Objavovanie pre seba

Nedávno som pozorovala, ako sa moji starší súrodenci vydali rôznymi cestami. Môj brat sa pripravoval na službu na misii. Moja sestra sa na druhej strane od Cirkvi úplne vzďaľovala. Jej rozhodnutie bolo pre mňa mätúce a chvíľu som nevedela, ako ho spracovať.

Uvedomila som si, že moja viera nebola niečo, čo som si vybrala – bolo to niečo, s čím som vyrastala. Potrebovala som sama prísť na to, čomu skutočne verím. Verím v evanjelium preto, že je pravdivé, alebo preto, že je to všetko, čo ma kedy učili? Môžem byť stále dobrou členkou Cirkvi, aj keď mám otázky?

Obrátila som sa na písma s novým odhodlaním. Začala som čítať s otázkami v mysli, hľadala som odpovede a porozumenie. Prišla som na to, že mať otázky o tom, čomu verím, neznamená, že strácam vieru. Namiesto toho to znamenalo, že som si mohla vybudovať hlbší, osobnejší základ.

Budovanie svedectva nie je jednorazová udalosť; je to celoživotný proces kladenia si otázok, hľadania a utvrdzovania sa. Cítila som, ako mi Duch svedčí, že evanjelium je pravdivé, ale zažila som aj chvíle, keď som sa cítila od Boha vzdialená. Viera nie je statická; je to niečo, čo musíme denne pestovať pomocou modlitby, štúdia písiem a služby.

To, že som vyrástla v Cirkvi mi dalo základ, ale je na mne, aby som na ňom stavala. Keď sa budeme naďalej obracať k Pánovi, posilní našu vieru a pomôže nám dostať sa cez neistoty života.