že ak dodrží svoje sľuby Nebeskému Otcovi, môže vďaka Ježišovi Kristovi s Nimi jedného dňa znova žiť.
Ilustrácie: Ekata Mandalová