Zmluva

Abrahám chcel „byť väčším nasledovníkom spravodlivosti“ (Abrahám 1:2), a tak ho Boh pozval do zmluvného vzťahu. Abrahám nebol prvý, kto mal takúto túžbu, a nebol ani prvý, kto obdržal zmluvu. Koniec koncov, bola to večná zmluva. Abrahám sa usiloval o „požehnania otcov“ (Abrahám 1:2) – požehnania, ktoré boli ponúknuté zmluvou Adamovi a Eve a po nich ľuďom, ktorí tieto požehnania usilovne vyhľadávali.

Božia zmluva s Abrahámom sľubovala úžasné požehnania: dedičstvo krajiny, veľké potomstvo, prístup ku kňazským obradom a meno, ktoré malo byť po celé generácie vážené. No zameranie tejto zmluvy nebolo len na požehnania, ktoré mal Abrahám a jeho rodina získať, ale aj na požehnanie, ktorým mali byť oni pre ostatné Božie deti. „Požehnám ťa,“ vyhlásil Boh, „a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme“ (Genesis 12:2 – 3).

Poskytla táto zmluva Abrahámovi, Sáre a ich potomkom privilegovaný status medzi Božími deťmi? Iba v tom zmysle, že je privilégiom žehnať druhých. Abrahámova rodina mala „[priniesť] túto službu a Kňazstvo ku všetkým národom“, deliť sa o „[požehnania] evanjelia, ktoré sú požehnaniami spásy, dokonca života večného“ (Abrahám 2:9, 11). Byť Božím ľudom zmluvy neznamenalo, že boli lepší ako ostatní. Znamenalo to, že mali povinnosť pomáhať druhým, aby boli lepšími.

Táto zmluva bola tým požehnaním, po ktorom Abrahám túžil. Potom, čo ju Abrahám obdržal, povedal si vo svojom srdci: „Služobník tvoj ťa usilovne hľadal; teraz som ťa našiel“ (Abrahám 2:12).

To sa stalo pred tisíckami rokov, no táto zmluva bola znovuzriadená v našej dobe. A práve sa napĺňa v životoch Božieho ľudu. Naplnenie zmluvy sa urýchľuje v neskorších dňoch, keď Božie dielo napreduje žehnajúc rodiny po celom svete. A ktokoľvek, kto chce byť tak ako Abrahám nasledovníkom spravodlivosti, ktokoľvek usilovne hľadá Pána, môže byť toho súčasťou.

Ste dieťa zmluvy. Zmluvu s Bohom uzatvárate, keď ste pokrstení a keď prijímate sviatosť. A plnosť zmluvy obdržíte s posvätnými chrámovými obradmi.

Prostredníctvom týchto zmlúv a obradov sa stávame Božím ľudom. Sme k Nemu pripútaní „večnými väzbami“. „Keď uzavrieme zmluvu s Bohom,“ učil prezident Russell M. Nelson, „navždy opustíme neutrálnu pôdu. Boh neopustí Svoj vzťah s tými, ktorí si s Ním vytvorili takéto puto. V skutočnosti všetci tí, ktorí uzavreli zmluvu s Bohom, majú prístup k zvláštnemu druhu lásky a milosrdenstva. … Vďaka našej zmluve s Bohom sa On nikdy neunaví vo Svojom úsilí pomôcť nám a my nikdy nevyčerpáme Jeho milosrdnú trpezlivosť s nami.“ Uvidíte to v histórii Božieho ľudu zmluvy v Starom zákone a uvidíte to aj vo svojom vlastnom živote ako jedno z Jeho detí zmluvy.

Je to vzácne porozumenie, ktoré je nám dané vďaka znovuzriadeniu Abrahámovej zmluvy prostredníctvom proroka Josepha Smitha. Takže keď budete čítať o zmluvách v Starom zákone, nemyslite len na vzťah Boha s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Myslite aj na Jeho vzťah s vami. Keď budete čítať o sľube nespočetného potomstva, nemyslite len na tie milióny ľudí, ktorí dnes nazývajú Abraháma svojím otcom. Myslite aj na Boží sľub večných rodín a večného nárastu, ktorý vám dal. Keď budete čítať o sľube krajiny dedičstva, nemyslite len na krajinu sľúbenú Abrahámovi. Myslite aj na celestiálny údel samotnej zeme – dedičstvo sľúbené miernym, ktorí čakajú na Pána (pozri Matúš 5:5; Žalmy 37:9, 11). A keď budete čítať o sľube, že Boží ľud zmluvy požehná „všetky rodiny zeme“ (Abrahám 2:11), nemyslite len na službu Abraháma alebo prorokov, ktorí z neho vzišli. Myslite aj na to, čo môžete urobiť vy sami – ako nasledovateľ Ježiša Krista viazaný zmluvou – aby ste boli požehnaním pre rodiny okolo vás.