Veľká noc zameraná na Spasiteľa

Na Veľkú noc som si kúpil aj veľkú škatuľu s figúrkami Ježiša Krista. Najprv som ich chcel skryť po celej škole. Ale keď ľudia v škole uvideli škatuľu, poprosili ma o figúrky. Aj učitelia sa na ne začali pýtať. A potom decká, o ktorých som si nikdy nemyslel, že by chceli figúrku Ježiša, si ju vypýtali. A tak som ich rozdal každému, koho som stretol.

Spasiteľ sa nebál hovoriť s nikým, dokonca ani s tými najväčšími vyvrheľmi v Jeho spoločnosti. Priatelil sa s nimi. Trávil s nimi čas. Jedol s nimi. Rozdávanie figúrok ma naučilo byť spoločenskejším, tak ako bol Spasiteľ. Tiež ma to naučilo, že nezáleží na tom, kto ste, bez ohľadu na to, čo si myslíte, že ste urobili, vždy je vo vašom živote miesto pre Ježiša Krista.

Celý svoj život som premýšľal, ako získam prístup k Spasiteľovmu uzmiereniu. Ale túto Veľkú noc som sa naučil, že ak urobím vo svojom živote zmeny, aby som sa stal podobnejším Spasiteľovi, Jeho zmierna milosť bude pôsobiť v mojom živote. A ak sa budem každý deň snažiť zmeniť maličkosti, potom začnem byť lepší.

Niekoľko rokov svojho života som sa trápil s pornografiou. Po lekcii seminára som bol inšpirovaný porozprávať sa so svojím biskupom. Bolo oveľa jednoduchšie začať prekonávať moje ťažkosti, keď som to konečne povedal svojmu biskupovi a mojim rodičom, pretože je naozaj ťažké prejsť tým sám.

Začal som sa snažiť každý deň modliť a čítať písma a snažil som sa byť v škole milší. Pomohlo mi to, pretože som sa viac zameriaval na Spasiteľa ako na svoje hriechy. Obrátil som sa viac k Nemu ako tam, kde som bol v minulosti.

Prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista som prekonal svoj boj s pornografiou. Stal som sa viac tým, kým Boh potrebuje, aby som bol. Teraz môžem žehnať sviatosť, pretože Spasiteľ ma mení a očisťuje. Som vďačný, že som hodný používať kňazstvo na požehnanie životov ľudí okolo mňa.

Tento rok som mal počas seminára skutočne skvelý zážitok, keď sme sa rozprávali o Spasiteľovej obeti. Pomyslel som si, že keď trpel, mohol to kedykoľvek zastaviť. Ale potom som si predstavil, ako si myslí: „Nie, musím v tom pokračovať. Musím to urobiť pre Bena. Potrebuje to.“ Pre mňa táto myšlienka skutočne spojila môj vzťah so Spasiteľom s Veľkou nocou.

Budúcu Veľkú noc budem pravdepodobne pracovať na ďalšom obraze Ježiša z kociek. Určite chcem rozdať viac figúrok. Tak či onak, budem premýšľať o Kristovom utrpení a Jeho uzmierení za mňa. Vďaka Nemu môžem činiť pokánie zo svojich hriechov a jedného dňa sa vrátiť k Nemu a k Nebeskému Otcovi.

Viem, že Spasiteľ žil a zomrel osobne za každého z nás a že vie, kto sme a čo potrebujeme. Ak sa budeme naozaj snažiť, môžeme čerpať z Jeho moci útechy a zmeny a môžeme sa stať lepšími ľuďmi.