Jamesi ide do novej cirkvi
Jamesi sa tu cítil inak ako v ich druhej cirkvi.
Skutočný príbeh z Fidži.
Jamesi vyšiel na malú oplotenú plochu, kde jeho rodina chovala prasiatka. „Nech sa vám páči, prasiatka!“ Hodil im jedlo a prasiatka spokojne zakrochkali.
Potom Jamesi odniesol čisté fľaše na vodu ku kohútiku, ktorý bol vonku. Keď kohútik zapol, do fľaše sa začala liať studená voda. Každý deň pomáhal tak, že kŕmil prasiatka a chodil svojej rodine po vodu.
„Jamesi!“ zvolala mama. „Si pripravený ísť do kostola?“
Jamesi uzavrel vodovodný kohútik a odniesol dovnútra poslednú ťažkú fľašu. „Teraz už áno!“
Jamesi chodil s rodinou každú nedeľu do kresťanskej cirkvi v ich meste. Rád sa učil o Ježišovi Kristovi.
Onedlho išiel Jamesi a jeho mladšie sestry, Unaisi a Marama, s rodinou do kostola. Na ulici kvokalo zopár zatúlaných sliepok.
Keď tam však prišli, dvere boli zatvorené. „Zabudol som, že kostol je tento a budúci týždeň zatvorený, pretože pastor je preč,“ povedal ocko.
„Mohli by sme ísť do nejakého iného?“ spýtal sa Jamesi. Bol by smutný, keby tento týždeň nešiel do kostola.
Ocko sa nachvíľočku zamyslel. „Áno,“ povedal. „O jednej cirkvi by som vedel.“
Jamesi išiel s rodinou za ockom späť domov. Všetci nastúpili do svojho malého dreveného člna na brehu rieky. Ocko sedel vzadu, aby spustil motor.
Čln hučal, keď išiel po rieke. Jamesi hľadal vtáky ukryté vo vysokých zelených stromoch. Asi po 15 minútach uvideli malú cirkevnú budovu. Bol na nej nápis „Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní“.
„Toto je cirkev, ktorá mi prišla na um,“ povedal ocko. Priviedol čln k brehu a všetci vystúpili. Počuli hudbu vychádzajúcu z kaplnky.
Vo vnútri si Jamesi sadol so svojimi rodičmi a súrodencami. Počúvali rečníkov a piesne. Jamesi cítil vo vnútri hrejivý pocit šťastia.
Keď sa zhromaždenie skončilo, prišla k nim milá pani, aby sa s nimi porozprávala. „Máme špeciálnu triedu pre deti,“ povedala. „Volá sa to Primárky. Chceli by ste sa pridať?“
Jamesi sa pozrel na svoje sestry. Bol trochu nervózny, keď mal ísť do triedy, kde nikoho nepoznal! Ešteže mohli ísť aj jeho sestry. Možno to bude zábava.
„Iste,“ povedal Jamesi.
„Poďme!“ Marama sa tvárila nadšene.
Jamesi a jeho malé sestry išli za touto paňou až do triedy. Bolo tam veľa detí, ktoré sedeli na malých stoličkách, rozprávali sa a smiali sa. Keď si Jamesi sadol, usmiali sa na neho. Všetci boli takí milí!
Spievali piesne a ostatné deti pomáhali Jamesimu a jeho sestrám naučiť sa text. Potom mali lekciu o Ježišovi Kristovi. Jamesi sa tu cítil inak ako v ich druhej cirkvi. V dobrom.
Keď sa zhromaždenie skončilo, Jamesiho rodina nastúpila späť do člnu, aby sa vrátila domov. Jamesi sa znova pozrel na nápis na cirkevnej budove. Bolo na nej meno Ježiša Krista. Určite je to teda Cirkev Ježiša Krista! Jamesi chcel nasledovať Ježiša.
„Môžeme sem prísť znova budúci týždeň?“ spýtal sa Jamesi.
Mama a ocko sa pousmiali. „Práve sme mysleli na to isté,“ povedala mama.
„Hurá!“ Unaisi vykríkla od šťastia.
Jamesi sa uškrnul. Vedel, že našli niečo výnimočné. A nemohol sa dočkať, až sa dozvie viac.
Ilustrácie: Bethany Stancliffová