„Prorok nás vedie k Ježišovi Kristovi“, Liahona, september 2024.
Prorok nás vedie k Ježišovi Kristovi
Prorok pozná cestu, lebo pozná Ježiša Kristsa, ktorý je „cesta i pravda i život“ (Ján 14:6).
Seeking the One [Hľadanie tej jednej], Liz Lemon Swindlová, nekopírovať
Jedného dňa som obedoval v jedálni cirkevnej administratívnej budovy s tromi kolegami zo sedemdesiatnikov. Keď sme jedli, prišiel k nášmu stolu prezident Russell M. Nelson s miskou polievky a spýtal sa: „Môžem sa k vám pridať?“
„Samozrejme, prezident,“ všetci sme povedali. Kto by nechcel obedovať s prorokom?
Kým sme jedli, prezident Nelson sa podelil o niekoľko zážitkov z mnohých krajín, ktoré navštívil, a hovoril o ľuďoch, ktorí ho inšpirovali. Bol taký milý, múdry a veľkorysý.
Keď sme dojedli obed, obrátil som sa k prezidentovi Nelsonovi a povedal som: „Prezident, neviem, či si s vami ešte niekedy sadnem za jeden stôl. Ale dnes večer idem za svojou ženou a deťmi a poviem im, že som obedoval s prorokom. Viem, že sa ma budú pýtať: ,Čo ti povedal, aby si nám povedal?‘ Prezident, čo chcete, aby som povedal svojej žene a deťom?“
President Nelson sa na mňa na chvíľu pozrel. Nevedel som sa dočkať, čo povie! „Mám pre vás len dve slová,“ povedal. „Povedzte svojej rodine, že som povedal: ,Dodržiavajte prikázania.‘“
Túto radu sme už všetci od prezidenta Nelsona počuli, ale v tej chvíli som pocítil osobné, silné svedectvo, že prezident Nelson je naozaj prorok. Poďakoval som mu a neskôr v ten deň som svojej rodine povedal, čo sa stalo. Naše deti neskôr vyrobili nálepky so slovami „Dodržiavajte prikázania“ a umiestnili ich na chladničku a zrkadlá, aby nám pripomínali, čo prezident Nelson povedal.
Odvtedy sa zamýšľam nad radou prezidenta Nelsona. Keď dodržiavame prikázania, preukazujeme našu lásku k Nebeskému Otcovi a k Spasiteľovi. Približujeme sa k Nim a zostávame v Ich láske. (Pozri Ján 14:21; 15:10.)
Táto skúsenosť s prorokom mi potvrdila hlbokú a duchovne významnú pravdu. V Primárkach spievame: „Nasleduj proroka; on pozná cestu.“ On naozaj pozná cestu. Prorok pozná cestu, lebo pozná Spasiteľa, ktorý je „cesta i pravda i život“ (Ján 14:6). Keď nasledujeme proroka, privedie nás to bližšie k Ježišovi Kristovi.
Posvätná úloha proroka
Pán prisúdil prorokom významnú a posvätnú úlohu, a to ako v dávnej tak i v našej dobe. V písmach čítame, že „Hospodin, Pán, neučiní nič bez toho, že by nevyjavil svoj zámer svojim služobníkom, prorokom“ (pozri Ámos 3:7).
V knihe Ezechiel sa učíme viac o tom, čo sa od prorokov vyžaduje. Pán povedal Ezechielovi: „Človeče, teba som ustanovil za strážcu pre dom Izraela. Ak počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene“ (Ezechiel 33:7).
Proroci, podobne ako strážcovia na veži, majú osobitné poverenie byť Pánovými ústami a ohlasovať to, čo im zjavil. Pán vyžaduje, aby boli Jeho proroci mužmi viery, mužmi bezúhonnosti a nebojácnymi mužmi.
ilustrácia krstu Samuela Lámánitu, Dan Burr
Samuel Lámánita napríklad ukázal svoju úplnú oddanosť Ježišovi Kristovi, keď sa postavil na hradby a oznámil Nefitom veci, ktoré mu Pán vložil do srdca (pozri Helaman 13:4).
„A hľa, anjel Pánov mi to oznámil“, povedal Samuel, „a priniesol duši mojej radostné zvesti. A hľa, bol som k vám poslaný, aby som vám to tiež oznámil, aby ste mohli mať radostné zvesti; ale hľa, vy ste ma nechceli prijať“ (Helaman 13:7).
Zdá sa mi to pozoruhodné, že Samuel odváždne svedčil o pravde – dokonca aj vtedy, keď naňho Nefiti „hádzali … kamene, a … tiež strieľali šípy, keď stál na hradbách“ (Helaman 16:2). Túto odvahu vidíme aj dnes u prorokov, vidcov a zjaviteľov.
Robia svet lepším miestom
Prednedávnom som sa počas konferencie kolu v Nashville v štáte Tennessee stretol s jedným párom. Manželka bola celý život členkou Cirkvi. Manžel nebol členom.
Prišli ku mne a manžel povedal: „Som pripravený dať sa pokrstiť.“
Bol som šťastný, keď som to počul! Spýtal som sa ho: „Čo sa zmenilo?“
Povedal mi: „Keď som počul posolstvo prezidenta Nelsona počas generálnej konefrencie, veľmi ma to dojalo. Vedel som, že je prorokom. Získal som svedectvo a teraz som pripravený dať sa pokrstiť.“
Poznám tiež jednu ženu z Cape Coast v Ghane, ktorej sa nejakým spôsobom podarilo nájsť kanál s generálnou konferenciou. Nikdy nepočula o Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ale od toho, čo počula videla a čo počula od prorokov, vidcov a zjavovateľov, sa nemohla odtrhnúť. Potom hľadala Cirkev. Našla cirkevnú budovu a stretla sa s misionármi. Nakoniec sa dala pokrstiť. Nedávno mi poslala fotky z chrámu, keď obdržala svoje vlastné obdarovanie.
Tieto dva prípady ukazujú, aké silné je prorokovo posolstvo pre svet! Keby sme všetci počúvali jeho posolstvo, svet by bol taký pokojný. Všetci by sme sa sústredili na to, čo je najdôležitejšie, vrátane rozvíjania vzťahu s Nebeským Otcom a Jeho Synom Ježišom Kristom, a budovania silných, večných rodín. Tiež by sme boli najlepšími, ako sa dá, lebo by sme dodržiavali dve veľké prikázania: milovať Boha a milovať nášho blížneho (pozri Matúš 22:37 – 39). Nastolili by sme Sion, spoločnosť, v ktorej by prevládala láska, spravodlivosť a harmónia, odrážajúca ducha učeníctva (pozri Náuka a zmluvy 82:14).
Keď nasledujeme proroka, môžeme si byť istí, že robíme to, čo by od nás Boh chcel, pretože prorok nasleduje – a pomáha nám nasledovať – Ježiša Krista. Vďaka Ježišovi Kristovi sa všetko v živote stáva zmysluplným. „Môžeme cítiť radosť bez ohľadu na to, čo sa v našom živote deje – alebo nedeje.“ Keď nasledujeme proroka, môžeme spraviť zo sveta lepšie miesto.
Nachádzanie prisľúbených požehnaní
Keď boli Svätí vyhnaní z Kirtlandu v Ohiu, Prvé predsedníctvo poverilo Olivera Grangera, aby predal majetok Svätých a vyrovnal dlhy Cirkvi. Oliver, obyčajný muž, ktorý bol kvôli vystaveniu chladu takmer slepý, túto náročnú úlohu prijal, lebo ho o to požiadal prorok Joseph Smith a ďalší vedúci. Oliver vytrval v mnohých ťažkostiach a Pán ocenil jeho obetu a úsilie.
„Pamätám na služobníka svojho Olivera,“ vyhlásil Pán. „Hľa, veru mu hovorím, že meno jeho bude uchovávané v posvätnej pamäti z pokolenia na pokolenie, na veky vekov. …
… A keď padne, znova povstane, lebo obeť jeho bude pre mňa posvätnejšia než vzostup jeho“ (Náuka a zmluvy 117:12 – 13).
Oliver a jeho manželka Lydia podporovali proroka a Pán uznal, že Oliver urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aj keď sa mu nie vždy darilo. Pán pozdvihol hodnotu jeho úsilia nad jeho úspechy.
Nespomínam si, že by som o Oliverovi Grangerovi veľa počul na misii a ani teraz, ale jeho meno sa spomína v písmach, lebo poslúchol prorokove pokyny a dostal prisľúbené požehnania – jeho meno je v posvätnej pamäti. Od Olivera Grangera sa učíme, že aj keď smerovanie prichádza z božského zdroja (prostredníctvom prorokov), nezaručuje hladkú cestu bez výziev, ale prísľuby sú isté (pozri Alma 37:17).
Aký by bol náš život bez prorokov? Žijúci prorok a prezident Cirkvi predstavuje priamu komunikačnú linku od Boha k Jeho ľudu a je jedinou osobou na zemi, ktorá dostáva zjavenie, aby viedla celú Cirkev. Zároveň poskytuje neustále zjavenie od Boha, ktoré nám pomáha orientovať sa vo výzvach našej doby. Ak budeme dbať na prorokove rady, môžeme nájsť pokoj, radosť a smerovanie v našom živote, keď sa budeme snažiť viac sa podobať Ježišovi Kristovi. (Pozri Náuka a zmluvy 21:4 – 6.)
Prijmime učenie a príklad novodobých prorokov s vedomím, že sú nástrojmi v Božích rukách a že nás vedú k večným požehnaniam. Milujem ich a modlím sa za nich. Som vďačný, že viem, že sú inšpirovaní a že nás a naše rodiny vedú k nášmu Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi.