Oĩkuri Mbujape
Ñañeha’ãramo ñañembosako’i temporalmente, ikatúta ñambohovake umi jeipy’ara’ã ko vida-pegua, tuichave jeroviapýpe.
Umi restricción javiaha hag̃ua, pandemia ko’ag̃agua oguerúva mboyve, ajujey jave ógape, peteĩ asignasiõ internacional-gui, problema oĩvagui programación-pe, tekotevẽkuri ajapo peteĩ escala domingo-kue. Arekókuri tiempo peteĩ ha vuelo pa’ũme, aha hag̃ua reunión sacramental upégui aguĩvape, akompartihague avei peteĩ mensáhe mbykymi. Pe reunión rire, peteĩ diácono ikyre’ỹva oñemboja ha oporandu chéve aikuaápa Presidente Nelson ha arekópa opotunida aipojopývo chupe. Ambohovái aikuaaha chupe, ha aipojopyhague chupe, ha Obispádo Presidente miembro ramo, arekohague oportunida añembyatývo Presidente Nelson ha umi ikonsehéro ndive alguna véce a la semana.
Upéi, pe mitãrusu diácono oguapy peteĩ síllape, ohupi ipo ha osapukái: “Kóva ha’e ára tuichavéva che rekovépe!” Hermano ha hermana-kuéra, ikatu ndahupíri che po ha asapukái, ha katu aime eternamente agradecido pe profeta viviente-re ha ñesãmby jarrecibívare umi profeta, vidente ha rreveladorgui, especialmente ko’ã desafío árape.
Umi ára ñepyrũmby guive, Ñandejára ome’ẽva sãmbyhy oipytyvõ hag̃ua Itavayguakuéra espiritual ha temporalmente, umi kalamida ha mba’evai Ha’e oikuaáva outaha ko yvy’arigua experiencia párte ramo. Ko’ã kalamida ikatu ha’e personal térã colectiva, ha katu Ñandejára sãmbyhy ome’ẽta protección ha apoyo, jajapysakáramo iñemoñe’ẽre ha jajapo umívape he’íva. Hechapyrãva ehémplo oñeme’ẽ Génesis Kuatiañe’ẽmegua ñemombe’úpe, ña’aprendehápe José Egipto-gua ha iñinspirádo interpretasiõgui ha’e ojapo’akue Faraón sueño-gui.
“Ha he’i José Faraón-pe, …Tupã ohechaukákuri Faraón-pe mba’épa ojapóta. …
“Péina ápe ou siéte áño hetaiterei hi’upy Egipto retã tuichakuépe:
“Ha hapykuéri oúta siéte áño ñembyahýi; ha opa umi hi’upy retaitégui oikóta tesarái Egipto retãme”. 1
Faraón ojapysaka José rehe, opena pe mba’e Tupã ohechaukava’ekuére chupe peteĩ kerarechápe, ha upepete oñepyrũ oñembosako’i pe mba’e oútavape g̃uarã. Escritura-kuérape ojehai:
“Ha umi siéte áño hetaite jave hi’upy, pe yvy hi’a heta.
“Ha ha’e ombyaty opa hi’upy umi siéte áño guaréva. …
“Ha José oñongatu trigo yguasupegua yvyku’ícha, … ndaikatuvéi peve oipapa; na’inumerovéimagui”. 2
Ha pe siéte áño hetaite hi’upy hague ohasávo, oje’e ñandéve “oñepyrũ hague umi siéte áño ñembyahýi, José he’i haguéicha: ha ou ñembyahýi guasu opa tetãme; ha katu Egipto retãme oĩkuri mbujape”. 3
Jajehovasa ko ára ñaneisãmbyhy haguére profetakuéra oikũmbýva tekotevẽha ñañembosako’i umi kalamida “ouva’erã” 4 kóntrape, ha avei ohechakuaáva limitasiõ ha rrestricsiõ ikatúva ñambohovake ñañeha’ãvo jasegi ikonsehokuéra.
Oñentende porã ningo pe COVID-19 oguerúva, ha umi desastre natural vaiete, ndorrespetáiva avave ha ojapyharáva umi frontera étnica, social ha religiosa opa continente-pe. Oĩ operdéva itrabajo ha sa’ive oñegana, oportunida oñemba’apo hag̃ua menove, oĩ rupi oñemosẽva, ha katupyry oñemba’apo hag̃ua oñembyai, oĩ rupi problema de salud ha umi asunto legal.
Opa tapicha oĩvape afectado ro’e, roikuaaporã ha rojepy’apy pene situasiõre, ha roikuaa porã avei hi’ãguimaha umi ára porãve. Pejehovasa obispo ha presidente de rráma ohekávare miembro ikongregasiõgua orekóva necesida temporal, oguerekóva acceso umi herramienta ha recurso ikatúva penepytyvõ pemoĩporãjey hag̃ua pende rekove, ha peike hag̃ua autosuficiencia rapépe, peiporúvo umi principio de preparación.
Ko’ág̃agua entorno-pe, peteĩ pandemia ombyaipaitéva umi economía ha opa tapicha rekove, iñinkonsistenteta peteĩ Salvador oporoiporiahuverekóva reheve, ndojehecháirõ pe rrealida, oĩha hetaite tapicha ohasáva hína mba’evai, ha ojejerure hag̃ua chupekuéra tomoñepyrũ peteĩ reserva de alimento ha pirapire futuro-pe g̃uarã. Upevére, péva nde’iséi ñañembyesaraipaite hag̃ua umi principio de prepación-gui, he’ise katu hína, ko’ã principio ojejapova’erãha “akãguapy ha orden-pe” 5 ha péicha, pe ára oúvape, ikatu hag̃ua ja’e: José Egipto-peguáicha, “oĩkuri mbujape”. 6
Ñandejára noha’arõi jajapove pe ikatúvagui jajapo, ha katu Ha’e oha’arõ jajapo hag̃ua pe ikatúva jajapo, ikatu jave jajapo. Presidente Nelson ñanemomandu’a haguéicha ñane conferencia general pahápe, “Ñandejára oguerohory pe ñañeha’ã”. 7
Tupaogua lider-kuéra py’ỹi omokyre’ỹ Santokuéra Ára Pahapeguápe “oñembosako’i hag̃ua tekovegua adversidape g̃uarã, oguerekóvo provision básica de alimento ha y, ha oñongatu hag̃ua pirapire”. 8 Upe jave ñañemokyre’ỹ avei “ñaneakãguapy” ha “ani hag̃ua jaha extrémope” 9 ñañeha’ãvo ñamoĩ ñande rógape almacenamiento ha reserva financiera. Peteĩ recurso hérava Finanzas personales para la autosuficiencia , oñenohẽakue 2017-pe ha ko’ág̃a oĩ Tupao sitio web, 36 idiómape, oñepyrũ Primera Presidencia mensáhere he’ívape:
“Ñandejára omomarandu, ‘che propósito ha’e ame’ẽ hag̃ua che santokuérape’ [Doctrina ha Konveniokuéra 104:15]. Ko rrevelasiõ ha’e peteĩ promésa Ñandejáragui, Ha’e ome’ẽtaha umi jehovasa temporal ha oipe’áta pe autosuficiencia rokẽ. …
“…Pemoporã ha pevivíramo ko’ã principio, pehupyty porãvéta umi jehovasa temporal Ñandejára oprometéva.
“Po’invita jesarekópe pestudia hag̃ua ko’ã principio ha pembo’e pene familia-gua miembro-kuérape. Ha pejapóramo upéicha, ojehovasáta pende rekove … peẽ ha’e [rupi] ñande Ru Yvagagua ta’ýra ha tajyrakuéra. Ha’e penderayhu ha araka’eve napenderejareimo’ãi. Ha’e pendekuaa ha oĩ listo ome’ẽ hag̃ua peẽme jehovasa espiritual ha temporal autosuficiencia rehegua.” 10
Ko recurso oguereko umi capítulo omohesakãva mba’éicha ojejapo peteĩ presupuesto ha upévape he’íva ojesegi, mba’éicha oñemo’ãkuaa familia umi mba’e vaígui, mba’éicha oñemaneha peteĩ crisis económica, mba’éicha oñe’inverti futuro-pe g̃uarã, ha hetave mba’e oĩ disponible opavavépe g̃uarã, Tupao sitio web-pe, térã pende líder local rupive.
Ñakonsiderávo principio de preparación, ñama’ẽ jey José Egipto-guáre ñañe’inspira hag̃ua. Oikuaa pe oikótava na’suficientemo’ãi ikatu hag̃ua osobrevivi hikuái umi ary “ndaiporitahápe hi’upy”, ojapo’ỹre algún grado de sacrificio umi ary oĩha aja heta tembi’u. Oje’upa rãngue pe Faraón rembiguaikuéra o’producíva, oñemoĩva’ekue límite ha ojesegi, isuficienteva upe jave ha’ekuéra oikotevẽva, ha avei futuro-pe oikotevẽtava. Nasuficientéikuri oikuaa outaha ára vai. Ha’ekuéra tekotevẽkuri o’actua, ha oñeha’ã haguére hikuái, “oĩkuri mbujape”. 11
Péva ñandereha peteĩ ñeporandu imba’eguasúvape: “Ha mba’e pévagui jaikuaa? Tenda iporã ñañepyrũ hag̃ua ha’e ñantende opa mba’e, Ñandejárape g̃uarã ha’eha espiritual, “ha araka’eve” nome’ẽiva’ekue ñandéve “peteĩ léi ha’éva temporal”. 12 Upéicharamo, opa mba’e ohechauka Jesucristo ha’eha pe pyenda ñamopu’ãva’erãha ári, jepeve, ñande prepación temporal.
Ñaime preparado temporalmente ha ñane autosuficiente he’ise, “jaguerovia pe grásia rupive, térã Jesucristo pokatu habilitador ha ñande esfuerzo rupive, ikatuha jahupyty opa umi elemento espiritual ha temporal ikatu’ỹvare jaiko ko vida-pe, ñaikotevẽva ñandéve ha ñane familia-pe g̃uarã. 13
Peteĩ pyenda espiritual apytepegua preparación temporal-pe g̃uarã oĩ: ja’actuávo “arandu ha orden-pe”, 14 ha péva he’ise, sa’i sa’i ñambotuicha jahávo ñane almacenamiento de alimento ha ahorro; ha avei jajapo umi médio “sencillo ha pequeño” rupi, 15 ha’éva peteĩ jerovia rechaukaha, Ñandejára ombotuichataha umi ñande esfuerzo michĩva ha katu jajapo meméva.
Peteĩ base espiritual oñemoĩ vove, ikatúta jaiporu con éxito mokoĩ elemento imba’eguasúva prepación temporal-pegua: umi finanza ñe’administra ha pe almacenamiento en el hogar.
Umi pricipio cláve oñe’administra hag̃ua umi finanza apytépe oĩ, pe pago de diezmo ha ofrenda, ojeipe’a ha ndojejapovéi umi deuda, oñemoĩ peteĩ presupuesto ha pévare jaje’ahusta, ha oñeñongatu pirapire futuro-pe g̃uarã.
Pe almacenamiento en el hogar principio cláve apytépe oĩ, pe tembi’u ñeñogatu, y ñeñongatu, ikatu jave, ha ambue mba’e oñeikotevẽvéva, según umi necesida individual ha familiar; opa ko’ã mba’e pe “almacén iporãvéva” 16 ha’e pe ogapy, oikóva chugui pe “reserva hasy’ỹvéva jahypyty hag̃ua umi ára oĩ jave necesida”. 17
Ñamoĩvo umi principio espiritual ha jaheka Ñandejára inspirasiõ, ñañeisãmbyhýta jaikuaa hag̃ua mba’épa Ñandejára rembipota ñandéve g̃uarã, de manera individual ha familia háicha, ha mba’éicha jaiporu porãvekuaa umi principio prepación temporal rehegua imba’eguasúva. Paso iñimportantevéva ha’e ñañepyrũ hag̃ua.
Elder David A. Bednar ohekombo’e ko principio he’ívo guare: “Pe jajapo he’ise jerovia ñemomba’apo. … Jerovia añetegua oñe’enfoka Ñandejára Jesucristo-re ha akóinte oporogueraha acción-pe”. 18
Hermano ha hermana-kuéra, peteĩ múndo akóinte oñemoambuévape, ñañembosako’iva’erã umi mba’e jaikuaa’ỹape g̃uarã. Jepeve oúta umi ára iporãvéva, jaikuaa oĩvetaha mortalida-pegua jejupi ha jeguejy. Ñañeha’ãvo ñaime ñembosako’ípe temporalmente, ikatu ñambohovake vida-pegua jeipy’ara’ã, tuichave jerovia ha py’aguapy reheve ñane korasõme, ha José Egipto-guáicha, ikatúta ja’e, jepeve umi ára vaivépe, “Oĩkuri mbujape”. 19 Jesucristo rérape, Amén.