Špeciálna konferencia

„Aminah, tá je moja!“ kričala Indira. Schmatla bábiku od svojej sestričky.

„Dievčatá, odchádzam,“ zvolala mama. „Prosím, poslúchajte ocka.“

Indira zdvihla zrak. „Kam ideš?“

„Na trh. Idem na nákup, lebo zajtra chcem navariť niečo výnimočné.” Mama im zamávala na rozlúčku.

Výnimočné jedlo? Ale prečo? Indira išla za ockom. „Prečo je zajtrajšok výnimočný?“ spýtala sa.

Ocko sa pousmial. „Zajtra budeme sledovať generálnu konferenciu! Je to výnimočné preto, lebo si vypočujeme proroka a ďalších cirkevných vedúcich. Povedia nám to, čo chce Nebeský Otec, aby sme počuli.“

Keď mama prišla domov, poodkladala potraviny. Otec zametal podlahu.

„Indira, môžeš pomôcť Aminah pripraviť si oblečenie na zajtra?“ spýtala sa mama.

Indira sa zamračila. „Prečo jej musím pomáhať?“

„Prosím, urob to, o čo ťa prosím,“ povedala mama.

Indira zastonala. Neochotne sa vybrala pomôcť Aminah.

Nasledujúce ráno sa Indira zobudila na báječnú vôňu. Vyskočila z postele a rozbehla sa do kuchyne. Mama na obed pripravila hovädzie rendang a saté! Bude to chutiť tak skvele.

Onedlho sa začala generálna konferencia. Indira s rodinou si sadli a sledovali ju v telke. Počúvala spev zboru. Počula ľudí hovoriť o chrámoch, písmach a Ježišovi Kristovi.

Posledným rečníkom bol prorok, prezident Russell M. Nelson. Hovoril o tom, ako Cirkev pomáha ľuďom na celom svete.

„Naša najväčšia radosť prichádza, keď pomáhame našim bratom a sestrám,“ povedal.

Indira sa nad tým zamyslela. Teší ju, keď pomáha druhým? Počúvala ďalej. Prezident Nelson povedal, že život podľa druhého veľkého prikázania nám môže pomôcť byť takými, ako je Ježiš Kristus.

Keď sa to skončilo, dali si obed, ktorý pripravila mama. Indira stále premýšľala o prorokovom príhovore.

„Aké je druhé veľké prikázanie?“ spýtala sa.

„Milovať budeš blížneho ako seba samého,“ povedal ocko.

Indira premýšľala o ľuďoch po celom svete, ktorým Cirkev pomohla. „Ako môžem pomáhať, keď moji blížni žijú ďaleko?“

„Tvoji blížni sú všetci ľudia okolo teba,“ povedala mama. „Napríklad aj tvoja rodina.“

Indira sklopila zrak. Občas k svojej rodine nebola veľmi milá.

Ale možno by ju potešilo, keby pomáhala druhým, tak ako to povedal prezident Nelson. Takto by mohla nasledovať Ježiša. Chcela to skúsiť!

Po zvyšok týždňa sa Indira snažila byť k svojej rodine mimoriadne milá. Hrala sa s Amirah. Delila sa o svoje hračky. Robila to, o čo ju mama a otec žiadali, bez toho, aby sa sťažovala. Keď Indira pomáhala, jej rodina bola šťastná. A to robilo šťastnou aj ju.

Prorok mal pravdu. Keď pomáhala druhým, prinášalo jej to radosť!

Ilustrácie: Judi Abbotová