Škatuľa na obavy

Olivia sa ponáhľala z triedy ešte pred koncom vyučovania. Snažila sa nikomu nepozrieť do očí.

Dnes mala Olivia prvýkrát terapiu. Mama jej vysvetlila, že sa stretne s doktorkou, ktorá by jej mohla pomôcť s jej obavami. Olivia si robila obavy veľmi často. Niekedy bola taká ustarostená, že nedokázala spať a ani sa zabávať s kamarátmi.

Olivia nastúpila k mame do auta a schúlila sa na sedadle.

„Si v poriadku?“ spýtala sa mama.

Olivia chvíľu nereagovala. „Prečo musím ísť k doktorke?“

Mama začala šoférovať. „Nebeský Otec nám dáva doktorov, aby nám pomohli. Tak ako nám dáva iné veci, aby nám pomohli. Napríklad priateľov a písma. Pamätáš, ako sme si urobili reťaz s veršami z písiem?“

Olivia prikývla. Mama jej pomohla nájsť verše, ktoré jej pomáhali, keď mala obavy. Mama vedľa každého verša napísala, kde sa nachádza ten ďalší. Keď mala Olivia v noci obavy, pomodlila sa a našla si v písmach jeden z týchto veršov. Potom si čítala ďalšie verše z reťaze, až kým sa jej nepodarilo zaspať.

Keď Olivia prišla s mamou k doktorke, doktorka Posy sa predstavila. Opýtala sa Olivie na jej pocity. Olivia jej povedala niečo o svojich obavách.

„Veľa ľudí trpí niečím, čo sa nazýva úzkosť,“ povedala doktorka Posy. „Tak ako ty, tiež majú často obavy. Môžeš však urobiť nejaké veci, ktoré ti pomôžu trápiť sa menej. Skúsiš si so mnou jednu z nich?“

Olivia pozrela na svoje topánky a prikývla.

Doktorka Posy podala Olivii malú škatuľu. „Toto je škatuľa na obavy. V nej sú naše obavy v bezpečí, aby sme na ne nemuseli myslieť.“

Olivia si poprezerala škatuľu v rukách. Nevyzerala nijako výnimočne.

„Keď budeš mať nabudúce nejakú obavu, napíš ju na kúsok papiera a vlož ju do tejto škatule,“ povedala doktorka Posy. „Potom si každý deň vyber čas, kedy škatuľu otvoríš, a to bude tvoj čas na obavy. Ak si budeš robiť obavy pred týmto časom, povedz si, že teraz na to nemusíš myslieť.“

„Dobre,“ povedala Olivia. Doktorka Posy jej pomohla zapísať si tie najväčšie obavy a Olivia ich vložila do škatule.

Neskôr v ten deň sa Olivii v hlave vynorila jedna obava. Je to v škatuli na obavy, povedala si. Môžem na to myslieť neskôr. Snažila sa na to prestať myslieť. Namiesto toho sa hrala s bračekom.

Keď bol čas ísť do postele, Olivia bola nervózna. Večer mala vždy najviac obáv. Škatuľu na obavy a písma si položila vedľa postele a zavolala na mamu.

„Čo ak to nebude fungovať?“ opýtala sa.

Mama ju silno objala. „Tak sa budeme snažiť ďalej. Nebeský Otec ti pomôže nájsť iné veci, ktoré ti pomôžu.“

Olivia prikývla. „Možno by som si aj toto mala napísať do škatule na obavy.“

„Skvelý nápad,“ povedala mama. S Oliviou sa pomodlili. To Olivii pomohlo cítiť sa o niečo lepšie.

Chvíľu po tom, ako mama zhasla svetlo, sa Olivii v hlave vynorila obava. Zasvietila lampu. Obavu si zapísala a vložila ju do škatule na neskôr. Znovu sa pomodlila a poprosila Nebeského Otca o útechu.

Potom si otvorila písma a našla zvýraznený verš z reťaze s veršami. Prvý verš, ktorý našla, bol Izaiáš 41:10. Písalo sa v ňom: „Neboj sa, lebo ja som s tebou.“

Vedľa tohto verša mama napísala „Náuka a zmluvy 6:36“. Olivia si ho vyhľadala a nahlas ho prečítala. „Hľaďte ku mne v každej myšlienke; nepochybujte, nebojte sa.“

Olivia pocítila pokoj. Vedela, že jej asi príde na um viac obáv. Ale Nebeský Otec jej dal mnoho vecí, ktoré jej pomohli cítiť sa lepšie. Odpovedal na jej modlitby. A to jej veľmi pomohlo!

Ilustrácie: Jennifer Naalchigarová