List tým, ktorí zápasia s odpustením

Drahý priateľu,

cítiť sa zranený alebo urazený sa zdá byť univerzálnou skúsenosťou. Ľudia okolo nás často hovoria alebo robia veci, ktoré v nás vyvolávajú hnev, prehliadanie, urazenosť, poníženie alebo nedocenenosť.

Pred mnohými rokmi ma niekto na zhromaždení zranil. Bola som nahnevaná a rozrušená a chcela som, aby sa tá osoba ospravedlnila, ale nikdy to neurobila. Snažila som sa zabudnúť, čo sa stalo, mysliac si, že bolesť a hnev, ktoré som cítila, jednoducho zmiznú.

Ale tieto pocity hnevu som si so sebou niesla niekoľko rokov. Odpor, ktorý som voči tejto osobe cítila, odmietol odísť.

Jedného dňa som sa o tejto situácii rozprávala s priateľkou. Do srdca mi prišla myšlienka:

Odpusti.

Duch ma nabádal, aby som odpustila tejto osobe, ku ktorej som prechovávala toľko hnevu. Bola som ohromená.

Ako som mala tejto osobe odpustiť? Ja som bola tá zranená, takže som si zaslúžila, aby ma požiadali o odpustenie, však?

Dlho som bojovala s týmto nabádaním. Uvažovala som však nad príkladom môjho Spasiteľa a nad Jeho učeniami o odpustení:

„Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský;

Ak však neodpustíte ľuďom ich previnenia, ani Otec váš neodpustí previnenia vaše“ (Matúš 6:14 – 15).

Dokonca aj na kríži Spasiteľ prosil Svojho Otca, aby odpustil vojakom, ktorí Ho ukrižovali (pozri Lukáš 23:34).

Tiež som si spomenula na výzvu prezidenta Russella M. Nelsona, aby sme „prejavili pokoru, odvahu a silu potrebnú na odpustenie aj na hľadanie odpustenia. …

Ak sa vám zdá, že odpustenie práve nie je možné, proste o to, aby vám pomohla sila prichádzajúca skrze zmiernu krv Ježiša Krista“.

So všetkým týmto na pamäti som sa veľa modlila. Modlila som sa k svojmu Nebeskému Otcovi hovoriac: „Ak je to Tvoja vôľa, aby som tejto osobe odpustila, otvor dvere a pomôž mi, aby sa to stalo, pretože nemám silu urobiť to sama.“

Nasledujúci deň som sa v cirkvi ocitla tvárou v tvár tej osobe, ktorá mi ublížila. Vedená Duchom som cítila, že by som ju mala požiadať o odpustenie. Ospravedlnila som sa, že som občas nebola dobrou priateľkou a spýtala som sa, či mi môže odpustiť. Aj to urobila a na oplátku ma požiadala o odpustenie za to, čo urobila. Odpustila som jej.

Z tejto skúsenosti som vyšla s úľavou. Moje zranené pocity nezmizli všetky naraz, ale cítila som sa lepšie. Bola som oslobodená od bolesti a smútku, ktoré ma tak dlho trápili. Mohla som ísť ďalej s pokojom.

Niekedy sa môže zdať nemožné odpustiť. Ale pridržiavanie sa hnevu nás len ďalej zraňuje. Nebeský Otec nechce, aby sme naďalej trpeli bolesťou, smútkom a hnevom, za ktoré Ježiš tak draho zaplatil, aby sme od nich boli oslobodení. Pretože nás miluje, chce, aby sme cítili radosť.

Priateľu, buď, prosím, ochotný vzdať sa bremien, ktorých sa držíš. Daj ich Spasiteľovi a vpusť Jeho lásku do svojho života. Nerozhoduj sa, že budeš aj naďalej cítiť bolesť. Namiesto toho si vyber Jeho.

Sestra Kristin M. Yee, druhá radkyňa v generálnom predsedníctve Združenia pomoci, svedčila: „Pán vyžaduje aby sme odpúšťali pre naše vlastné dobro. Nežiada však, aby sme to robili bez Jeho pomoci, bez Jeho lásky a bez Jeho pochopenia. Vďaka našim zmluvám s Pánom môže každý z nás získať posilňujúcu moc, vedenie a pomoc, ktoré potrebujeme, aby sme odpustili, a aby i nám bolo odpustené.“

Môj drahý priateľu, si tak milovaný. Tvoja cesta k odpusteniu pravdepodobne nebude vyzerať ako tá moja. Ale pretože sme všetci deti Božie a sme takí milovaní, On sa bude starať o každého z nás podľa našich osobných potrieb. Ukáže nám cestu uzdravenia, aj keď si to vyžaduje čas.

Dúfam, že nájdeš odpustenie, ktoré tvoja duša tak zúfalo potrebuje. Dúfam, že ti moje slová pomohli, ale čo je dôležitejšie, dúfam, že ti Duch dosvedčil pravdu, že Spasiteľ nám môže priniesť pokoj, úľavu a uzdravenie.

S láskou,

Tvoja priateľka