Oslava Veľkej noci: len fakty

Veľký týždeň je oslavou posledného týždňa služby Ježiša Krista v smrteľnosti. Kvetná nedeľa je prvým dňom Veľkého týždňa. Oslavuje deň triumfálneho vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema, keď prišiel na mladom oslíkovi, čím sa naplnilo proroctvo. Ľudia pred Ním na zemi rozprestreli palmové ratolesti a oblečenie a kričali: „Hosana.“ (Pozri Matúš 21:6 – 11.) Stalo sa tak presne týždeň pred vzkriesením Ježiša Krista, ktoré sa oslavuje na Veľkú noc, posledný deň Veľkého týždňa. Tento týždeň zahŕňa aj Veľký piatok (spomienka na Kristovo ukrižovanie a pohreb).

Najstarší záznam, ktorý máme o oslavách Veľkej noci akéhokoľvek druhu, pochádza z polovice druhého storočia (niekedy medzi rokmi 160 a 170 nášho letopočtu). Kresťania si však pravdepodobne nejakým spôsobom pripomínali ukrižovanie a vzkriesenie Ježiša Krista už od oveľa skorších čias. Keďže tí, ktorí nasledujú Ježiša Krista, veria, že Jeho zmierne dielo, ktoré vyvrcholilo vzkriesením, je najdôležitejšou udalosťou v dejinách celého ľudstva, dáva zmysel, že by oslavovali tieto udalosti už od prvých dní kresťanstva. V dnešnej dobe môžeme oslavovať Kristovo uzmierenie a vzkriesenie každú nedeľu, keď prijímame sviatosť.

Je to trochu komplikované, ale základný výpočet pre Veľkonočnú nedeľu je nasledovný: Je to prvá nedeľa po „paschálnom splne“, ktorý je prvým splnom po jarnej rovnodennosti na severnej pologuli (21. marca). (V skutočnosti je to trochu komplikovanejšie, ale toto nám postačí.)

Dôvod pre tento vzorec súvisí s dvoma skutočnosťami: 1) Spasiteľovo ukrižovanie nastalo počas paschy a 2) Jeho vzkriesenie nastalo v prvý deň týždňa (v nedeľu).

Prví kresťania diskutovali o tom, či je dôležitejšie sláviť Veľkú noc počas paschy alebo v nedeľu. Pascha je židovský sviatok spojený s hebrejským kalendárom, čo je lunárny kalendár, ktorý nie je v súlade so slnečným kalendárom, ktorý väčšina ľudí používa. V hebrejskom kalendári sa pascha slávi 14. deň siedmeho mesiaca. Navyše, každé dva alebo tri roky pridáva ďalší mesiac, aby zostal synchronizovaný s ročnými obdobiami. Takže viazanie Veľkej noci na paschu znamenalo, že dátum by sa dosť prehadzoval a len zriedka by padol na nedeľu.

Na vyriešenie tejto otázky sa kresťanský koncil v roku 325 n.l. rozhodol zjednotiť dátum, kedy sa bude sláviť Veľká noc.

Takže aby sme to zhrnuli: Na základe výpočtov, ktoré používa väčšina kresťanov, môže Veľkonočná nedeľa padnúť už na 22. marca alebo najneskôr na 25. apríla.

Veľkonoční zajačikovia (alebo iné zvieratá) prinášajúci vajíčka sa začali objavovať v Európe v 17. storočí. Tieto veci sa stali bežnými až v 19. storočí. Verí sa, že ľudia si ich požičali z nekresťanských symbolov jari, obnovy a života a potom ich spojili s Veľkou nocou a vzkriesením Ježiša Krista.

Prvé predsedníctvo nás požiadalo, aby sme pozdvihli svoje veľkonočné oslavy. „Bez ohľadu na to, čomu veria ostatní alebo čo robia, my by sme mali oslavovať vzkriesenie nášho žijúceho Spasiteľa tým, že budeme študovať Jeho učenia a pomáhať zavádzať veľkonočné tradície v celej našej spoločnosti, najmä v našej rodine. Vyzývame vás, aby ste tak urobili“ (Dallin H. Oaks, „He Is Risen!: A Special Easter Season Message from the First Presidency“ [video], Knižnica evanjelia).