Cítim pokoj vo svojom srdci

Junya Mizoguchi, Kjóto, Japonsko

Ako študent ošetrovateľstva som cítil, že nemám čas na svoje cirkevné povolanie aj štúdium. Ale v mladosti som sa naučil, že služba a poslušnosť Božích prikázaní vedú k šťastnému životu.

V ranom dospievaní som premýšľal o tom, že sa od Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní odlúčim. Ale zároveň som si uvedomil, že som nenasledoval všetky učenia Cirkvi. Rozhodol som sa, že ak sa mám od Cirkvi odlúčiť, chcem mať z toho dobrý pocit.

Tak som sa rozhodol, že sa pokúsim poslúchať všetko, čo učí evanjelium. Potom, ak by som mal pocit, že učenia nedávajú zmysel, môžem bez výčitiek odísť.

Celou svojou „mocou, mysľou a silou“ (Náuka a zmluvy 4:2) som sa snažil poslúchať to, čo učí Pán, a čakal som, čo z toho vyplynie. Vďaka tejto skúsenosti som získal obdobie šťastia do takej miery, akú som takmer nikdy predtým nezažil. Tým, že som zostal v Cirkvi, som cítil, že môžem žiť šťastný život s poznaním, čo je to pravé šťastie.

Po tejto skúsenosti som sa rozhodol ísť na misiu a podeliť sa o pokoj, ktorý som cítil vo svojom srdci. Bez ohľadu na skúšky, ktorým budem čeliť, som sa naučil, že ak sa budem modliť k Bohu, On ma podporí, dá mi nádej a pomôže mi pochopiť dôvod mojich ťažkostí.

Čo by som mal urobiť?

Po misii, keď som študoval za zdravotného brata, som každý deň trávil veľa času školeniami priamo na pracovisku. Po školeniach som si robil domáce úlohy do 2:00 alebo 3:00 ráno. Potom som si trochu pospal a na druhý deň som absolvoval ďalšie školenie na pracovisku.

V tom čase som slúžil ako prezident Mladých mužov zboru. Bolo pre mňa veľmi ťažké študovať a napĺňať svoje cirkevné povolanie. Vedel som však, že ak odstúpim od svojho povolania, nebudem môcť učiť mladých mužov o dôležitosti nasledovania Božej cesty alebo obdržať požehnania, ktoré má pre mňa pripravené.

„Čo by som mal urobiť?“ spýtal som sa Nebeského Otca. „Moje telo a myseľ sú v troskách a nemyslím si, že robím prácu, ktorú by si odo mňa chcel.“

Po modlitbe som bol utešený. Cítil som, že Boh mi hovorí: „Tento čas, ktorý tráviš takou tvrdou prácou, je pre teba dôležitý. Tvoj nabitý program môže byť ťažký, ale ak túto skúšku teraz prekonáš, využijem ťa, aby som v budúcnosti požehnal a pomohol mnohým ďalším.“

Táto odpoveď ma uistila, že mám nejaký účel, že ak vytrvám, budem môcť v budúcnosti vykonať špeciálnu prácu.

Priznal som sa mladým mužom, aká bola škola pre mňa ťažká. Ale tiež som im povedal, že Cirkev a evanjelium sú dôležité a majú byť stredobodom nášho života, dokonca aj uprostred ťažkostí. Vyjadril som im, že ich mám rád a povedal som im, že sa veľmi snažím naplniť svoje povolanie, pretože sú pre mňa rovnako dôležití ako moje štúdium. Boli dojatí k slzám, keď sa pravda o týchto veciach dotkla ich srdca.

Požehnaný za službu

Keď som pokračoval v službe mladým mužom a učil ich evanjelium, premýšľal som veľa o ich komplikovaných pocitoch dospievania, keď navštevovali zhromaždenia a učili sa evanjelium. Zameral som sa na ich duševné zdravie a pomohol som im s ich individuálnymi potrebami.

Služba mladým mužom mi pomohla rozvinúť schopnosť pozorovať a všímať si na ľuďoch aj malé zmeny. Teraz, keď pracujem ako zdravotný brat a starám sa o desiatky pacientov, využil som túto schopnosť pri interakcii s ostatnými.

„Ten pacient hovorí, že naozaj chápeš jeho pocity,“ hovoria mi kolegovia. Alebo pacient povie: „Zistil som, že s vami sa dá hovoriť ľahko.“

Služba v cirkevných povolaniach ma požehnala aj doma. Naučil som sa uprednostňovať svoju manželku, keď som sa naučil stať sa menej sebeckým.

„Keby som bol Nebeským Otcom,“ pýtam sa sám seba, „ako by On posilnil túto rodinu a čo by som mal robiť, aby som to dosiahol?“

Vďaka tomu, že študujem evanjelium celým svojím srdcom, viem ako a prečo učiť svoje deti, že Cirkev je dôležitá. Spolu s manželkou vieme, ako duchovne vyživovať našu rodinu, pretože naše učenie je založené na Spasiteľových učeniach.

Vo svojom srdci cítim nádej a pokoj tým, že nasledujem Pánove učenia a počúvam Jeho nabádania. Stále stojí po mojom boku a žehná mi vďaka mojej poslušnosti a povolaniam, pomocou ktorých môžem žehnať a pomáhať druhým. Bez ohľadu na skúšky chcem žiť svoj život tak, aby som mohol robiť to, čo chce odo mňa Ježiš Kristus (pozri 2. Nefi 32:3).