Daždivý deň na tábore

„Zajtra mám zápas, však?“ spýtala sa Lucy, keď ju mama ukladala do postele.

Mama prikývla. „Áno! Zajtra večer o šiestej.“

Lucy sa nemohla dočkať. Už niekoľko týždňov sa tešila na prvý softbalový zápas so svojím tímom. A tento rok mali ružové dresy! Tešila sa tak veľmi, že ani nemohla zaspať.

Ale nasledujúce ráno sa Lucy pozrela von oknom a zamračila sa. Obloha bola pokrytá nevrelými sivými mrakmi a všade boli kaluže. Celú noc pršalo.

Pokľakla, aby sa ráno pomodlila. „Drahý Nebeský Otec, prosím, pomôž s tým, aby bolo na mojom softbalovom zápase večer pekné počasie.“

Lucy celý deň v škole premýšľala o zápase. Predstavila si, ako má na sebe nový ružový dres a načahuje sa, aby chytila víťaznú loptičku. Ale vonku bolo stále daždivo a mokro.

Lucy sa v mysli rýchlo pomodlila. Nebeský Otec, prosím, pomôž s tým, aby čoskoro vyšlo slnko, aby sme dnes večer mohli hrať.

Keď na konci vyučovania zazvonilo, Lucy schmatla svoj batoh a vybehla von. Videla, ako spoza mrakov začína vykúkať slnko!

Ale keď si pre ňu prišla mama, dostala zlú správu. „Dnešný zápas je zrušený,“ povedala. „Je mi to ľúto.“

Lucy sa pozrela na oblohu. „Ale veď už vychádza slnko. Možno dážď ustane.“

„Ja viem,“ povedala mama. „Ale celé softbalové ihrisko je zaplavené. Takže aj keď prestane pršať, je tam príliš mokro a je tam veľa bahna. Zápas sa preloží na inokedy.“

Lucy sa do očí vtisli slzy. Bola taká sklamaná! Naozaj, naozaj chcela v ten večer hrať. Prečo Nebeský Otec neodpovedal na jej modlitby?

Doma sa Lucy cítila tak zle a nevrlo ako tie šedé dažďové mraky. Nemala chuť čítať svoju obľúbenú knihu. A hoci mama urobila na večeru jej obľúbené cestoviny, nechutili až tak dobre.

Po večeri Lucyina najmladšia sestrička Ellie vyliezla Lucy na kolená. „Zahráme sa?“ spýtala sa.

Lucy si povzdychla. „Iste,“ povedala. Vtom jej niečo napadlo. „Potrebujeme robiť niečo zábavné.“

Zobrala metlu a na jej koniec uviazala šatku, aby tak vytvorila vlajku. Potom išla po všetky svoje sestry. Vlajku zdvihla a povedala: „Vitajte na daždivom dni na tábore! Je to miesto, kam sa chodí zabávať, keď sa nedá hrať vonku.“

Jej sestry boli celé bez seba.

„Ako prvé,“ povedala Lucy, „si zaspievame našu táborovú pieseň.“

Dievčatá sa chichotali, zatiaľ čo si vymýšľali smiešnu pieseň a k nej aj slová. Potom so svojou vlajkou pochodovali po izbe a na plné hrdlo si vyspevovali.

„Teraz si musíme postaviť stan!“ Lucy pomohla svojim sestrám priniesť prikrývky a vankúše, aby si postavili pevnosť. Niekoľkokrát im spadla. Ale keď ju opravili, všetky sa schúlili dovnútra, aby si zahrali hry.

Čoskoro nastal čas ísť do postele. „Dúfam, že zajtra bude opäť pršať,“ povedala Lucyina sestra Liza. „Chcem sa zasa hrať na daždivý deň na tábore!“

„Ďakujem, že si sa zahrala so svojimi sestrami,“ povedala mama, keď objala Lucy na dobrú noc. „V zamračenej situácii ste si vyrobili svoje vlastné slnko. Som na teba pyšná.“

Lucy bola šťastná a vliezla do postele. Jej modlitby neboli zodpovedané tak, ako chcela. Ale Nebeský Otec jej aj tak pomohol nájsť niečo, s čím sa jej rodina zabavila – a to bolo rovnako zábavné ako mať na sebe ružovú farbu na prvom softbalovom zápase.

Otvoriť PDF

Ilustrácie: Apryl Stottová