Príliš nahnevaná na to, aby sa modlila

„Nikto mi nerozumie!“ Gabriela zakričala, keď zabuchla dvere svojej detskej izby. Dnes to bol ťažký deň. V škole si z nej niekto uťahoval. A keď sa Gabriela vrátila domov, bola nevrlá a dostala sa do problémov s Mutti (mamou).

Gabriela sa zvalila na posteľ a pustila sa do plaču. Po lícach jej stekali slzy a hruď mala stiahnutú hnevom. Tieto pocity jej neboli príjemné.

Spomenula si, ako sa na Primárkach učila, že keď potrebuje pomoc, môže sa modliť k Nebeskému Otcovi. Chcela sa pomodliť, aby sa cítila lepšie, ale bola príliš rozrušená na to, aby sa sústredila. Zavrela oči a začala zhlboka dýchať. Čo by mohla urobiť, aby sa upokojila?

Po niekoľkých sekundách jej na um prišla myšlienka.

Mysli na veci, za ktoré si vďačná.

Otvorila oči a rozhliadla sa po svojej izbe. Na stene bol obraz Mutti a Vati (ocka). Gabriela milovala svoju rodinu, aj keď na nich mala nervy.

„Som vďačná za svojich rodičov,“ povedala.

Potom si spomenula na svoje sesternice Gwendolyn a Lydiu a na bratranca Thomasa. Vždy sa s ňou delili o svoje hračky a rozosmievali ju. Rada sa s nimi hrala.

„Som vďačná za svoje sesternice a bratranca,“ povedala Gabriela.

Potom sa pozrela von oknom.

Slnko zapadalo a obloha bola naplnená nádhernými farbami – oranžovou, červenou, žltou a ružovou.

„Som vďačná za západy slnka,“ povedala Gabriela.

A potom si spomenula na ďalšie veci. Bola vďačná za dnešný obed v škole. Bola vďačná za svojich kamarátov. Bola vďačná za byt, v ktorom bývala.

Bavilo ju premýšľať o veciach, za ktoré mohla byť vďačná! Gabriela si nikdy neuvedomila, koľko dobrých vecí bolo v jej živote.

Vedela, že Duch Svätý jej pomohol premýšľať o požehnaniach. V srdci pocítila pokoj. Cítila sa byť pripravená na modlitbu.

„Drahý Nebeský Otec,“ povedala. „Je mi ľúto, že som bola nahnevaná na Mutti. Ďakujem Ti, že si mi pomohol znovu sa cítiť pokojne a šťastne. Ďakujem Ti, že si poslal Ducha Svätého, aby mi pripomenul moje požehnania. V mene Ježiša Krista, amen.“

Vyšla zo svojej izby. Mutti a Vati boli v kuchyni a pripravovali večeru. Gabriela Mutti objala.

„Je mi ľúto, že som sa na teba hnevala,“ povedala Gabriela.

„To nevadí,“ povedala Mutti. „Ďakujem ti za to, že si sa mi ospravedlnila.“

Posadili sa k jedálenskému stolu a požehnali jedlo. Gabriela vtom dostala nápad!

„Nech každý, kto je za stolom, povie, za čo je vďačný,“ povedala.

Vati sa usmial. „To je skvelý nápad!“

„Som vďačná za mydlo,“ povedala Mutti.

Vati sa na chvíľu zamyslel.

„Za pizzu,“ povedal. Všetci sa chichotali.

Potom prišiel rad na Gabrielu. Už vedela, čo chce povedať.

„Som vďačná za modlitbu.”

Ilustrácie: Simini Blockerová