Proroci a proroctvá

Proroci a proroctvá hrajú v celom Starom zákone hlavnú úlohu. Abrahám, Izák a Jákob videli videnia a hovorili s nebeskými poslami. Mojžiš hovoril s Bohom tvárou v tvár a oznamoval Jeho vôľu deťom Izraela. V prvej a druhej knihe Kráľov sa spomínajú pamätné diela a posolstvá prorokov Eliáša a Elízea. Starý zákon hovorí aj o prorokyniach ako Miriam a Debora, spolu s ďalšími ženami požehnanými duchom proroctva, ako sú Rebeka a Anna. A hoci Žalmy nepísali oficiálni proroci, aj oni sú plní ducha proroctva, najmä keď poukazujú na príchod Mesiáša.

Nič z toho nie je pre členov Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní prekvapením. Znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista nás vlastne učí, že proroci nie sú len zaujímavými historickými postavami, ale aj podstatnou súčasťou Božieho plánu. Hoci niektorí môžu považovať prorokov za jedinečných pre starozákonné časy, my sa na nich pozeráme ako na niečo, čo máme spoločné so starozákonnou dobou.

Čítanie kapitoly z Izaiáša alebo Ezechiela sa však môže zdať iné ako keď čítame posolstvo z generálnej konferencie od súčasného prezidenta Cirkvi. Niekedy je ťažké vidieť, že starodávni proroci nám chceli niečo povedať. Svet, v ktorom dnes žijeme, sa totiž dosť líši od sveta, v ktorom kázali a prorokovali oni. A skutočnosť, že máme žijúceho proroka, by mohla nastoliť otázku: Prečo stojí za to vynakladať úsilie – a úsilie si to skutočne vyžaduje – na čítanie slov starodávnych prorokov?

Ľudia v tejto dobe väčšinou nie sú primárnym publikom starozákonných prorokov. Títo proroci mali bezprostredné obavy, na ktoré sa zameriavali vo svojej dobe a na svojom pôsobisku – rovnako ako sa naši proroci neskorších dní v dnešnej dobe zameriavajú na naše bezprostredné obavy.

Proroci zároveň vidia aj nad rámec bezprostredných obáv. Učia večné pravdy, ktoré sú relevantné pre akúkoľvek dobu a miesto. Sú požehnaní zjavením a tak vidia širšiu perspektívu Božieho diela. Izaiáš vo svojej dobe napríklad varoval ľudí pred hriechmi. Písal tiež o oslobodení Izraelitov, ktorí žili až o 200 rokov neskôr. Zároveň učil o oslobodení, o ktoré sa usiluje celý Boží ľud. A napísal proroctvá, ktoré dokonca aj dnes stále čakajú na svoje naplnenie – ako sľuby o „novej zemi“ (Izaiáš 65:17), ktorá „bude plná poznania Hospodina“ (Izaiáš 11:9), kde budú zhromaždené stratené kmene Izraela a kde sa „národy“ už „nebudú učiť vojne“ (Izaiáš 2:4). Súčasťou radosti a inšpirácie, ktorá pochádza z čítania slov starozákonných prorokov ako Izaiáš, je uvedomenie si, že my zohrávame úlohu v onom slávnom dni, ktorý predvídali.

Keď si teda čítate starodávne proroctvá, môže vám to pomôcť dozvedieť sa viac o kontexte, v ktorom boli napísané – ale mali by ste v nich vidieť aj seba alebo prirovnávať ich k sebe (pozri 1. Nefi 19:24; pozri tiež verš 23). Niekedy to znamená uznať Babylon ako symbol hriechu a pýchy, nie len ako starodávne mesto. Môže to znamenať chápanie Izraela ako Božieho ľudu v akomkoľvek čase a na akomkoľvek mieste. Alebo to môže znamenať vidieť Sion ako záležitosť neskorších dní, ktorú prijíma Boží ľud, namiesto toho, aby sme to vnímali len ako ďalšie slovo pre Jeruzalem.

Písma môžeme prirovnať k svojmu životu, pretože chápeme, že proroctvo sa môže naplniť rôznymi spôsobmi. Dobrým príkladom je proroctvo v Izaiáš 40:3: „Čuj, ktosi volá: Na púšti pripravujte cestu Hospodinovi, na stepi urovnávajte hradskú nášmu Bohu!“ Pre zajatých Židov v Babylone sa toto vyhlásenie mohlo týkať Pána, ktorý poskytuje cestu von zo zajatia a späť do Jeruzalema. V Matúšovi, Markovi a Lukášovi sa toto proroctvo týkalo Jána Krstiteľa, ktorý pripravil cestu pre Spasiteľovu službu v smrteľnosti. A Joseph Smith dostal zjavenie, že toto proroctvo sa dnes ešte vždy napĺňa v podobe prípravy na Kristovu mileniálnu službu. Určitým spôsobom sa ešte stále snažíme porozumieť tomu, že proroci za stara skutočne hovorili k nám. A učili mnoho drahocenných, večných právd, ktoré sú pre nás rovnako dôležité ako boli aj pre Izrael za stara.

Možno ešte dôležitejšie ako vidieť v starozákonných proroctvách seba je vidieť v nich Ježiša Krista. Ak Ho budete hľadať, nájdete Ho, dokonca aj keď Ho nezmieňujú menom. Mohlo by pomôcť mať na pamäti, že Boh Starého zákona, Pán Jehova, je Ježiš Kristus. Kedykoľvek proroci opisujú, čo Pán (Hospodin) robí alebo čo urobí, hovoria o Spasiteľovi.

Nájdete tu tiež odkazy na Pomazaného, Vykupiteľa a budúceho Kráľa z Dávidovej línie. Všetko sú to proroctvá o Ježišovi Kristovi. Všeobecnejšie sa dočítate o oslobodení, odpustení, vykúpení a znovuzriadení. Vďaka tomu, že budete mať Spasiteľa na pamäti a v srdci, vás tieto proroctvá prirodzene nasmerujú k Božiemu Synovi. Veď najlepším spôsobom, ako pochopiť proroctvo, je mať ducha proroctva, o ktorom nám Ján hovorí, že je svedectvom o Ježišovi (Zjavenie 19:10).