Katastrofa so šípkami

Daniel zodvihol vrch starej dedkovej škatule na hračky a nazrel dovnútra. Prišli sa pozrieť aj jeho bratranci a sesternice. Veľmi radi sa spolu hrávali u dedka doma!

Vnútri bolo veľa starých hračiek, s ktorými sa hrali Danielova mama a teta, keď boli deti.

„Čo je toto?“ Danielov bratranec Noah ukázal na šesť lesklých staromódnych šípok, ktoré sa hádžu do trávy. Mali špicaté konce a farebné vlajočky – niektoré červené a niektoré žlté.

Daniel jednu vybral. „O týchto mi mamina už rozprávala,“ povedal. „Na trávnik vonku umiestníš koliesko. Potom sa striedaš v ich vyhadzovaní do vzduchu a snažíš sa ich trafiť do kolieska.“

„To znie super!“ povedal Noah. Ten už bežal na dvor, aby hru pripravil.

Onedlho Daniel s bratrancami a sesternicami vystreľovali kovové šípky do vzduchu po celom dedkovom dvore. Danielovi sa páčilo, keď šípky dopadali tvrdo a zasekávali sa do trávy.

„Stavím sa, že ja hodím vyššie,“ povedala Danielova sesternica Lily.

Deti sa smiali a hádzali šípky stále vyššie a vyššie.

Vtom dostal Daniel nápad. „Stavím sa, že ja ju hodím cez celú príjazdovku až do kolieska!“ povedal. Prebehol na druhú stranu príjazdovej cesty a šípku prudko hodil.

Šípka vyletela vysoko do vzduchu, ale nedopadla do trávy. Namiesto toho spadla na čisto nové auto tety Robilyn s hlasným BUCHOTOM.

„Och, nie!“ zvolal Noah.

Daniel šípku zodvihol. Na aute, kde dopadla, sa urobila obrovská priehlbina.

Deti sa na seba zdesene pozreli. Potom bez slovka nechali šípky na trávniku a vbehli dnu.

Neskôr popoludní išli všetci do svojho auta, aby sa vrátili domov. Danielova teta si všimla priehlbinu na svojom aute. „Čo sa to stalo?“ opýtala sa.

Daniela až zabolelo v bruchu. Nepovedal však nič. Jednoducho vošiel do auta a zamával svojim bratrancom a sesterniciam.

Počas cesty domov Daniel v tichosti sedel na zadnom sedadle. Snažil sa čítať si knihu. Nemohol sa však sústrediť. Kvôli tomu, čo sa stalo, mu nebolo dobre. Vedel, že mal byť čestný. Ale povedať pravdu by bolo hrozné! Rodičia by sa na neho veľmi hnevali. Aj jeho teta.

Potom si Daniel spomenul na svojho najobľúbenejšieho hrdinu z písiem. Daniel v Starom zákone bol uvrhnutý do jamy s levmi za to, že sa rozhodol správne. Bol statočný. Možno by aj Daniel mohol byť statočný.

„Počuj, mami,“ povedal Daniel. „Hodil som šípku a trafil som ňou auto tety Robilyn. Tak sa v ňom urobila priehlbina. Bola to moja chyba.“

Mama sa naňho pozrela cez spätné zrkadlo. Nebola taká nahnevaná, ako si Daniel myslel. „Ďakujem, že si mi povedal pravdu,“ povedala.

Daniel sa zhlboka nadýchol. „Keď prídeme domov, môžem zavolať tete Robilyn?“ opýtal sa. „Chcel by som sa jej ospravedlniť. A budem usilovne pracovať, aby som zarobil peniaze na opravu jej auta.“

Mama sa pousmiala. „To je skvelý nápad.“

Ťažký pocit sa vytratil a Daniel sa upokojil. Nabral odvahu na to, aby povedal pravdu. Vďaka Ježišovi Kristovi mohol činiť pokánie a dať veci do poriadku.

Ilustrácie: Josh Talbot