„V tele Kristovom sú všetci potrební“, Liahona, január 2025.
Ženy zmluvy
V tele Kristovom sú všetci potrební
Môžeme pomáhať budovať celosvetové sesterstvo, ktoré je vďaka nášmu zmluvnému vzťahu s Bohom zdravšie, odolnejšie a viac prepojené.
Všetci chceme cítiť, že máme svoje miesto a že niekam patríme a že sme v znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista potrební. Každému z našich sestier a bratov môžeme pomôcť, bez ohľadu na vek alebo pomery, aby cítili, že majú miesto, patria sem a že sú tiež potrební. Všetci sme deti nebeských rodičov, a teda duchovné sestry a bratia. Tieto vzájomné prepojenia sú životne dôležité.
Keď vstúpime do zmluvného vzťahu s Bohom, nielen že to prehlbuje a posilňuje náš vzťah s Ním, ale ovplyvňuje to aj náš vzťah s Jeho ďalšími deťmi – našimi duchovnými súrodencami. V zmluvách, ktoré uzatvárame s Bohom, počnúc krstom, je neoddeliteľnou súčasťou naša zodpovednosť milovať a starať sa jeden o druhého.
Problém osamelosti
Americký chirurg, hlavný zdravotnícky pedagóg v Spojených štátoch, zdieľal o dôležitosti vzťahov toto vyhlásenie: „Naša epidémia osamelosti a izolácie je podceňovanou krízou verejného zdravia, ktorá poškodzuje zdravie jednotlivca a spoločnosti. Naše vzťahy sú zdrojom uzdravenia a pohody, ktoré sa vytrácajú z dohľadu. … Vzhľadom na významné zdravotné dôsledky osamelosti a izolácie musíme začať uprednostňovať budovanie sociálneho prepojenia rovnako, ako uprednostňujeme iné kritické otázky verejného zdravia. … Spoločne môžeme vybudovať [spoločnosť], ktorá je zdravšia, odolnejšia, menej osamelá a viac prepojená.“
Spoločne môžeme pomôcť vybudovať celosvetové sesterstvo všetkých vekových kategórií, ktoré je vďaka nášmu zmluvnému vzťahu s Bohom a našej vzájomnej zodpovednosti učeníkov Ježiša Krista zdravšie, odolnejšie, menej osamelé a viac prepojené.
Ako povedal náš Spasiteľ: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať“ (Ján 13:35).
Vzájomné prepojenia
Epidémiu osamelosti môžeme pomôcť spomaliť tým, že v našich kongregáciách a najmä v našom Združení pomoci vytvoríme prívetivý a bezpečný priestor, kde všetci môžu cítiť Pánovu lásku, pretože sú obklopení našou láskou.
Naše skúsenosti v cirkvi nám majú poskytnúť tie životne dôležité prepojenia s Pánom a medzi nami navzájom, ktoré sú pre naše fyzické, emocionálne a duchovné blaho také potrebné. V jednote je veľká sila a v rozmanitosti krása; všetci sú potrební v tele Kristovom (pozri 1. Korintským 12:12 – 27). Tak ako obrovské sekvoje prepájajú svoje korene a sú schopné odolať prírodným silám, pretože stoja spolu, aj my si počas búrok života musíme spojiť ruky, stáť spolu a posilňovať sa navzájom.
Keď skutočne spoznáme tých, o ktorých si myslíme, že sú od nás odlišní, uvedomíme si, že máme spoločného viac, ako sme si mysleli. Každý človek má tak veľa, čím môže prispieť, toľko krásnych a rozmanitých životných skúseností, ktoré môžu požehnať náš život. Počúvanie príbehov druhých a snaha porozumieť im zmení naše srdcia a posudzovanie a strach, ktoré sme mohli mať voči niektorým, môžu byť nahradené pocitmi vďačnosti, že ich máme v našich životoch.
Pán nám môže pomôcť vidieť iných ľudí tak ako ich vidí On a môže naplniť naše srdcia láskou, umožňujúc nám ľudí okolo nás pozdvihnúť, utešiť, smiať sa, plakať s nimi, a pestovať si spolupatričnosť. Pomôže nám zistiť, čo je potrebné a ako byť pre druchých na ich ceste požehnaním.
Samozrejme, existuje len Jeden, ktorý dokáže plne pochopiť a dokonale sa vcítiť. Ako súčasť Svojej zmiernej obete vytrpel „bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu; … [tak], že na seba [vzal] bolesti a choroby ľudu svojho“ (Alma 7:11), aby sme si mohli byť istí, že nikdy nie sme skutočne sami.
Každý z nás je povolaný milovať deti nášho Nebeského Otca a inšpirovane im slúžiť tak, ako by to robil Spasiteľ. Spoločne s Ním žehnáme druhých, aby sme oni aj my mohli plnšie cítiť lásku nášho Spasiteľa. Spojme teda ruky a radostne kráčajme jeden s druhým domov. Svedčím o tom, že toto je to posvätné dielo, ku ktorému sme všetci povolaní.