Akonaki ʻa e Kau Palesitení
Vahe 3: Ko e Ngāue Fakafaifekau ʻa Sīsū Kalaisí


“Vahe 3: Ko e Ngāue Fakafaifekau ʻa Sīsū Kalaisí,” Ngaahi Akonaki ʻa e Kau Palesiteni ʻo e Siasí: Lāsolo M. Nalesoni (2023)

“Vahe 3,” Ngaahi Akonakí: Lāsolo M. Nalesoni

Ko e Hū Lāngilangiʻia ʻa Kalaisi ki Selusalemá, tā fakatātāʻi ʻe Harry Anderson

Vahe 3

Ko e Ngāue Fakafaifekau ʻa Sīsū Kalaisí

ʻOku ʻikai ha meʻa ʻi he hisitōlia ʻo e tangatá ʻe tatau mo e fakaofo, mafatukituki, pe ngaahi fua ʻo e moʻui taʻemafakatataua ʻa e ʻAlo ʻo e ʻOtuá.

Mei he Moʻui ʻa Lāsolo M. Nalesoní

Naʻe pehē ʻe Palesiteni Lāsolo M. Nalesoni:

14:51

“Naʻe fakamamafaʻi e mahuʻinga ʻo e misiona ʻa e Fakamoʻuí ʻe he Palōfita ko Siosefa Sāmitá, ʻa ia naʻá ne fakamatalaʻi mahino ‘ko e ngaahi tefitoʻi moʻoni mahuʻinga ʻo ʻetau tui fakalotú ko e fakamoʻoni ko ia ʻa e kau ʻAposetoló mo e kau Palōfitá ʻo fekauʻaki mo Sīsū Kalaisí, naʻe pekia, pea telio, pea toe tuʻu ʻi he ʻaho hono tolú, ʻo hāʻele hake ki he langí; pea ko hono toenga ʻo e ngaahi meʻa kehe kotoa pē fekauʻaki mo ʻetau tui fakalotú ko ha ngaahi tānaki atu pē ki ai’ [Ngaahi Akonaki ʻa e Kau Palesiteni ʻo e Siasí: Siosefa Sāmita (2007), 57].

“Ko e fakamatala tonu ʻeni ʻa e Palōfitá naʻá ne ʻomi e ʻuhinga ke hanga ai ʻe he kau palōfita, kau tangata kikite, mo e kau tangata maʻu fakahā ʻe toko 15 ʻo tuku mai mo fokotuʻu ʻenau fakamoʻoní ki he fakamanatua e taʻu 2,000 hono ʻaloʻi ʻo e ʻEikí.”

Naʻe maʻu ʻe Palesiteni Nalesoni, ʻa ia naʻe hoko he taimi ko iá ko ha mēmipa ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá, ʻa e fatongia ke tokangaʻi ʻa e ngāue ke fakatahaʻi ʻa e ngaahi fakamoʻoni ʻa e kau palōfita, kau tangata kikite, mo e kau tangata maʻu fakahā kotoa pē ki ha fanongonongo pē ʻe taha. Naʻá ne fakapapauʻi e mēmipa takitaha ʻo e Kau Palesitenisī ʻUluakí mo e Kōlomu ʻo e Toko Hongofulu Mā Uá ʻoku nau “alanima ʻi he ngāué ni.”

Ko hono olá ko ha fakamatala ʻoku ui ko e “Ko e Kalaisi Moʻuí: Ko e Fakamoʻoni ʻa e Kau ʻAposetoló.” ʻOku kamata ʻo pehē: “ʻI heʻetau fakamanatua hono ʻaloʻi ʻo Sīsū Kalaisi he taʻu ʻe uaafe kuo hilí, ʻoku mau fakahoko atu ai ʻemau fakamoʻoni ki he moʻoni ʻo ʻEne moʻui taʻemafakatatauá, pea mo e haohaoa ʻo ʻEne feilaulau fakalelei maʻongoʻongá. Kuo teʻeki ke ʻi ai ha taha kuo ʻi ai hano mālohi pehē kia kinautolu kotoa kuo moʻui, pe ʻe moʻui he funga ʻo māmaní.”

Hili ha taʻu ʻe hongofulu mā fitu mei hono pulusi ʻo e fakamatalá, naʻe talanoa ʻa Palesiteni Nalesoni ki he “fakamoʻoni fakahisitōlia” ko iá ʻi ha lea ʻi he konifelenisi lahí. Naʻá ne pehē:

14:51

“ʻOku ou tapou atu ʻi homou feinga ke ʻilo lahi ange kia Sīsū Kalaisí, ke mou ako ʻa e ‘Ko e Kalaisi Moʻuí.’ ʻI hono fakaʻaongaʻi hotau taimí ke ako kau ki he Fakamoʻuí mo ʻEne feilaulau fakaleleí, ʻoku tau ʻunu ai ke kau ki ha meʻa mahuʻinga ʻe taha ke maʻu ai Hono mālohí: ʻa ia ko ʻetau fili ke tui kiate Ia mo muimui ʻiate Ia.”

Ngaahi Akonaki ʻa Lāsolo M. Nalesoní

ʻOku ʻikai ha meʻa ʻi he hisitōlia ʻo e tangatá ʻe tatau mo e moʻui taʻemafakatataua ʻa e ʻAlo ʻo e ʻOtuá

ʻOku tau fakaʻapaʻapaʻi e ʻAlo ʻo e ʻOtuá ko hotau Fakamoʻui, Huhuʻi, mo hotau ʻEiki. Naʻá Ne hāʻele mai ki he māmaní ke fai ʻa e finangalo ʻo ʻEne Tamaí [vakai, 3 Nīfai 27:13]. Naʻá Ne pekia maʻatautolu pea toetuʻu mei he fonualotó. ʻOku ʻomi ʻe Heʻene ikunaʻi ʻa e maté ʻa e ngaahi tāpuaki ʻo e toetuʻú mo e moʻui taʻe-faʻa-maté ki he faʻahinga kotoa ʻo e tangatá [vakai, 1 Kolinitō 15:20–22]. ʻOku fakataipe ʻetau ʻofa kiate Iá ʻi he potufolofola ko ʻeni mei he Tohi ʻa Molomoná:

“ʻOku mau lea ʻia Kalaisi, ʻoku mau fiefia ʻia Kalaisi, ʻoku mau malanga ʻaki ʻa Kalaisi, ʻoku mau kikite ʻia Kalaisi, … ke ʻilo ʻe heʻemau fānaú ki he tupuʻanga ʻa ia te nau lava ke sio ki ai ke maʻu ai ha fakamolemole ʻo ʻenau ngaahi angahalá” [2 Nīfai 25:26].

ʻOku ʻikai ha meʻa ʻi he hisitōlia ʻo e tangatá ʻe tatau mo e fakaofo, mafatukituki, pe ngaahi fua ʻo e moʻui taʻemafakatataua ʻa e ʻAlo ʻo e ʻOtuá. Ko Ia hotau faʻifaʻitakiʻangá mo e tupuʻanga ʻo ʻetau tuí. Pea ʻe ʻi ai e ʻaho te Ne toe hāʻele mai ai ki māmani ke kamata ʻEne pule ʻi he nofotuʻi kuo talaʻofa maí.

Neongo ʻoku ʻikai ke tau ʻiloʻi ʻa e ngaahi fakaikiiki kotoa fekauʻaki mo e ʻaloʻi [ʻo e Fakamoʻuí], ka ʻoku mahino moʻoni kiate kitautolu ʻa e tuʻunga fakaemātuʻa makehe ʻo e Pēpē ko ʻeni ʻo Pētelihemá. ʻOku ʻeke ʻe ha ngaahi potufolofola lahi ʻa e fehuʻi “Ko hai te ne fakahā ʻa Hono toʻu tangatá?” [ʻĪsaia 53:8]. ʻOku tau fakahā ʻi he molumalu mo e fakapapau: Naʻe ʻaloʻi ʻa Sīsū ʻe ha Tamai taʻe-faʻa-mate mo ha faʻē fakamatelie. Naʻá Ne maʻu mei Heʻene Tamai moʻui taʻe-faʻa-maté ʻa e mālohi ke ikunaʻi ʻa e maté. Naʻá Ne maʻu mei Heʻene faʻē fakamatelié ʻa e ikuʻanga ko e mate fakaesinó. … Naʻe mahuʻinga ʻa e ngaahi ʻulungaanga makehe ko iá ki Hono misiona ke fakahoko ʻa e fakalelei maʻá e ngaahi angahala ʻa e faʻahinga kotoa ʻo e tangatá. … ʻOku tau takitaha maʻu ha fakamoʻoni ki he ʻEikí, ʻoku tau maʻu ʻa e faingamālie ʻi he tui ke ʻiloʻi ʻa ʻEne mātuʻa fakalangí pea mo fakamoʻoni ko Sīsū ʻa e ʻAlo ʻo e ʻOtua moʻuí.

Ngaahi Fehuʻi ke Akó

Ko e hā ʻokú ne tataki koe ke ke fiefia ʻia Kalaisí? Ko e hā e meʻa ʻi Heʻene moʻui taʻe-mafakatatauá ʻokú ke ofo aí?

ʻOku taʻengata e mahuʻinga ʻo e ngaahi huafa mo e ngaahi fatongia ʻo Sīsū Kalaisí

ʻOku tau fakaʻapaʻapaʻi [ʻa Sīsū Kalaisi] ko e tokotaha fakafoʻituitui mahuʻinga taha ia kuo faifaiangé pea moʻui ʻi he Palanite ko Māmaní. Ko Ia ʻa e Sīsū ko e Kalaisí—ko hotau ʻEikí pea ope atu ai. ʻOkú Ne maʻu ha ngaahi huafa mo ha ngaahi fatongia lahi, ʻoku mahuʻinga taʻengata kotoa.

Naʻe pani ʻa [Sīsū Kalaisi] ʻe Heʻene Tamaí ke hoko ko e Fakamoʻui ʻo e māmaní. Naʻe fakamahinoʻi ʻe Hono ongo huafa ko e—Mīsaiá mo e Kalaisí—ʻa Hono fatongia ko e tokotaha kuo paní.

‘I he fakahinohino ‘a e Tamaí, naʻe hoko ʻa Sīsū ko e Kalaisí ko e Tupuʻanga ʻo e māmaní mo e ngaahi māmani kehé. Ko Sīsū Kalaisi ʻa hotau Taukapo ki he Tamaí. Ko Sīsū ʻa e ʻImanuela ne talaʻofa maí, ko e Maʻongoʻonga Ko Aú mo e Sihova ʻo e kuonga ʻo e Fuakava Motuʻá.

Naʻe fekauʻi mai ia ʻe Heʻene Tamaí ke fakahoko ʻa e Fakaleleí, ko e uho ia ʻo e hisitōlia kotoa ʻo e faʻahinga ʻo e tangatá. Tuʻunga ʻi Heʻene Fakaleleí, naʻe hoko ʻo moʻoni ʻa e moʻui taʻe-faʻa-maté ki he tokotaha kotoa pē, pea malava ke maʻu ʻa e moʻui taʻengatá ʻe kinautolu ʻoku fili ke muimui kiate Iá. Ko e ngaahi taumuʻa ko ʻení ko e ngāue mo e nāunau ia ʻo e ʻOtua Māfimafí.

ʻI he hoko ʻa Sīsū ko hotau Faʻifaʻitakiʻanga maʻongoʻongá, naʻá Ne akoʻi mai ʻa e founga ke tau moʻui, ʻofa, mo ako aí. Naʻá Ne akoʻi kitautolu ʻi he founga ʻo e lotú, faʻa fakamolemolé mo e kātaki ki he ngataʻangá.

Naʻá Ne akoʻi mai ʻa e founga ke tau tokanga ai ki he niʻihi kehé ʻo lahi ange ʻi heʻetau tokanga pē kiate kitautolú. Naʻá Ne akoʻi kitautolu fekauʻaki mo e ʻaloʻofá mo e angaʻofá—ʻo fakahoko ha ngaahi liliu moʻoni ʻi heʻetau moʻuí ʻo fakafou ʻi Hono mālohí. Naʻá Ne akoʻi mai ʻa e founga ke maʻu ai ʻa e nonga ʻo e lotó mo e ʻatamaí. ʻI ha ʻaho ʻe taha, te tau tuʻu ʻi Hono ʻaó ko hotau Fakamaau totonu mo e ʻEiki ʻaloʻofa.

Ko e ʻEiki ko Sīsū Kalaisí ʻa hotau Fakamoʻuí mo hotau Huhuʻí. Ko Ia ʻa e ʻAlo ʻo e ʻOtuá, ko e Tokotaha Māʻoniʻoni ʻo ʻIsilelí. Ko Ia ʻa e Tokotaha kuo Paní. ʻI he malumalu ʻo e fakahinohino ʻa e Tamaí, ko Ia ʻa e Tupuʻanga ʻo e meʻa kotoa pē kuo fakatupú. Ko Sīsū Kalaisi ʻa e Sihova Maʻongoʻongá, ko e ʻOtua ʻo e Fuakava Motuʻá. Ko Ia ʻa e ʻImanuela naʻe talaʻofa maí. Ko Ia hotau Faʻifaʻitakiʻanga maʻongoʻongá mo hotau Taukapo ki he Tamaí. Koeʻuhí ko ʻEne ongoongolelei kuo fakafoki maí, ʻoku ʻatā ʻa e ngaahi tāpuaki kotoa ʻo Hono lakanga fakataulaʻeikí ki he faʻahinga kotoa ʻo e tangatá ʻi heʻenau haʻu kiate Ia pea fakahaohaoaʻi ʻiate Iá.

Ngaahi Fehuʻi ke Akó

Ko e fē ʻi he ngaahi huafa ʻo Sīsū Kalaisí ʻoku mahuʻingamālie taha kiate koé? Ko e hā ʻoku akoʻi atu ʻe he ngaahi huafa ko ʻení fekauʻaki mo Iá?

Lolotonga e moʻui fakamatelié, naʻe fakahoko ʻe he Fakamoʻuí ʻa e Fakaleleí pea hoko ko hotau faʻifaʻitakiʻanga

Lolotonga e fononga nounou ʻa e Fakamoʻuí ʻi he moʻui fakamatelié, naʻe fakahoko ʻe he Fakamoʻuí ha taumuʻa mahuʻinga ʻe ua: Ko e taha ko ʻene “ngāué mo [hono] nāunaú—ke fakahoko ʻa e moʻui taʻe-faʻa-mate mo e moʻui taʻengata ʻa e tangatá” [Mōsese 1:39]. Ko e tahá naʻá Ne folofola: “He kuó u tuku kiate kimoutolu ʻa e fakatātā, koeʻuhí ke mou fai ʻo tatau mo ia kuó u fai kiate kimoutolú” [Sione 13:15].

ʻOku tau ʻiloʻi ʻEne ʻuluaki taumuʻá ko e Fakalelei. Ko Hono misiona kāfakafa ʻeni ʻi he moʻui fakamatelié. … Naʻe ʻAʻana toko taha pē ʻa e misiona ko iá. Naʻe ʻaloʻi ia ʻe ha faʻē fakamatelie mo ha Tamai taʻe-faʻa-mate, ko Ia toko taha pē ne lava ke tuku hifo ʻi he loto fiemālie ʻEne moʻuí pea toe toʻo hake ia. Ko e ngaahi ola nāunauʻia ʻo ʻEne Fakaleleí naʻe taʻe-fakangatangata mo taʻengata. Naʻá Ne toʻo ʻa e huhu ʻo e maté mo ʻai ke fakataimi pē ʻa e mamahi ʻo e faʻitoká.

Naʻe ʻosi ʻiloʻi pē Hono fatongia ki he Fakaleleí kimuʻa ʻi he Fakatupu ʻo e māmaní mo e Hingá. Naʻe ʻikai ngata pē ʻi heʻene teu ʻomai ʻa e toetuʻú mo e moʻui taʻe-faʻa-maté ki he faʻahinga kotoa ʻo e tangatá, naʻe fakataumuʻa ia ke lava ke fakamolemoleʻi kitautolu mei heʻetau ngaahi angahalá—ʻi he ngaahi tuʻunga naʻá Ne ʻosi fokotuʻú. Pea naʻe fakaava ai ʻe Heʻene Fakaleleí ʻa e hala te tau lava ai ʻo taha mo Ia pea mo hotau ngaahi fāmilí ʻo taʻengatá. ʻOku tau lau ʻa e tuʻunga ko ʻení ko e moʻui taʻengatá—ko e meʻaʻofa maʻongoʻonga taha ʻa e ʻOtuá ki he tangatá.

Naʻe ʻikai ha taha te ne lava ke fakahoko ʻa e Fakaleleí. Naʻe ʻikai ha taha, naʻa mo e koloaʻia mo e mālohi lahi tahá, te ne lava ʻo fakahaofi ha foʻi laumālie—naʻa mo ʻene moʻui ʻaʻaná. Pea he ʻikai ha toe taha fakafoʻituitui ʻe fie maʻu pe fakangofua ke lilingi hono totó maʻá e fakamoʻui taʻengata ʻa ha toe tangata. Naʻe fakahoko ia ʻe Sīsū “ʻo liunga taha pē” [Hepelū 10:10]. … Tuʻunga ʻi he Fakalelei ʻa Sīsū Kalaisí, ʻe huhuʻi ʻa e faʻahinga kotoa ʻo e tangatá—ʻa kinautolu kotoa pē ʻe loto ki aí.

15:44

ʻI Heʻene afeitaulalo ke hifo mai ki māmani ko e ʻAlo pē Taha naʻe Fakatupu ʻi he kakanó ʻo e Tamaí, naʻe fehiʻanekina lahi ia, manukia, ʻanuhia, pea mo kauʻimaeaʻi. Naʻe toʻo ʻe hotau Fakamoʻuí kiate Ia, ʻi he Ngoue ko Ketisemaní, ʻa e mamahi kotoa pē, angahala kotoa pē, loto mamahi mo e faingataʻaʻia kotoa pē kuo faifaiangé peá ta foua pea mo e taha kotoa kuo moʻui pe ʻe moʻui. ʻI he mafatukituki ʻo e kavenga fakamamahi ko iá, naʻe tafe ai e taʻataʻá ʻi he ava kotoa ʻo hono kilí [vakai, Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 19:18]. Ko e ngaahi faingataʻá ni kotoa naʻe fakalalahi ia ʻi he taimi naʻe tutuki ai Ia ʻi he kolosi ʻi Kalevalé.

“ʻI he ngaahi aʻusia fakamamahí ni mo ʻEne Toetuʻú—ʻa ʻEne Fakalelei taʻe-fakangatangatá—naʻá Ne foaki ai ʻa e taʻe-faʻa-maté ki he taha kotoa, mo fakatau kitautolu takitaha mei he ngaahi nunuʻa ʻo e angahalá, ʻo kapau te tau fakatomala.”

Ko e taumuʻa taukakapa hono ua ʻa e ʻEikí ʻi he moʻui fakamatelié ke Ne hoko ko ha faʻifaʻitakiʻanga kiate kitautolu. Naʻe hoko ʻEne moʻui faʻifaʻitakiʻangá ko ʻEne ngāue ʻi he māmaní. Naʻe kau heni ʻa ʻEne ngaahi akonakí, ngaahi tala-fakatātaá, mo e ngaahi malangá. Naʻe fālute ai ʻEne ngaahi maná, ʻEne ʻaloʻofa mo ʻEne kātaki fuoloa ki he fānau ʻa e tangatá. ʻOku kātoi ai ʻEne fakaʻaongaʻi ʻi he loto-ʻofa ʻa e mafai ʻo e lakanga fakataulaʻeikí. Naʻe kau ai ʻEne taʻefiemālie ʻi he māʻoniʻoni ʻi he taimi naʻá Ne fakahalaki ai ʻa e faiangahalá pea mo e taimi naʻá ne fulihi ai ʻa e ngaahi tēpile ʻa e kau fakafetongi paʻangá. Naʻe kau foki ai ʻEne ngaahi loto-mamahí. Naʻe manukiʻi, kaumaeaʻi, mo liʻaki Ia ʻe Hono kakaí—pea aʻu ʻo fakafisingaʻi ʻe ha taha ʻo ʻEne kau ākongá. …

… Naʻe kole mai ʻe he ʻEikí kiate kitautolu ke tau muimui ʻi Heʻene sīpingá. ʻOku mahino ʻaupito ʻEne kolé:

  • “Ko e hā ʻa e anga ʻoku taau mo kimoutolú? … Ke mou hangē pē ko aú” [3 Nīfai 27:27].

  • “Muimui ʻiate au, pea te u ngaohi ʻa kimoua ko e toutai tangata” [Mātiu 4:19].

  • “He kuó u tuku kiate kimoutolu ʻa e fakatātā, koeʻuhí ke mou fai ʻo tatau mo ia kuó u fai kiate kimoutolú” [Sione 13:15].

Naʻe ʻikai ke tohi e ngaahi potufolofola ko ʻení ia mo ha ngaahi toe potufolofola tatau mo ia ko ha ngaahi fokotuʻu. Ko ha ngaahi fono fakalangi kinautolu! Kuo pau ke tau muimui ʻi Heʻene sīpingá! … Ko e moʻoni ko e fakamoʻoni lelei taha ʻo ʻetau ʻofa kia Sīsuú ʻa ʻetau faʻifaʻitaki kiate Iá.

ʻI he taimi ʻoku tau kamata ai ke ʻiloʻi pe ko hai ʻa Sīsū mo e meʻa naʻá Ne fai maʻatautolú, ʻe lava leva ʻo mahino kiate kitautolu, ʻo aʻu ki ha tuʻunga, ʻa e ʻuhinga ʻo e fekau ʻuluaki mo maʻongoʻongá: “Peá ke ʻofa ki [he ʻEiki] ko ho ʻOtuá ʻaki ho lotó kotoa, pea mo ho laumālié kotoa, mo ho ʻatamaí kotoa, mo ho mālohí kotoa” [Maʻake 12:30]. Ko hono fakalea ʻe tahá, ʻoku totonu ko e meʻa kotoa pē ʻoku tau fakakaukauʻi mo fakahoko pea mo lea ʻakí, ke fakatefito ia ʻi heʻetau ʻofa kiate Iá.

Fehuʻi ke Akó

Ko e hā ha ngaahi meʻa naʻe fai ʻe he Fakamoʻuí lolotonga ʻEne ngāue fakafaifekau ʻi he māmaní ʻokú ne ueʻi fakalaumālie koe?

ʻE liuaki mai ʻa Sīsū Kalaisi ki he māmaní ʻi ha ʻaho, ko e Mīsaia ʻo e nofotuʻí

Manatuʻi ʻe toki fakakakato ʻa e ngāue fakafaifekau ʻa Kalaisí he kahaʻú. Kuo teʻeki fakakakato e ngaahi kikite ʻo ʻEne Hāʻele ʻAngaua Maí. ʻOku tau kei langa pē ki he tumutumu ʻo e kuonga fakakosipeli fakaʻosi ko ʻení—ʻi he taimi ʻe hoko moʻoni ai ʻa e Hāʻele ʻAngaua Mai ʻa e Fakamoʻuí. …

ʻE liuaki e ʻEikí ki he fonua naʻá Ne fakamāʻoniʻoniʻi ʻi Heʻene ngāue fakafaifekau ki ai ʻi he māmaní. Te Ne toe hāʻele mai ʻi he ikuna ki Selusalema. Te Ne toe liuaki ki he Kolo Māʻoniʻoní ʻi he ngaahi kofu kulokula fakaʻeiʻeiki ke fakataipe Hono taʻataʻá, ʻa ia naʻe tafe mei he ava kotoa pē. ʻI he feituʻu ko iá mo e ngaahi feituʻu kehe “ʻe fakahā ʻa e nāunau ʻo [e ʻEikí], pea ʻe mamata ki ai ʻa e kakai kotoa pē” (ʻĪsaia 40:5; vakai foki, Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 101:23). ʻE ui Hono “huafá ko Fakaofo, ko Akonaki, ko e ʻOtua Māfimafi, ko e Tamai Taʻengata, ko e ʻEiki ʻo e Melinó” (ʻĪsaia 9:5).

Te Ne pule mei ha ongo kolo lalahi ʻe ua: taha ʻi Selusalema motuʻa pea ko e taha ʻi he Selusalema Foʻou ʻe “langa ia ʻi he konitinēniti ʻo ʻAmeliká” (Ngaahi Tefito ʻo e Tuí 1:10). Mei he ongo senitā ko ʻení te Ne puleʻi mei ai e ngaahi ngāue ʻa Hono Siasí mo e puleʻangá. ʻE langa mo ha temipale ʻe taha ʻi Selusalema. Mei he temipale ko iá, te Ne ʻafio ai ʻo taʻengata ko e ʻEiki ʻo e Ngaahi ʻEikí. ʻE tafe e vaí mei he lalo temipalé. ʻE fakamoʻui e ngaahi vai ʻo e Tahi Maté.

Te Ne maʻu ʻi he ʻaho ko iá ha ngaahi huafa foʻou pea ʻe takatakaiʻi Ia ʻe ha Kāingalotu makehe. ʻE ʻiloa ia ko e “ʻEiki ʻo e ngaahi ʻeikí mo e Tuʻi ʻo e ngaahi tuʻí: pea ko kinautolu [ʻe] ʻiate iá [ko kinautolu ia ʻoku] ui, mo fili, mo angatonu” (Fakahā 17:14) ki heʻenau falalá ʻi he māmaní. Pea te Ne “pule ia ʻo taʻengata pea taʻengata” (Fakahā 11:15).

ʻE toe fakafoki e māmaní ki hono tuʻunga fakapalataisí pea hoko ʻo foʻou. ʻE ʻi ai ha langi mo ha māmani foʻou (vakai, Fakahā 21:1; ʻEta 13:9; Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 29:23–24).

Ko hotau fatongiá ia—ko hotau faingamālie ia—ke tokoni ki hono teuteuʻi ʻo e māmaní ki he ʻaho ko iá.

14:50

Siʻoku ngaahi tokoua mo e tuofāfine ʻofeina, ʻe toe hāʻele mai ʻa Sīsū Kalaisi ki he māmaní ko e Mīsaia ʻo e nofotuʻí. Ko ia ʻoku ou kole atu ʻi he ʻahó ni ke mou toe fakatapui hoʻomou moʻuí kia Sīsū Kalaisi. ʻOku ou kole atu ke mou tokoni ʻo tānaki ʻa ʻIsileli kuo fakamoveveteʻí pea mo teuteu ʻa e māmaní ki he Hāʻele ʻAngaua Mai ʻa e ʻEikí. ʻOku ou kole atu ke mou lea ʻia Kalaisi, fakamoʻoni kia Kalaisi, tui kia Kalaisi, mo fiefia ʻia Kalaisi!

Haʻu kia Kalaisi pea “ʻoatu ho [laumālié] kotoa” kiate Ia [ʻAmenai 1:26]. Ko e fakapulipuli ʻeni ki he moʻui fiefiá!

Siʻoku ngaahi tokoua mo e tuofāfine ʻofeina, ko e lelei tahá ʻoku teʻeki ai hoko mai, koeʻuhí he ʻe toe hāʻele mai ʻa e Fakamoʻuí! Ko e lelei tahá ʻoku teʻeki ai hoko mai koeʻuhí he ʻoku fakavaveʻi ʻe he ʻEikí ʻa ʻEne ngāué. Ko e lelei tahá ʻoku teʻeki ai hoko mai ʻi haʻatau liliu kakato hotau lotó mo ʻetau moʻuí kia Sīsū Kalaisí.

ʻOku ou fakamoʻoni ʻi he loto-fakatōkilalo ko Sīsū Kalaisí ko e ʻAlo ia ʻo e ʻOtuá. Ko ʻEne ākonga au. ʻOku ou lāngilangiʻia ke hoko ko ʻEne tamaioʻeiki. ʻI Heʻene Hāʻele ʻAngaua Maí, “ʻe fakahā ʻa e nāunau ʻo [e ʻEikí], pea ʻe mamata ki ai ʻa e kakai kotoa pē.” ʻE fakafonu ʻaki ʻa e ʻaho ko iá ʻa e fiefia ʻi he kau angatonú!

ʻI he mālohi ʻo e ngaahi kī toputapu ʻo e lakanga fakataulaʻeiki ʻoku ou maʻú, ʻoku ou fakahā atu ʻa e moʻoni ko ʻení kiate kimoutolu pea mo māmani kātoa!

Fehuʻi ke Akó

ʻOku liliu fēfē hoʻo ʻilo ki he Hāʻele ʻAngaua Mai ʻa Kalaisí hoʻo ngaahi fakakaukaú mo e tōʻongá he taimí ni?

Fili ke ako fekauʻaki mo Sīsū Kalaisi pea hoko ko e taha ʻo ʻEne kau ākonga moʻoní he taimí ni

29:25

Te ke fakatupulaki fēfē ho tuʻunga fakaākongá? ʻOku ʻi ai haʻaku fakaafe maʻau ʻe tokoni—ko hono moʻoní, ko ha ngāue ia—kapau te ke fili ke tali ia. Kamata pē he pooni ke fakatapui ha konga ʻo homou taimí ʻi he uike kotoa pē ke ako ʻa e meʻa kotoa pē naʻe folofola ʻaki mo fai ʻe Sīsū ʻo hangē ko ia kuo lekooti ʻi he Fuakava Motuʻá, he ko Ia ʻa e Sihova ʻo e Fuakava Motuʻá. Ako ʻEne ngaahi fonó ʻo hangē ko ia kuo lekooti ʻi he Fuakava Foʻoú, he ko Ia hono Kalaisí. Ako ʻEne tokāteliné ʻo hangē ko ia kuo lekooti ʻi he Tohi ʻa Molomoná, he ʻoku ʻikai mo ha toe tohi folofola ʻoku fakahā mahino ange ai Hono misioná mo ʻEne ngāué. Pea ako ʻEne ngaahi folofolá ʻo hangē ko ia kuo lekooti ʻi he Tokāteline mo e Ngaahi Fuakavá, he ʻoku hokohoko atu ʻEne akoʻi Hono kakaí ʻi he kuonga fakakosipeli ko ʻení.

ʻE ngali hangē ʻeni ha fuʻu ngāue lahí, ka ʻoku ou poupouʻi kimoutolu ke mou tali ia. Kapau te ke hoko atu ke ako ʻa e meʻa kotoa pē te ke lava fekauʻaki mo Sīsū Kalaisí, ʻoku ou palōmesi atu ʻe tupulaki hoʻo ʻofa kiate Iá, pea mo e ngaahi fono ʻa e ʻOtuá, ʻo mahulu hake ia ʻi he meʻa ʻokú ke lolotonga fakakaukau ki aí. ʻOku ou palōmesi atu foki ʻe fakalakalaka ʻa hoʻo malava ke sītuʻa mei he faiangahalá. ʻE tupulaki ʻa hoʻo holi ke tauhi ʻa e ngaahi fekaú. Te ke fakatokangaʻi ʻoku lelei ange ʻa hoʻo malava ke tafoki mei he ngaahi fakafiefia mo e ngaahi fihi ʻo kinautolu ʻoku nau manuki ki he kau muimui ʻa Sīsū Kalaisí. Ke tokoniʻi koé, vakai ki he Fakahinohino ki he Ngaahi Folofolá ʻi he tefito ko e “ Sīsū Kalaisi.”

Ako ʻa e ngaahi meʻa kotoa pē ʻoku fekauʻaki mo Sīsū Kalaisí ʻi he faʻa lotu pea mo e fekumi fakamātoato ke mahino ʻa e ʻuhinga takitaha ʻo Hono ngaahi huafá fakataautaha maʻau. Hangē ko ʻení, ko Ia tonu ʻa [ho] Taukapo ki he Tamaí. Te Ne ʻi ho tafaʻakí. Te Ne tuʻu mo koe. Te Ne folofola maʻau ʻi he taimi kotoa pē ʻokú ke fili ai ke hoko ʻo hangē ko . …

ʻE ʻi ai ha ʻaho ʻe hoko mai, te ke tuʻu ai ʻi he ʻao ʻo e Fakamoʻuí. ʻE lōmekina koe ʻo aʻu ki ha tuʻunga te ke tangi ʻa loʻimata ai ke ʻi Hono ʻao toputapú. Te ke feinga ke maʻu ha lea ke fakamālō ai kiate Ia ʻi hono totongi hoʻo ngaahi angahalá, ʻi hono fakamolemoleʻi koe ʻi haʻo faʻahinga anga taʻeʻofa pē ki ha taha, ʻi hono fakamoʻui koe mei he ngaahi kafo mo e fakamaau taʻetotonu ʻo e moʻui ko ʻení.

Te ke fakamālō kiate Ia ʻi hono fakamālohia koe ke ke fakahoko e ngaahi meʻa taʻemalavá, ʻi hono liliu ho ngaahi vaivaí ko e mālohingá, pea mo hono fakaʻatā ke ke nofo mo Ia pea mo ho fāmilí ʻo taʻengatá. ʻE hoko ʻo fakafoʻituitui mo moʻoni kiate koe Hono tuʻungá, ʻEne Fakaleleí, pea mo Hono ngaahi ʻulungāngá.

Ka ʻoku ʻikai tonu ke ke tatali kae ʻoua kuo aʻu ki ai. Fili he taimí ni ke ke hoko ko e taha ʻo ʻEne kau ākonga moʻoní. Hoko ko ha taha ʻoku ʻofa moʻoni ʻiate Ia, ʻoku loto moʻoni ke ngāue mo taki ʻo hangē ko ia naʻá Ne faí.

14:51

Naʻá ku kole ki he kau tāutaha kei talavou ʻo e Siasí he kamataʻanga ʻo e taʻu ní, ke fakatapui ha konga honau taimí ʻi he uike kotoa ke ako ʻa e meʻa kotoa pē naʻe folofola mo fakahoko ʻe Sīsū ʻoku lekooti ʻi he ngaahi tohi folofola ʻoku fakaʻaongaʻi ʻe he Siasí. … Naʻá ku fai e tukupā ko iá he kuó u ʻosi tali ia ʻe au. Naʻá ku lau mo laineʻi e veesi kotoa pē ʻoku kau kia Sīsū Kalaisi, hangē ko ia kuo lisi ʻi he tefitoʻi ʻuluʻitohí mo e fanga kiʻi tefito ʻe 57 ʻi he Fakahinohino ki he Folofolá. Ko e taimi ne ʻosi ai e ngāue ko iá, ne ʻeke mai ʻe hoku uaifí pe ko e hā haʻane ʻaonga kiate au. Naʻá ku talaange, “Ko ha tangata foʻou au!”

ʻOku ou lotua ʻaki hoku lotó kotoa ke lava ʻe he ivi takiekina ke liliu ʻo e ʻEikí ʻo fakahoko ha lelei lahi fau ʻi hoʻo moʻuí. … Ko Sīsū ʻa e Kalaisí. ʻE lava ʻe Hono misioná mo ʻEne ngāué ʻo tāpuakiʻi takitaha kitautolu ʻi he lolotongá ni pea lauikuonga.

Ngaahi Fehuʻi ke Akó

Ko e hā ha founga kuó ke ngāueʻi ai e fakaafe ʻa Palesiteni Nalesoni ke ako fekauʻaki mo Sīsū Kalaisí? Ko e hā ha faikehekehe kuo fakahoko ʻe hoʻo akó ʻi hoʻo moʻuí?

Ngaahi Fakaafé mo e Ngaahi Talaʻofá

Fili ke ako fekauʻaki mo Sīsū Kalaisi pea hoko ko e taha ʻo ʻEne kau ākongá

29:25

Te ke fakatupulaki fēfē ho tuʻunga fakaākongá? ʻOku ʻi ai haʻaku fakaafe maʻau ʻe tokoni—ko hono moʻoní, ko ha ngāue ia—kapau te ke fili ke tali ia. Kamata pē he pooni ke fakatapui ha konga ʻo homou taimí ʻi he uike kotoa pē ke ako ʻa e meʻa kotoa pē naʻe folofola ʻaki mo fai ʻe Sīsū ʻo hangē ko ia kuo lekooti ʻi he Fuakava Motuʻá, he ko Ia ʻa e Sihova ʻo e Fuakava Motuʻá. Ako ʻEne ngaahi fonó ʻo hangē ko ia kuo lekooti ʻi he Fuakava Foʻoú, he ko Ia hono Kalaisí. Ako ʻEne tokāteliné ʻo hangē ko ia kuo lekooti ʻi he Tohi ʻa Molomoná, he ʻoku ʻikai mo ha toe tohi folofola ʻoku fakahā mahino ange ai Hono misioná mo ʻEne ngāué. Pea ako ʻEne ngaahi folofolá ʻo hangē ko ia kuo lekooti ʻi he Tokāteline mo e Ngaahi Fuakavá, he ʻoku hokohoko atu ʻEne akoʻi Hono kakaí ʻi he kuonga fakakosipeli ko ʻení.

ʻE ngali hangē ʻeni ha fuʻu ngāue lahí, ka ʻoku ou poupouʻi kimoutolu ke mou tali ia. Kapau te ke hoko atu ke ako ʻa e meʻa kotoa pē te ke lava fekauʻaki mo Sīsū Kalaisí, ʻoku ou palōmesi atu ʻe tupulaki hoʻo ʻofa kiate Iá, pea mo e ngaahi fono ʻa e ʻOtuá, ʻo mahulu hake ia ʻi he meʻa ʻokú ke lolotonga fakakaukau ki aí. ʻOku ou palōmesi atu foki ʻe fakautuutu hoʻo malava ko ia ke tafoki mei he angahalá. ʻE tupulaki ʻa hoʻo holi ke tauhi ʻa e ngaahi fekaú. Te ke fakatokangaʻi ʻoku lelei ange ʻa hoʻo malava ke tafoki mei he ngaahi fakafiefia mo e ngaahi fihi ʻo kinautolu ʻoku nau manuki ki he kau muimui ʻa Sīsū Kalaisí. Ke tokoni kiate koé, vakai ki he Fakahinohino ki he Ngaahi Folofolá ki ha ngaahi tokoni ʻi he kaveinga ko e “Sīsū Kalaisí.”

Ako ʻa e ngaahi meʻa kotoa pē ʻoku fekauʻaki mo Sīsū Kalaisí ʻi he faʻa lotu pea mo e fekumi fakamātoato ke mahino ʻa e ʻuhinga takitaha ʻo Hono ngaahi huafá fakataautaha maʻau. Hangē ko ʻení, ko Ia tonu ʻa [ho] Taukapo ki he Tamaí. Te Ne ʻi ho tafaʻakí. Te Ne tuʻu mo koe. Te Ne folofola maʻau ʻi he taimi kotoa pē ʻokú ke fili ai ke hoko ʻo hangē ko . …

… Fili he taimí ni ke ke hoko ko e taha ʻo ʻEne kau ākonga moʻoní. Hoko ko ha taha ʻoku ʻofa moʻoni ʻiate Ia, ʻoku loto moʻoni ke ngāue mo taki ʻo hangē ko ia naʻá Ne faí.

ʻE lava ke hoko ʻa e meʻa kotoa pē ʻoku tau fakakaukauʻi, fakahoko mo lea ʻakí ko hano tanumaki ʻetau ʻofa kia Sīsuú

Ko e taimi ʻoku tau kamata ai ke ʻiloʻi pe ko hai ʻa Sīsū mo e meʻa naʻá Ne fai maʻatautolú, ʻe lava leva ʻo mahino kiate kitautolu, ʻo aʻu ki ha tuʻunga, ʻa e ʻuhinga ʻo e fekau ʻuluaki mo maʻongoʻongá: “Peá ke ʻofa ki he [ʻEiki] ko ho ʻOtuá ʻaki ho lotó kotoa, pea mo ho laumālié kotoa, mo ho ʻatamaí kotoa, mo ho mālohí kotoa” [Maʻake 12:30]. Ko hono fakalea ʻe tahá, ʻoku totonu ko e meʻa kotoa pē ʻoku tau fakakaukauʻi mo fakahoko pea mo lea ʻakí, ke fakatefito ia ʻi heʻetau ʻofa kiate Iá.

Ko e lelei tahá ʻoku teʻeki ai hoko mai ʻi haʻatau liliu kakato hotau lotó mo ʻetau moʻuí kia Sīsū Kalaisí

14:50

Siʻoku ngaahi tokoua mo e tuofāfine ʻofeina, ʻe toe hāʻele mai ʻa Sīsū Kalaisi ki he māmaní ko e Mīsaia ʻo e nofotuʻí. Ko ia ʻoku ou kole atu ʻi he ʻahó ni ke mou toe fakatapui hoʻomou moʻuí kia Sīsū Kalaisi. ʻOku ou kole atu ke mou tokoni ʻo tānaki ʻa ʻIsileli kuo fakamoveveteʻí pea mo teuteu ʻa e māmaní ki he Hāʻele ʻAngaua Mai ʻa e ʻEikí. ʻOku ou kole atu ke mou lea ʻia Kalaisi, fakamoʻoni kia Kalaisi, tui kia Kalaisi, mo fiefia ʻia Kalaisi!

Haʻu kia Kalaisi pea “ʻoatu ho [laumālié] kotoa” kiate Ia [ʻAmenai 1:26]. Ko e fakapulipuli ʻeni ki he moʻui fiefiá!

Siʻoku ngaahi tokoua mo e tuofāfine ʻofeina, ko e lelei tahá ʻoku teʻeki ai hoko mai, koeʻuhí he ʻe toe hāʻele mai ʻa e Fakamoʻuí! Ko e lelei tahá ʻoku teʻeki ai hoko mai koeʻuhí he ʻoku fakavaveʻi ʻe he ʻEikí ʻa ʻEne ngāué. Ko e lelei tahá ʻoku teʻeki ai hoko mai ʻi haʻatau liliu kakato hotau lotó mo ʻetau moʻuí kia Sīsū Kalaisí.

ʻOku ou fakamoʻoni ʻi he loto-fakatōkilalo ko Sīsū Kalaisí ko e ʻAlo ia ʻo e ʻOtuá. Ko ʻEne ākonga au. ʻOku ou lāngilangiʻia ke hoko ko ʻEne tamaioʻeiki. ʻI Heʻene Hāʻele ʻAngaua Maí, “e fakahā ʻa e nāunau ʻo [e ʻEikí], pea ʻe mamata ki ai ʻa e kakai kotoa pē.” ʻE fakafonu ʻaki ʻa e ʻaho ko iá ʻa e fiefia ʻi he kau angatonú!

ʻI he mālohi ʻo e ngaahi kī toputapu ʻo e lakanga fakataulaʻeiki ʻoku ou maʻú, ʻoku ou fakahā atu ʻa e moʻoni ko ʻení kiate kimoutolu pea mo māmani kātoa!

Ngaahi Vitiō

Excerpts from “The Living Christ: The Testimony of the Apostles”

2:46

Special Witnesses of Christ—President Russell M. Nelson

5:47

Ngaahi Lea mo e Fakamatala Fekauʻakí

ʻE Toe Hāʻele Mai ʻa e ʻEiki ko Sīsū Kalaisí” (Konifelenisi Lahi ʻo ʻOkatopa 2024)

14:50

Ko Sīsū Kalaisi ʻA Hotau Fakamoʻuí” (Liahona, ʻEpeleli 2023)

Ko e Kahaʻu ʻo e Siasí: Ko Hono Teuteu ʻo e Māmaní ki he Hāʻele ʻAnga Ua Mai ʻa e Fakamoʻuí” (Liahona, ʻEpeleli 2020)

Kau Palōfitá, Takimuʻá, mo e Fono Faka-ʻOtuá” (fakataha lotu fakaemāmani lahi maʻá e kakai lalahi kei talavoú, 8 Sānuali, 2017)

29:25

Jesus the Christ—Our Prince of Peace” (Fakataha Lotu Faka-Kilisimasi ʻa e Kau Palesitenisī ʻUluakí, 8 Tīsema, 2013)

12:15

Christ the Savior Is Born” (Brigham Young University devotional, December 10, 2002)

Gratitude for the Mission and Ministry of Jesus Christ” (Brigham Young University devotional, August 18, 1998)

Jesus the Christ—Our Master and More” (Brigham Young University devotional, February 2, 1992)

Why This Holy Land?” (Ensign, December 1989)