Musím byť dokonalý?

Henry pomaly vošiel do miestnosti na Primárky. Keď sa dostal na svoje miesto, nebolo mu ľahko.

Jeho učiteľ, brat Rass, sa na neho usmial. „Si pripravený hovoriť o chrámoch?“ spýtal sa.

„Áno,“ odvetil Henry.

Prečo som povedal, že áno? Zamyslel sa Henry, keď si sadol. Necítil sa byť pripravený. Vôbec.

V Henryho Primárkach sa učili pieseň „I Love to See the Temple“ (Rád sa dívam na chrám). Jeho triedu požiadali, aby hovorila o návšteve chrámu.

Ale Henry bol smutný. Keď na to bude mať dosť rokov, chcel by ísť do chrámu, ale mal pocit, že urobil príliš veľa chýb.

Henryho kamaráti sa jeden po druhom postavili. Keď rozprávali o tom, že raz pôjdu do chrámu, boli šťastní a nadšení. Henry sa cítil stále horšie a horšie.

O chvíľu bol čas na pieseň. Henry spieval spolu so zvyškom Primáriek: „Pripravím sa, aj keď mladý som; lebo toť posvätná povinnosť moja.”

Ako sa môžem pripraviť na vstup do chrámu, keď robím toľko chýb? Pomyslel si Henry. Zošuchol sa na stoličke.

Keď pieseň skončila, brat Rass sa k nemu naklonil. „Si v poriadku?“ spýtal sa Henryho.

Henry hľadel dole na svoje ruky. Potom ticho povedal: „Chcem ísť do chrámu, ale obávam sa, že toho nie som hodný.“ Zhlboka sa nadýchol. „Nie vždy dobre vychádzam so svojou rodinou. Zabúdam robiť svoje domáce práce. Robím príliš veľa chýb. Naozaj musím byť dokonalý?“

Brat Rass sa jemne pousmial. „Byť hodný chrámu neznamená, že musíš byť dokonalý. Môžeme byť hodní tým, že budeme dôverovať Ježišovi Kristovi a úprimne sa snažiť dodržiavať prikázania. Všetci robíme chyby, ale môžeme činiť pokánie a byť opäť čistí.“

Henry sa posadil trochu vzpriamenejšie.

„Som si istý, že Nebeský Otec je na teba hrdý za to, že sa snažíš byť dobrý,“ povedal brat Rass.

Henry premýšľal o niektorých dobrých veciach, ktoré v ten týždeň urobil. Uvaril večeru s mamou, pomohol sestre s domácimi úlohami a pozdravil nového chlapca v škole.

Henryho starosti začali byť menej ťaživé. Vedel, že Duch Svätý mu pomáhal pociťovať pokoj.

Keď prišiel rad na Henryho, aby sa o niečo podelil, usmial sa a postavil sa. „Chcem činiť pokánie aj naďalej a stávať sa viac podobným Ježišovi Kristovi, aby som jedného dňa mohol vstúpiť do chrámu,“ povedal.

Henry bol šťastný a sadol si. Jedného dňa bude môcť v chráme uzatvoriť posvätné zmluvy s Bohom. Chcel sa čo najlepšie pripraviť!

Ilustrácie: Gail Armstrongová