Sobotňajšie ranné zasadanie
Ako dieťa
Výňatky
Ježiš … „zavolal k sebe malé dieťa, …
a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.
Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, je najväčší v kráľovstve nebeskom“. …
Čo priviedlo samotného Krista k slzám v tom najkrehkejšom okamihu v celej Knihe Mormonovej? Čomu učil Ježiš, keď zvolal nebeský oheň a strážnych anjelov, aby tieto deti obklopili, a keď prikázal dospelým, aby „[pozreli] na maličkých svojich“?
Nevieme, čo k tomu všetkému viedlo, ale neostáva mi nič iné, len si myslieť, že to malo niečo spoločné s ich čistotou a nevinnosťou, ich vrodenou pokorou a tým, čo to môže do nášho života priniesť, ak si to zachováme.
Ale deti Ho skutočne milujú a táto láska sa môže preniesť aj do ich ďalších vzťahov na ihrisku života. Deti spravidla aj v najmladšom veku milujú tak ľahko, odpúšťajú tak ochotne a smejú sa tak rozkošne, že sa roztopí aj to najchladnejšie a najtvrdšie srdce.
Nuž, zoznam stále pokračuje. Čistota? Dôvera? Odvaha? Charakter? …
Sestry, bratia a priatelia, na vrchole zoznamu najkrajších predstáv, ktoré poznám, sú bábätká a deti, a mládež, rovnako svedomití a neoceniteľní ako tí, o ktorých sme dnes hovorili. Svedčím, že sú obrazom Božieho kráľovstva prekvitajúceho na zemi v celej jeho sile a kráse.