Hlasy znovuzriadenia

Drahý manžel,

keďže mám príležitosť zaslať ti list po priateľovi, pokúsim sa napísať ti, no nebudem sa snažiť písať celkovo o svojich pocitoch, pretože situácia, v ktorej sa nachádzaš, tie steny, mreže a závory, valiace sa rieky, tečúce pramene, stúpajúce kopce, klesajúce údolia a rozliehajúce sa prérie, ktoré nás oddeľujú, a krutá nespravodlivosť, ktorá ťa dostala do väzenia a stále ťa tam drží, spolu s mnohými ďalšími ohľadmi, spôsobuje, že moji pocity sú neopísateľné.

Keby nebolo znalosti neviny a priameho zásahu božskej milosti, som si celkom istá, že by som nikdy nedokázala zniesť výjavy utrpenia, ktorými som si prešla …; no stále som nažive a som ochotná pre tvoje dobro ďalej trpieť, ak je to vôľa láskavého Neba.

Všetci sme momentálne v poriadku, okrem Fredericka, ktorý je dosť chorý.

Malý Alexander, ktorý je teraz v mojom náručí, je jedným z najlepších chlapcov, akých si kedy vo svojom živote videl. Je taký silný, že s pomocou stoličky vie behať po celej miestnosti. …

Nikto okrem Boha nepozná úvahy mojej mysle a pocity môjho srdca, ktoré som mala, keď som odišla z nášho domu a domova a zanechala takmer všetko, čo sme vlastnili, okrem našich malých detí, a vydala sa na cestu zo štátu Missouri, zanechajúc ťa zatvoreného v tom osamotenom väzení. No táto spomienka je viac ako by mala ľudská povaha zniesť. …

… Dúfam, že ešte sú pred nami lepšie dni. … Som s láskou navždy tvoja.

Emma Smithová

Drahá – a láskavá – manželka,

vo štvrtok večer si sadám spolu so zapadajúcim slnkom, keď nazeráme pomedzi mreže tohto osamoteného väzenia, aby som ti napísal a dal ti vedieť moju situáciu. Už je to tuším päť mesiacov a šesť dní, odkedy som pod úškľabkom stráže noc aj deň a medzi stenami, mrežami a škrípajúcimi železnými dverami osamelého, temného, špinavého väzenia. Tento list píšem s emóciami, ktoré sú známe iba Bohu. Úvahy mysle za týchto okolností sú v rozpore s perom alebo jazykom, alebo anjelmi, aby opisovali alebo vykresľovali ľudskej bytosti, ktorá nikdy nezažila to, čo my. … Spoliehame sa na ruku Jehovu a na nikoho iného ohľadom nášho vyslobodenia, a ak to on neurobí, nestane sa tak vôbec, tým si môžeš byť istá, pretože v tomto štáte veľmi prahnú po našej krvi; nie preto, že by sme z niečoho boli vinní. … Moja drahá Emma, neustále myslím na teba aj na deti. Chcem vidieť malého Fredericka, Josepha, Juliu, Alexandera, Joanu a starého majora [rodinný pes]. … S radosťou by som k vám odtiaľto išiel bosý a bez čiapky, a polonahý, aby som vás videl, a považoval by som to za veľké potešenie a nikdy nie za drinu. … S pevnosťou znášam všetko svoje utlačovanie a tí, ktorí sú so mnou, rovnako; ani jeden z nás to ešte nevzdal. Chcem, [aby] si nedopustila, aby na mňa [naše deti] zabudli. Povedz im, že ich Otec miluje dokonalou láskou a robí všetko, čo môže, aby sa dostal preč od nahnevaného davu a prišiel k nim. … Povedz im, že Otec hovorí, že musia byť dobrými deťmi a starať sa o svoju mamu. …

Tvoj,

Joseph Smith ml.