Liahona
Anigyeɛ Apam Kwan No
Ogyefuo 2026 Liahona


“Anigyeɛ Apam Kwan No,” Liahona, Ogyefuo. 2026.

Bosome bosome Liahona Nkrasɛm, Ogyefuo 2026

Anigyeɛ Apam Kwan No

Ahodwirideɛ ne anuonyam a abusuafoɔ abɔ mu wɔ Agya no ne Ɔba no anim no de ehu ne anigyeɛ a ɛboro so ba me kra mu na ɛde aseda honhom hyɛ me ma.

Elder Patrick Kearon ne ne yere, Jennifer

Elder Patrick Kearon ne ne yere, Jennifer

Berɛ a Israel ne Elizabeth Haven Barlow firii Nauvoo, Illinois, kɔɔ Salt Lake Bonhwa mu wɔ 1848 mu no, wɔgyaa abɔfra kumaa barima bi a wɔsiee no wɔ Nauvoo amusieɛ ketewaa bi mu. Na James Nathaniel Barlow kumaa, wɔn ba a ɔdi kan no awu wɔ awoɔ akyi berɛ tiawa bi wɔ Kɔtɔnimma bosome 1841 mu.

Berɛ a Israel ne Elizabeth rekɔ Salt Lake Bonhwa no mu no, wɔanhwɛ kwan sɛ wɔbɛsan ahwɛ wɔn babarima no damena no bio. Nanso berɛ a wɔfrɛɛ Israel sɛ ɔnkɔyɛ asɛmpatrɛ adwuma wɔ England wɔ mfeɛ kakraa bi akyi no, ɔfaa Nauvoo berɛ a na ɔretu kwan akɔ apueɛ fam no. Wɔ Elizabeth abisadeɛ no mu no, ɔgyinaa hɔ sɛ ɔrekɔhwehwɛ wɔn babarima no damena na ɔde n’amu no akɔ amusieɛ kɛseɛ no mu, kuro no apueɛ fam.

Berɛ a Israel hwehwɛɛ da koro pɛ a ankɔ yie no, ɔpɛɛ mmoa firii mpɔtam hɔ ɔhwɛfoɔ no hɔ. Adeɛ kyeeɛ no, wɔhunuu damena no, a ɛwɔ James wɔfaase Mary nkyɛn. Awerɛhosɛm ne sɛ, na funu daka no asɛe na abubu. Wɔ krataa bi a Israel twerɛeɛ mu no, Israel twerɛɛ sɛ, “Enti medanee me ho na mede baa awieɛ sɛ mɛgya hɔ akɔsi daakye.”

Na ɔnnkɔɔ akyiri mfirii damenaa no ho berɛ a ɔtee nne bi. Ɔrekae suahunu no, ɔtwerɛɛe, “Na yɛnte nanso na ɛmu da hɔ pefee wɔ m’adwene mu sɛ mentumi mmɔ me srɛ mu nka: ‘Papa nnya me ha.’” Israel san kɔɔ damena no ho, na ɔsii agyinaeɛ sɛ ɔbɛyi ne babarima ketewa no afiri hɔ wɔ ne nyinaa akyi. “Metee ahotɔ ne asomdwoeɛ a ɛyɛ sononko koraa nka a ɛdikan no m’anya saa atenka no. … Yei mu dodoɔ no ara na mɛka sɛ: sɛ na mennim asɛdeɛ biara a wɔayɛ wɔ m’asetena mu no ho hwee da.”

Wɔ Ɛbɔ bosome da ɛtɔ so mmienu, 1853 mu no, Israel Barlow ne ɔhwɛfoɔ no de James ne Mary afunu kɔɔ Nauvoo amusieɛ titiriw no, na wɔde “aboɔ a ɛwɔ adamena no ti ne ne nan ase hyɛɛ beaeɛ hɔ agyiraeɛ.”

Israel ka kyerɛɛ Elizabeth sɛ berɛ a ɔtenaa adamena no ho no, “Metee ɔpɛ bi nka sɛ mɛhyira me ho so ne nea ebia mɛfrɛ me deɛ ahyɛ Awurade nsam no, sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛbu me sɛ mefata sɛ me ne [James] ba Owusɔreɛ a Edi kan no anɔpa.”

Israel ahofama a ɔwɔ ma Yesu Kristo Asɛmpa no, a apam kronkron a nidie wom ka ho no ma Kristo tumi yɛ daa nkwa—a ɛyɛ nea ɛyɛ kɛseɛ kyɛn biribiara wɔ nhyira nyinaa mu—a ɛbɛtumi aba ama no, ne nananom, ne n’asefoɔ.

Saa ara na ɛteɛ wɔ yɛn nyinaa fam.

Sakramente nkyɛnsee

Jerry Garns mfonini no, wobɛtumi ayɛ ho mfonini ama Asɔre nkutoo

Bɔhyɛ Kronkron Ahodoɔ

Yɛn soro Agya ne Ne Ba, Yesu Kristo, dɔ yɛn mu biara kyɛn biribiara a yɛbɛtumi asusu ho. Baabiara nni hɔ a Wɔn dɔ da adi kɛse sen nhyira a wɔhyɛɛ ho bɔ a ɛbata apam ahodoɔ a wɔde ma yɛn wɔ asubɔ ne Awurade fie no ho.

“Titenani Russell M. Nelson (1924–2025) kyerɛkyerɛɛ mu sɛ, “Nsɛm a ɛho hia pa ara a ɛwɔ nyamesom a wɔada no adi no mu baako ne apam kronkron ho asɛm.” “Wɔ mmara kasa mu no, apam kyerɛ apam bi a ɛda nnipa mmienu anaa nea ɛboro saa ntam. Nanso wɔ nyamesom mu no, apam yɛ adeɛ a ɛho hia kɛse. Ɛyɛ bɔhyɛ kronkron a Onyankopɔn wɔ.”

Bɔhyɛ kronkron biara a yɛyɛ na yɛkora so no hyira yɛn. Ɔsoro Agya ne yɛn Agyenkwa Yesu Kristo pɛ sɛ ɔtwe yɛn bɛn Wɔn. Wɔpɛ sɛ wɔboa yɛn ma yɛsua na yɛnyini wɔ gyidie ne nteaseɛ mu. Wɔpɛ sɛ wɔde ɔsoro tumi ma yɛn. Wɔpɛ sɛ yɛnya ayaresa ne asomdwoeɛ wɔ wiase a nhyira a ɛte saa no da so ara yɛ nea wontumi nhu mu. Wɔpɛ sɛ yɛnya anigyeɛ wɔ asetena yi mu ne asetena a ɛreba no mu. Ɛfiri dɔ a ɛyɛ pɛ yi mu na ɛtene no, wɔama yɛn hokwan sɛ yɛne Wɔn bɛhyɛ apam kronkron. Yɛwɔ nhyira a ɛne sɛ yɛbɛsan de yɛn ho ahyɛ saa apam no mu nnawɔtwe biara wɔ Sakramente nhyiamu ase.

Yɛnam aseda honhom mu na yɛfa sakramente no, ɛfiri sɛ yɛwɔ nhyira a ɛyɛ anigyeɛ sɛ yɛde Yesu Kristo din bɛto yɛn ho so, yɛrekae no ne Ne dɔ a ɔdaa no adi kyerɛɛ yɛn nam Ne Mpata akyɛdeɛ no so—sɛ ɔhunuu amaneɛ, ɔhwiee mogya guui, na ɔwu maa yɛn. Sakramente no nso hyira yɛn na ɛma yɛn akwanya nnawɔtwe biara a yɛde bɛkyerɛ sɛ yɛwɔ ɔpɛ sɛ yɛbɛdi ne mmara nsɛm so, na yɛahyɛ yɛn apam mu kena, na yɛayɛ apam foforɔ (hwɛ Nkyerɛkyerɛ ne Apam 20:77, 79).

“Mpɛn pii no, mete asɛm a yɛfa so nya sakrament no mu kyɛfa de yɛ apam foforɔ a wɔyɛ wɔ asubɔ mu. Ɛwom sɛ ɛyɛ nokorɛ deɛ, nanso ɛkyɛn saa koraa,” Titenani Nelson na ɔseɛ. “Mayɛ apam foforɔ. Wayɛ apam afoforɔ. Afei deɛ, [Awurade] kaa asɛm no sɛ yɛbɛnya Ne honhom abɛka yɛn ho berɛ nyinaa. Deɛn ne nhyira!”

Sɛ yɛsakra na yɛde akoma pa fa sakramente no a, yɛnya Honhom Kronkron no na “wɔte yɛn ho firi bɔne ho te sɛ nea wɔabɔ yɛn asu bio. Yei ne anidasoɔ ne ahummɔborɔ a Yesu de ma yɛn mu biara.”

Anigyeɛ bɛn na ɛyɛ sɛ wobɛsakra na woafa Kristo dɔ a ɔgyeɛ wom no so akyɛ wo!

Nauvoo Illinois Tɛmpol

Nauvoo Illinois Tɛmpol mfonini a ɛfiri Jennifer Rose Maddy hɔ

N’Anigyeɛ Fie

Berɛ a ɔbɛyɛɛ Yesu Kristo Asɔre a Ɛwɔ hɔ ma Nna a Ɛdi Akyire Ahotefoɔ no Titenani akyi no, Titenani Nelson kaa apam kwan no ho asɛm mpɛn pii, na ɔfirii aseɛ firii ne badwam nkrasɛm a edi kan sɛ Asɔre no Titenani no so. Yɛfa saa kwan no so fa “adwensakra ne asubɔ a ɛfa nsu ho” (2 Nephi 31:17), ɔkaa wɔ akyiri yi berɛ bi mu, na “afei yɛhyɛn mu koraa wɔ tɛmpol hɔ.”

Sɛnea sakramente no mu kyɛfa a yebenya no kae yɛn yɛn apam ne wɔn nhyira a ɛka ho no, saa ara na adwuma a wɔyɛ wɔ tɛmpol mu a wɔyɛ no yɛ. Berɛ a yɛreyɛ mmara ɛnam gyinamu ma so ama wɔn a wɔatwam no, yɛkae bɔhyɛ kronkron a yɛahyɛ ne nhyira a yɛahyɛ ho bɔ a yɛbɛnya no.

Yɛnam apam kwan no so bɛyɛ nhyira a wɔhyɛɛ ho bɔ maa Abraham, Isaac, Yakob, ne wɔn asefoɔ no nyinaa adedifoɔ. Wɔ saa nhyira a wɔhyɛɛ ho bɔ no nyinaa akyi no, Abraham, Isaac, ne Jacob antena ase ahogono so, na saa na yɛn nso. Te sɛ wɔn no, yɛhyia amanehunu, yɛtea yɛn nso, na yɛhwere adeɛ berɛ a “wɔsɔ yɛn hwɛ wɔ nneɛma nyinaa mu no” (Nkyerɛkyerɛ ne Apam 136:31; san so hwɛ 101:4–5). Nanso te sɛ adiyifoɔ ne tete ahotefoɔ a wɔte tenenee no, yɛnim nea yɛbɛtumi agye no adi (hwɛ 2 Nephi 4:19).

Yɛn nkwa asetena yɛ berɛ tiawa bi wɔ yɛn asetena mu, nanso saa berɛ no —ɛtɔ mmerɛ bi a ɛyɛ den yie —no ho hia daa. Aane, yɛn soro Agya no pɛ sɛ yɛsua na yɛnyini. Na, aane, ɛtɔ mmerɛ bi a saa nkɔsoɔ no hwehwɛ abambuo ne amanehunu. Nanso ɔpɛ sɛ yɛn asetena yɛ fɛ na ɛyɛ anidasoɔ. Nea ɛbɛyɛ na wɔatumi ayɛ saa, na sɛnea ɛbɛyɛ a yɛn akwantuo a yɛde bɛsan akɔ ne nkyɛn no ayɛ mmerɛ no, ɔde Agyenkwa bi ama, a ɔne N’agya a ɔyɛ “ntamgyinafoɔ” no. Ɛnam Yesu Kristo mpata so no, Agya no di bɔhyɛ ahodoɔ a wɔde ama Ne mma wɔ tɛmpol mu no ho dwuma.

Ɛnam Ne dɔ ne mpata afɔrebɔ so no, yɛn Agyenkwa no adi biribiara a yɛbɛhyia wɔ asetena mu ho dwuma na wasa no yareɛ. Na esiane ne fie kronkron no nti—N’Anigyeɛ fie —ne nyinaa bɛyɛ yie ɛmfa ho ne amanehunu. Apam no mu aduro a wɔde hyɛ mu no popa awerɛhoɔ, yea, amanehunu, ne abambuo. Ɛho nhia sɛ yɛha yɛn ho anaasɛ yɛsuro. Mmom no, yɛbɛtumi adi ahurusie sɛ wɔatua yɛn ɔgyeɛ no boɔ (hwɛ 1 Korintofoɔ 6:20) na wɔde apam kwan a ɛkɔ daa nkwa mu no ato hɔ.

Ampa ara apam kwan no yɛ ɔgyeɛ ne ɔdɔ kwan. Berɛ a yɛhyɛ apam ahodoɔ a yɛyɛ wɔ tɛmpol mu no anuonyam no, yɛnya tumi kɛseɔ, ɔdɔ kɛseɔ, mmɔborɔhunu kɛseɛ, nteaseɛ kɛseɛ, ne anidasoɔ kɛseɛ ho nhyira. Tɛmpol mu nsɔano a ɛyɛ nwanwa ne kɛseyɛ—abusuafoɔ a wɔakyekyere wɔn abom wɔ daa daa nyinaa mu—de ehu ne anigyeɛ ba me kra so na wɔde aseda honhom hyɛ me ma.

“Berɛ biara a basabasayɛ biara bɛba wɔ w’asetena mu no, beae a ahobammɔ wom kyɛn biribiara a wobɛtumi ayɛ wɔ honhom fam ne sɛ wobɛtena wo tɛmpol apam ahodoɔ mu!” Titenani Nelson tuu fo. Menim firi m’ankasa me dɛ mu na ɛtɔ mmerɛ bi a owuo mu suahunu a ɛyɛ ya no mu suahunu no yɛ nokorɛ.

Awarefoɔ bi a wɔkura akwadaa ho mfonini

James Nathaniel Barlow, Israel ne Elizabeth Barlow ba a odi kan no wuii wɔ awoɔ akyi berɛ tiaa bi wɔ Kɔtɔnimma 1841 mu. Mfeɛ bi akyi no, wɔyɛɛ ntamgyina nsɔano maa ɔne n’awofoɔ wɔ Logan Utah Asɔredan mu.

Nkyerɛkyerɛmu firi Allen Garns hɔ

Boaboa Wɔn Ano wɔ Fie

Berɛ a Israel Barlow maa ne babarima ketewa no akwaaba baako a ɛtwa toɔ akyi no, ɔtwerɛɛ ne yere sɛ, “Adwene a ɛne sɛ menkɔ akyirikyiri, bio da wɔ asetena mu sɛ mɛsan akɔ [James] damena mu, a ɔde ɔdɔ ahoma a ɛtwa toɔ a me hyɛeɛ no bubui kɔsii sɛ nisuo guu ne damena so.”

Mesusui sɛ nisuo pii—anigyeɛ nisuo saa berɛ yi—na me teeɛ wɔ December 4, 1889 mu. Saa da no, wɔsɔɔ James Nathaniel Barlow ketewa no ano maa n’awofoɔ wɔ Logan Utah Tɛmpol mu. Saa berɛ no, na Israel atwam, saa ara na afoforɔ gyina hɔ sɛ ntamgyinafoɔ ma ɔne James.

Me ne Sister Kearon wɔ atenka pɔtee bi ne ayamhyehyeɛ kɛseɛ ma Israel ne Elizabeth. Yɛn ba a odi kan, abarimaa bi a wɔfrɛ no Sean, wui berɛ a na wɔreyɛ akoma oprehyɛn berɛ a na wadi nnawɔtwe mmiɛnsa pɛ no. Na yei yɛ adehwerɛ a ɛyɛ ehu de ma yɛn. Saa berɛ no, na yɛsusu ho sɛ ebia yɛbɛtumi atena ase anaa. Yɛde yea siee no wɔ damena ketewa bi mu wɔ England. Mfeɛ dunum akyi no, wɔka kyerɛɛ yɛn abusua no sɛ wontu mfiri yɛn fie wɔ United Kingdom nkɔsom berɛ nyinaa wɔ Asɔre no mu, na yɛgyaa saa damena ketewa no hɔ kɔɔeɛ.

Yɛanhwere yɛn abɔfra wɔ atɔeɛ fam akwantuo no mu, na yɛanhunu amanehunu a Barlowfoɔ hunuiɛ no bi, nanso yɛanya asekyerɛ kakra fa deɛ wɔfaa mu kɔeɛ no ho. Yɛn abɔfra no damena no wɔ akyirikyiri, nanso sɛnea Barlow abusua no teɛ no, yɛwɔ gyidie a ɛtena hɔ daa wɔ Yesu Kristo wusɔreɛ mu ne yɛn abusua daa nkwa mu nam kronkron yɛ nsɔano apam no so.

Yɛn nyinaa wɔ nananom ne adɔfoɔ afoforɔ a ɛboro damena so a wɔreka akyerɛ yɛn sɛ, “Nnya me wɔ ha.” Esiane tɛmpol apam nti, ɛho nhia sɛ wɔgya obiara wɔ akyire. Yɛn frɛ ne sɛ yɛbɛdɔ wɔn, asom wɔn, na yɛaboa ma wɔaboaboa wɔn ano wɔ fie.

Yɛn Soro Agya dɔ yɛn, wo na me. Wama yɛn tɛmpol ahodoɔ sɛnea ɛbɛyɛ a “nea [yɛn] bɛkyekyere wɔ asase so no ɔbɛkyekyere wɔ soro” (Nkyerɛkyerɛ ne Apam 128:8; san hwɛ Mateo 18:18). Ɔsomaa Ne Ba sɛ ɔmmɛbubu owuo mpɔkyere, na abue kwan ama daa abusuabɔ ne abusua a ɛbɛsan ahyiamu daa.

Ɛno nti na yɛwɔ ayɛyɛdeɛ ahodoɔ. Ɛno nti na yɛyɛ apam ahodoɔ. Ɛno nti na yɛsi tɛmpol ahodoɔ. Ɛno nti na yɛde yɛn ho ma Onyankopɔn adwuma ne n’anuonyam (hwɛ Moses 1:39). Na ɛno nti na yɛhwie anigyeɛ nisuo gu, a yɛnim sɛ daa nkabom bi retwɛn yɛn ne yɛn adɔfoɔ wɔ Agya ne Ɔba no anim.

Momma yɛnnya anigyeɛ ne asomdwoeɛ berɛ a yɛdi yɛn apam so na yɛkɔka Awurade ho wɔ N’anuonyam nkwagyeɛ adwuma mu.

Atwerɛ

  1. Hwɛ Ora H. Barlow, Israel Barlow Asɛm ne Mormon Mores (1968), 306–8; spelling and punctuation modernized; san hwɛ Brent A. Barlow, “Papa Ɛnya Me Ha Nkɔ,” Ensign, July 2009, 34–36.

  2. Russell M. Nelson, “Apam Ahodoɔ,” Liahona, Nov. 2011, 86.

  3. Hwɛ “I Stand All Amazed,” Nnwom, no. 193.

  4. Russell M. Nelson, in Dale G. Renlund, “Unwavering Commitment to Jesus Christ,” Liahona, Nov. 2019, 25, note 18.

  5. Yesu Kristo see Yɛn sɛ Yɛnfa Adidi kronkron no,” Liahona, Ɔbenem 2021, 7.

  6. Hwɛ Russell M. Nelson, “Berɛ a Yɛkɔ Yɛn Anim Bom,” Liahona, Apr. 2018, 7.

  7. Russell M. Nelson, “Apam a Ɛwɔ hɔ Daa,” Liahona, Oct. 2022, 6.

  8. Wɔ nhyira a yɛahyɛ ho bɔ no ho, hwɛ Russell M. Nelson, “Apam Ahodoɔ,”,” Liahona, Nov. 2011, 87.

  9. Hwɛ Russell M. Nelson, “Ɛnniawieeɛ Apam no,” 10.

  10. Hwɛ Russell M. Nelson, “Ɛnniawieeɛ Apam no,” 7.

  11. Russell M. Nelson, “Tɛmpol ne Wo Honhom mu Fapem,” Liahona, Nov. 2021, 96.

  12. Israel Barlow, in Ora H. Barlow, The Israel Barlow Story, 308; spelling and punctuation modernized.

  13. Da a wɔde bɛsɔ ano a Asɔre abakɔsɛm Nwomakorabea no de maeɛ.