Príliš veľká na Primárky?

„Vitajte na Primárkach!“ V prednej časti miestnosti stála sestra Agborová, vedúca Primáriek, do ktorých chodila Gift. „Dnes sa naučíme pieseň ,Love One Another (Milujte sa navzájom).‘“

Hudba začala hrať a menšie deti sa pripravili na spev. Ale Gift už túto pieseň poznala. Spievala ju už stokrát! Dnes nemala veľmi chuť ju spievať.

Gift mala Primáriek už dosť. Bola staršia, vyššia a väčšia ako všetky ostatné deti. Jej kamarátky v cirkvi už chodili do Mladých žien. Na to, aby s nimi mohla chodiť na lekcie a aktivity Mladých žien, mal prejsť ešte takmer celý jeden rok.

Kým všetci ostatní spievali, Gift bola ticho. Zamrmlala niektoré slová piesní, ale hlavu mala plnú myšlienok.

Vtom ju niečo napadlo. Keby sa porozprávala s biskupom, možno by jej dovolil ísť do Mladých žien skôr, aby mohla byť so svojimi kamarátkami.

Gift po zhromaždení zbadala biskupa Achombiho. „Zdravím, biskup,“ povedala. „Mám pocit, že už nepatrím do Primáriek. Som väčšia a staršia ako všetky ostatné deti. Môžem radšej začať chodiť do Mladých žien?“

Biskup Achombi sa pousmial. „Viem, že sa už tešíš na to, že prejdeš do Mladých žien,“ povedal. „Ale môžeš tam začať chodiť až v roku, keď dovŕšiš 12. Je mi to ľúto.“

Gift sklonila zrak a pozrela sa na svoje topánky. „Dobre.“

„Primárky majú šťastie, že ťa tam majú,“ povedal biskup. „Myslím si, že mladšie deti ťa veľmi obdivujú. To, že si tam, pre nich znamená veľmi veľa.“

Po zvyšok dňa bola Gift smutná. Rok bol príliš dlhá doba na to, aby sa v Primárkach cítila osamelo.

Ale potom Gift premýšľala viac o tom, čo povedal biskup Achombi. Naozaj ju ostatné deti obdivujú? Nikdy predtým si to nevšimla.

Nasledujúci týždeň Gift zamávala na rozlúčku svojim kamarátkam, keď kráčali do miestnosti na Mladé ženy. Povzdychla si a vošla do triedy na Primárky.

„Gift,“ povedala sestra Agborová, „bola by si ochotná pomôcť mi s učením tohtotýždňovej piesne?“

„Hm, určite,“ povedala Gift. „Akú pieseň sa učíme?“

„,Ja som dieťa Božie,‘“ povedala sestra Agborová. „Ďakujem ti za pomoc! Myslím si, že deti budú veľmi rady, že ich budeš učiť práve ty.“

Keď sa začal čas na spievanie, Gift stála vpredu. „Dnes vás naučím jednu z mojich obľúbených piesní,“ povedala. Pomáhala deťom naučiť sa slová. Potom s nimi pieseň zaspievala. Keď spievali, Gift to zahrialo pri srdci a bola šťastná. Vedela, že to, čo cíti, je Duch Svätý.

Netrvalo dlho a lekcia Primáriek bola takmer na konci! Po záverečnej modlitbe sa Gift vybrala do chodby. Chcela nájsť svoje kamarátky po ich lekcii Mladých žien a pozdraviť ich.

Zastavilo ju však jedno malé dievčatko. „Ďakujem, že si s nami spievala!“ Dievčatko Gift objalo. „Keď budem veľká, chcem byť ako ty.“

Gift sa usmiala. Ešte stále sa nevedela dočkať, kedy pôjde do Mladých žien a dúfala, že ďalší rok ubehne rýchlo. Ale vedela, že sa v Primárkach ešte vždy môže učiť a robiť dobré veci.

A možno mal biskup Achombi pravdu. To, že tam bola, znamenalo pre ďalšie deti veľmi veľa.

Ilustrácie: Simini Blockerová