Majin slnečný verš

Maja si sadla na schody svojho domu a bradu si oprela do dlaní. Slniečko jasnými, teplými lúčmi svietilo cez vysoké stromy. Vzduch voňal ako čerstvé ihličie.

Mamina vyšla von a prisadla si k Maji. „Nad čím premýšľaš?“

„V Primárkach sa mám podeliť o svoj obľúbený verš z písiem,“ povedala Maja. „Ja ale žiaden nemám. A neviem, ktorý si vybrať.“

Mamina prikývla. „Vybrať si obľúbený verš je ťažké.“ Pozrela sa na stromy a potom sa postavila. „Mám nápad.“

Mamina sa vrátila dovnútra. Keď sa vrátila, držala písma. „Začnime príbehom. Aký je tvoj obľúbený príbeh z písiem?“

Maja sa nad tým zamyslela. „Páči sa mi ten, v ktorom Ježiš navštívil Nefitov.“

Mamina listovala v Knihe Mormonovej. „Ten príbeh sa začína v 3. Nefi.“ Ukázala na stránku. „Poďme si čítať – raz ty a raz ja – a vyberať si verše, ktoré sa nám páčia.“

Maja prikývla a počúvala, ako mamina číta. Čítala o Ježišovi Kristovi, ktorý povolával Svojich učeníkov. Čítala o tvorcoch pokoja a modlitbe.

Potom prišiel rad na Maju. Keď dokončila jeden z veršov, zastavila sa. Cítila, akoby slnko svietilo tak jasne, že naplnilo jej srdce.

Pozrela na maminu. „Ten sa mi páči.“

„Mne tiež. Čo sa ti na ňom páči?“ spýtala sa mamina.

Maja pokrčila plecami a usmiala sa od ucha k uchu. „Je o Ježišovi. A to mi jednoducho prináša radosť.“

Mamina jej úsmev opätovala. „To je skvelý spôsob, ako vedieť, že si našla svoj obľúbený verš z písiem. Chceš sa oň podeliť v Primárkach?“

Maja natešene prikývla. „Pomôžeš mi naučiť sa ho?“

„Samozrejme!“ povedala mamina.

Mamina a Maja precvičovali jedno slovo za druhým. Pritom na stromoch štebotali vtáky, akoby sa to učili spolu s nimi.

Maja si svoj nový obľúbený verš precvičovala celý týždeň. V nedeľu ráno bola trochu nervózna. Verš si precvičovala počas dlhej cesty na zhromaždenie.

V Majiných Primárkach bolo len niekoľko detí. Ale keď Maja vošla do triedy, cítila, akoby jej v žalúdku poletovali motýle.

Keď na ňu prišiel rad, postavila sa a zhlboka sa nadýchla. „Hľa, ja som zákon a svetlo,“ povedala. „Hľaďte na mňa a vytrvajte do konca, a budete žiť; lebo tomu, kto vytrvá do konca, dám život večný.“

Keď Maja skončila, sadla si a pousmiala sa. Zvládla to! Motýliky, ktoré mala v bruchu z nervozity, sa vytratili a navrátil sa hrejivý slnečný pocit. Vedela, že jej obľúbený verš z písiem prinesie tento pocit vždy, keď ho bude potrebovať.

Ilustrácie: Chloe Dominiquová