Harveyho košeľa na krst

Harvey sedel v zadnej časti taxíka s „ibu“ (mamou) a „bapakom“ (ockom). Boli na ceste do cirkevnej budovy na Harveyho krst.

„Ocko, ako si sa cítil pri svojom krste?“ spýtal sa Harvey. Ocko sa dal pokrstiť pred niekoľkými mesiacmi. Teraz, keď mal Harvey osem rokov, sa aj on išiel dať pokrstiť!

Ocko sa nachvíľu zamyslel. „Voda bola taká studená!“ povedal so smiechom. „Ale cítil som aj veľa lásky. Aj keď väčšina našej rodiny nie sú členmi našej cirkvi, cítil som ich lásku a Božiu lásku.“

Keď prišli do cirkevnej budovy, ďalší ľudia z cirkvi im pomohli naplniť krstiteľnicu vodou a pripraviť sa.

„Harvey, je čas prezliecť sa do oblečenia, ktoré máš na krst,“ povedala mamina. Harvey prikývol a našiel tašku so svojím oblečením. Ale v taške boli len biele nohavice. Nemohol nájsť svoju bielu košeľu! Skontroloval ostatné tašky a rozhliadol sa po budove.

„Mamina, nie je tu moja košeľa,“ povedal Harvey.

Mama sa zamračila. Skontrolovala aj ďalšie tašky. „Určite sme ju nechali v taxíku.“

„V skrini máme nejaké ďalšie oblečenie na krst,“ povedala sestra Putriová. „Dám ti ho.“

Ale jediné krstné oblečenie zo skrine bolo Harveymu príliš veľké. Mamina sa tvárila ustarostene. Krst sa mal začať už o chvíľu. Už tam bolo veľa ľudí a Harvey nemal košeľu.

„Možno by sme sa mohli pomodliť, aby taxikár priniesol košeľu naspäť,“ povedal Harvey. „Ale ak ho neprinesie, môžem si obliecť tú veľkú košeľu. Už mi je jedno, čo si oblečiem. Len chcem byť pokrstený.“

Ibu a bapak prikývli. Spoločne išli do kuchyne, kde bolo ticho. Potom zložili ruky a sklonili hlavy.

Harvey sa pomodlil. „Drahý Nebeský Otec, ďakujem Ti, že dnes môžem byť pokrstený. Prosím, pomôž taxikárovi, aby mi doniesol moju košeľu. Ale ak nie, je to tiež v poriadku.“

Po ich modlitbe sa Harvey išiel prezliecť do veľkej košele. Siahala mu až po kolená.

„Harvey!“ zvolala sestra Putriová z chodby. „Taxikár je tu.“

Harvey a mamina zbadali taxikára, ktorý stál pri vchodových dverách. Držal Harveyho košeľu!

„Obzrel som sa späť a zbadal som ju na sedadle,“ povedal. „Pomyslel som si, že je asi tvoja.“

„Veľmi pekne ďakujeme,“ povedala mamina.

Harvey vzal mužovi košeľu. „Ďakujem.“

Muž sa pousmial a zamával im na rozlúčku.

Čoskoro nastal čas na krst. Harvey sa prezliekol do košele. Tá mu perfektne sedela! A bola biela a čistá.

Keď Harvey vošiel do krstiteľnice, voda bola taká studená! Ocko vyslovil modlitbu a pokrstil Harveyho. Keď vyšiel z vody, cítil sa sviežo a pokojne.

Ocko vyviedol Harveyho z krstiteľnice a dal mu okolo ramien mäkučký uterák. Harvey myslel na všetkých ľudí, ktorí mu pomáhali a podporovali ho. Mamina, ocko, taxikár a jeho rodina. Aj Nebeský Otec a Ježiš Kristus.

Harvey objal ocka. „Máš pravdu. Voda bola naozaj chladná!“ Obaja sa zasmiali. Potom sa Harvey pozrel ockovi do očí. „Ale mal si pravdu aj v niečom inom. Cítim veľa lásky.“

Otvoriť PDF

Ilustrácie: Bethany Stancliffová