Víťazstvo nášho milovaného Spasiteľa

Počas svojho povolania apoštola som veľa cestoval a mal som výsadu stretnúť sa s deťmi, mládežou a dospelými takmer po celom svete. V živote sú chvíle veľkej radosti, ale jedna vec, ktorú som videl na vlastné oči a ktorú som pocítil v hĺbke svojho srdca je, že okrem šťastia a radosti sú v živote aj chvíle žiaľu a utrpenia.

Nikdy nezabudnem na to, ako som sedel so štyrmi malými deťmi, ktorých rodičov brutálne zabil votrelec v ich vlastnom dome, keď deti spali, alebo na stretnutie so ženou, ktorú ako dievča zneužíval dôveryhodný príbuzný, alebo na to, ako som sedel pri posteli mladého dievčaťa, ktoré utrpelo poranenie mozgu po páde z bicykla a mala krátko pred smrťou, alebo na to, ako som počúval vzlyky ženy, ktorej manžel mnoho rokov neslýchaným spôsobom porušoval ich chrámové zmluvy.

Cítil som bolesť páru, ktorého dospelé dieťa už neverilo pravdám evanjelia a snažilo sa oslabiť vieru ostatných v rodine. Stretol som sa s rozrušenými rodičmi a priateľmi mladého muža plného potenciálu, ktorý si vzal život. Cítil som zármutok podľa vôle Božej tých, ktorí zhrešili a skutočne chceli činiť pokánie, a zdrvenosť tých, ktorí boli týmto hriechom ovplyvnení.

Videl som žiaľ z duševnej choroby toho, kto trpí, aj tých, ktorí trpia potichu, zatiaľ čo sa prizerajú len s malou schopnosťou pomôcť. Videl som obrovskú osobnú stratu spôsobenú prírodnými katastrofami, záplavami, búrkami, požiarmi a zemetraseniami. Bol som svedkom nepokojov v krajinách kvôli politickým búrkam, vojnám a deštrukcii a agónie, ktorá prichádza, keď sú neočakávané veci vrhnuté na tých, ktorí sú nevinní a snažia sa robiť to, čo je správne.

Healing Hands [Uzdravujúce ruky], Kolby Larsen, nekopírovať

Spasiteľ nám pomáha

Keď prezident James E. Faust (1920 – 2007), druhý radca v Prvom predsedníctve, hovoril o uzmierení Ježiša Krista, povedal: „Zranení majú robiť, čo môžu, aby zvládli svoje skúšky a Spasiteľ pomôže ‚ľudu svojmu podľa ich slabostí‘ [Alma 7:12]. Pomôže nám niesť naše bremená. Niektoré zranenia sú také bolestivé a hlboké, že nemôžu byť uzdravené bez pomoci vyššej moci a nádeje na dokonalú spravodlivosť a nápravu v budúcom živote. … Chápe našu bolesť a bude s nami kráčať aj v našich najtemnejších hodinách.“

Stále viac ma priťahuje Spasiteľova láska a nikdy nekončiace požehnania, ktoré sú nám sľúbené skrze uzmierenie Ježiša Krista. Neochránil nás pred ťažkými životnými skúsenosťami, ktoré prinášajú nesmiernu bolesť, ale uchránil nás pred večným utrpením a odcudzením sa od Nebeského Otca a skrze Svoje všezahŕňajúce utrpenie nám umožnil mať možnosť dokonalej radosti a večného šťastia v Božej prítomnosti.

Prezident Dallin H. Oaks nám pripomenul: „Tá zďaleka najsilnejšia pomoc v smrteľnosti od Boha je to, že poskytol Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý trpel, aby zaplatil cenu za hriechy, za ktoré sa činilo pokánie, a aby za ne poskytol odpustenie. Toto milosrdné a úžasné uzmierenie vysvetľuje, prečo je viera v Pána Ježiša Krista prvou zásadou evanjelia. Jeho uzmierenie ‚uskutočňuje vzkriesenie mŕtvych‘ (Alma 42:23) a uzmieruje ‚hriechy sveta‘ (Alma 34:8), a maže tak všetky naše hriechy, za ktoré sme činili pokánie a dáva nášmu Spasiteľovi moc pomôcť nám v našich slabostiach v smrteľnosti.“

Detail z maľby Prayer at Gethsemane [Modlitba v Getsemanskej záhrade], Del Parson, môže sa kopírovať iba pre cirkevné použitie

Kľúčová udalosť večnosti

Keď premýšľam o utrpení, ktoré som osobne videl a ktoré je tak nekonečne malé v porovnaní so všetkými tými, ktorí kráčali alebo kedy budú kráčať po zemi, nedokážem žiadnymi slovami, ktoré poznám, opísať pocity vo svojom srdci ohľadom toho, čo sa muselo diať v srdci, mysli, tele a duši Spasiteľa v Jeho posvätných chvíľach všezahŕňajúceho utrpenia za hriechy a bolesť celého ľudstva.

Kľúčová udalosť celej večnosti sa začala, keď Ježiš išiel „na miesto, ktoré sa volalo Getsemane“ (Matúš 26:36) na Olivovom vrchu za mestskými hradbami Jeruzalema. Svojim učeníkom povedal: „Veľmi smutná je mi duša až na smrť“ (Matúš 26:38).

Modlil sa slovami: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty“ (Matúš 26:39). Vrátil sa k Svojim učeníkom, našiel ich spiacich, znova odišiel a pomodlil sa druhýkrát. „Otče môj, ak ma [tento kalich] nemôže minúť, a musím ho vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa. … modlil sa tretí raz tými istými slovami“ (Matúš 26:42, 44).

Ježiš vypil tento horký kalich a trpel nad rámec nášho smrteľného chápania v záhrade aj na kríži. Sám bez hriechu vzal na Seba všetky naše hriechy, takže keď k Nemu prídeme a budeme činiť pokánie, naše hriechy a bremená budú od nás odňaté (pozri 2. Korintským 5:21).

Ježišovo utrpenie, smrť a zmierna obeť boli očakávané už dávno. Keď Izaiáš hovoril 700 rokov pred Ježišovým narodením, prorokoval, že „Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás“ (Izaiáš 53:6). Ježiš hovoril, že daruje Svoj život ako „výkupné“ (Matúš 20:28; pozri tiež 1. Timoteovi 2:6) „na odpustenie hriechov“ (Matúš 26:28) za všetkých, ktorí v Neho uveria a budú činiť pokánie zo svojich hriechov. Peter opísal, ako Ježiš „[trpel] za [naše] hriechy“ (1. Petra 3:18), ako nás Jeho krvavé rany uzdravili (pozri 1. Petra 2:24). Urobil to, čo nikto iný nemohol urobiť, aby nám umožnil vrátiť sa do prítomnosti nášho Otca. Bol „zmučený pre naše neprávosti“ (Izaiáš 53:5).

Po utrpení v Getsemanoch Jeho muky pokračovali – zrada človeka, ktorý kráčal s Ním, výsmech pred nespravodlivými vládcami, bolesť z bičovania Jeho tela, tŕňová koruna, ktorú Mu krutí a nemilosrdní vojaci vtlačili do hlavy (pozri Ján 18:2 – 3, 12 – 14; Marek 15:15 – 20) a ťažké brvno vrhnuté na roztrhané mäso na Jeho chrbte, keď sa približoval ku Golgote (pozri Ján 19:16 – 17).

Na kríži sa extrémna agónia, ktorú cítil v Getsemanoch, vrátila s ostrosťou, ktorú by žiadny človek nemohol zniesť. Ježiš Kristus, Syn Boží, zo Svojej vôle vykonal božské poverenie od Svojho Otca položiť Svoj život. Vojaci a vladári Mu ho nemohli vziať (pozri Ján 10:18). V úcte a pokore Ježiš sklonil hlavu a povedal: „Dokonané“ (Ján 19:30).

Naplnil sa posledný okamih Jeho smrteľného života. Neexistujú slová, ktoré by dokázali opísať veľkosť Jeho vzácneho daru. Nikdy sa to nebude vyžadovať od nikoho iného. Ježiš Kristus trpel „raz navždy“ (Židom 10:10).

Keď splnil Svoje božské poslanie, stal sa potom prvým v celej ľudskej histórii, kto povstal z hrobu do nesmrteľnosti (pozri 1. Korintským 15:21 – 23).

Anjeli povedali ženám pri hrobe:

„Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

Niet Ho tu, ale vstal“ (Lukáš 24:5 – 6).

Svojim apoštolom povedal: „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja“ (Lukáš 24:39). Neskôr „zjavil sa naraz viac ako päťsto“ ľuďom (1. Korintským 15:6). Očití svedkovia videli vzkrieseného Spasiteľa. Nebol mŕtvy. Bol nažive.

Ježiš Kristus pretrhol reťaze a okovy večnej poroby smrti za každého človeka, ktorý žil alebo bude žiť na zemi (pozri 1. Korintským 15:22). Porazil nášho všezahrňujúceho nepriateľa; nepriateľ smrti bol navždy porazený.

Prezident Russell M. Nelson (1924 - 2025) povedal: „Ježiš Kristus vzal na seba vašehriechy, vaše bolesti, vašetrápenia a vaše slabosti. Nemusíte ich znášať sami! Odpustí vám, keď budete činiť pokánie. Požehná vás tým, čo potrebujete. Vylieči vašu zranenú dušu. Keď sa k Nemu pripútate, vaše bremená sa budú zdať ľahšie. Ak uzatvoríte zmluvy, že budete nasledovať Ježiša Krista a budete ich dodržiavať, zistíte, že bolestivé chvíle vášho života sú dočasné. Vaše trápenia budú ‚pohltené radosťou z Krista‘ [Alma 31:38].“

Ako jeden z Jeho vysvätených apoštolov som zažil duchovné a osobné okamihy, ktoré mi priniesli pevné a isté svedectvo o tom, že On žije. Kiež v tomto veľkonočnom období potichu zotrvajú v našej mysli a srdci tieto slová: „Nedovoľ mi zabudnúť, ó Spasiteľ, že si krvácal a zomrel za mňa“, keď sa radujeme zo spevu: