“Dɛwdzi Ahyɛmu Anamɔn Kwan no,” Liahona, Kwakwar 2026.
Bosoom bosoom Liahona Amandzɛɛbɔ, Kwakwar 2026
Dɛwdzi Ahyɛmu Anamɔn Kwan no
Ebusua mu mba a ɔaka hɔn abɔ mu wɔ Egya na Ɔba no hɔn enyim no dze ahobow na dɛwdzi brɛ me kra na ɔdze enyisɔ sunsum hyɛ me mã.
Elder Patrick Kearon na ne yer, Jennifer
Ber a Israel na Elizabeth Haven Barlow fii Nauvoo, Illinois kɔr Salt Lake Bɔnsa no mu wɔ afe 1848 mu no, wogyaa abɔdomaba banyin a woesie no wɔ esieyi kakraba bi wɔ Nauvoo ekyir. Abɔdomaba James Nathaniel Barlow, hɔn abakan, wui mber kumaa ekyir a wɔwoo no wɔ Esusow Aketseaba 1841 mu.
Wɔrobɔkɔ Salt Lake Bɔnsa no mu no, Israel na Elizabeth ennsusu da dɛ wɔbɔhwɛ hɔn babanyinba yi ne nda no. Naaso, mfe kumaa ekyir ber a wɔfrɛɛ Israel wɔ asɛmpasomafo dwumadzi mu wɔ England no, ɔfaa Nauvoo ber a otuu kwan wɔ boka afamu. Elizabeth no ntotɔserɛ no ntsi, ogyinaa hwehwɛɛ hɔn ba no ne nda na ɔdze no fun no akɔ kurow no n’esieyi pɔn a ɔwɔ boka afamu.
Israel bisaa mboa fi apamu hɔ hwɛdofo no ber a ɔdze da kor hwehwɛɛ nda no a oennhu. Da a odzi do no, wohun nda no, dɛ ɔbɛn James no wɔfa ba Mary ne dze no. Awerɛhow mu ara, nna fun adaka no asɛɛ na woebubu. Krataa a ɔkyerɛwee kɛmaa ne yer no, Israel kyerɛwee dɛ, “Nkyii, me dan mo ho na misii gyinae dɛ mebegya hɔn hɔ kɛpem daakye bi.”
Nna ɔnnantsewee nnkɔr ekyir pii mmfi nda no ho ber a ɔtsee ndze bi. Ɔrekaa sũahu no, ɔkyerɛwee, “Nna ɔnnyɛ dza etse, mbom nna ɔda nsew wɔ m’adwen mu dɛ: ‘Paapa, mma nngyaa me wɔ ha.’” Israel sanee kɔr nda no ho, si gyinae dɛ obeyi ne babanyinba no. “Minyaa komm asomdwee nkãtse soronko bi wɔ m’adwen mu a nna menntsee no dada. Dza mubotum aka ara nye dɛ: nna memmfa enyidaho nndzii dwuma biara wɔ m’abrabɔ mu da kyɛn iyi.”
Fankwa 2, 1853 mu no, Israel Barlow na hwɛdofo no dze James na Mary hɔn fun kɔr Nauvoo n’esieyi pɔn, a wɔdze “abo guu nda no ne tsir na n’ase” dze hyɛɛ bea no nsew
Israel kaa kyerɛ Elizabeth dɛ ber a nna ɔwɔ esieyi hɔ no, “Minyaa nkenyan dɛ montu mo ho na dza mowɔ biara no mmfa nhyɛ Ewuradze ne nsa, ama maafata dɛ menye [James] bɔsoɛr Owusoɛr a Odzi Kan no n’anapa.”
Israel n’etuhoakyɛ ma Jesus Christ n’asɛmpa no, nye orisie ahyɛmu krɔnkrɔn horow no, ma Christ kwan ma ɔma onnyiewiei nkwa—nhyira a ɔkrɔn kyɛn nhyira nyinara—yɛ yie ma ɔno, n’ewuakɔr, na n’asefo.
Ɔyɛ nokwar dɛmara ma hɛn nyinara.
Jerry Garns twaa mfonyin no, wobotum akope dze edzi asɔr dwuma nko
Anohoba Krɔnkrɔn horow
Hɛn Ɔsor Egya na Ne Ba, Jesus Christ, dɔ hɛn mu kor biara wɔ kwan a ɔbor dza yebotum esusu do. Beebiara nnyi hɔ a Hɔn dɔ no da edzi yie ankasa kyɛn anohoba nhyira a ɔbata ahyɛmu horow a wɔdze ma hɛn enuma ber na wɔ Ewuradze ne fie mu.
“Adze tsitsir kor a ɔwɔ nyamesom a woeyi akyerɛ mu no nye ahyɛmu krɔnkrɔn,” President Russell M. Nelson (1924–2025) kyerɛkyerɛe. “Mbra mu no, ahyɛmu kyerɛ nkyekyeree a ɔda beenu anaa nkorɔfo pii ntamu. Mbom wɔ nyamesom mu no, ahyɛmu yɛ adze a no hia papaapa. Ɔyɛ anohoba krɔnkrɔn a yɛnye Nyame yɛ.”
Anohoba krɔnkrɔn biara a yɛyɛ na yesie no hyira hɛn. Ɔsor Egya na hɛn Agyenkwa Jesus Christ pɛ dɛ wɔtwe hɛn bɛn Hɔn. Wɔpɛ dɛ wɔboa hɛn ma yesũa adze na yenyin wɔ gyedzi na ntseasee mu. Wɔpɛ dɛ wɔdze ɔsor tum ma hɛn. Wɔpɛ dɛ yenya ayarsa na asomdwee wɔ wiadze a wɔayew dɛm nhyira yi. Wɔpɛ dɛ yenya dɛwdzi ho sũahu wɔ abrabɔ yi mu na abrabɔ a ɔreba no mu. Fi dɛm dɔ a odzi mu yi mu no, Wɔma hɛn kwan ma yɛnye Hɔn hɛn ahyɛmudzi mu. Yɛwɔ adom no dɛ yɛbɛkenyan hɛn pisi ama dɛm ahyɛmu horow no dapɛn biara wɔ sacrament nhyiamu.
Yɛdze enyisɔ sunsum dzi sacrament no osiandɛ yɛwɔ dɛw nhyira dɛ yɛdze Jesus Christ ne dzin bɔto hɛn ho do, akaa No na No dɔ ma hɛn ɔnam No Werdambɔ akyɛdze no do—dɛ ohu amandze, okyii bɔgya, na owui maa hɛn. Sacrament no so dze dapɛn dapɛn akwanya hyira hɛn ma yɛkyerɛ hɛn pɛ dɛ yebedzi Ne mbrasɛm do, yɛyɛ hɛn ahyɛmudzi horow no fofor, na yɛyɛ ahyɛmudzi fofor (hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 20:77, 79).
“Mpɛn pii no, metse asɛm no dɛ yedzi sacrament dze yɛ hɛn ahyɛmudzi a yɛyɛɛ no enuma ber no fofor. Ber a iyi yɛ nokwar no, ɔsen dɛm koraa,” President Nelson kae. “Mayɛ ahyɛmu fofor. Hom ayɛ ahyɛmu fofor. … Ɔno ekyir no Ewuradze ka dɛ yebenya No Sunsum ma ɔnye hɛn atsena aber nyina. Ebɛn nhyira nye yi!”
Sɛ yenu hɛnho na yɛdze akoma a no mu tsew dzi sacrament no a, yenya Sunsum Krɔnkrɔn no na “wɔtsew hɛnho fi bɔn ho tse dɛ mbrɛ woenuma hɛn fofor bio. Iyi nye enyidado na ehumbɔbɔr a Jesus dze ma hɛn mu kor biara.”
Enyigye bɛn na ɔyɛ dɛ ibonu wo ho na ebenya bɔnfakyɛ ɔnam Christ No ɔpon dɔ no do.
Nauvoo Illinois Temple ne Mfonyin a Jennifer Rose Maddy twae
Ne Dɛwdzi Fie
Ɔbɛyɛɛ Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ Ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no ne President no, Prseident Nelson kasaa faa ahyɛmu anamɔn kwan no ho mpɛn pii, a nasɛm odzi kan dze too gua dɛ Asɔr no ne President no dzi kan. Yedua “nnuho na nsu enuma” do hɛn dɛm anamɔn kwan no mu (2 Nephi 31:17), ɔkaa no da fofor a odzi do, na “nkyii yɛhɛn mu yie ankasa wɔ temple mu.”
Dɛ mbrɛ yeridzi sacrament no kaa hɛn wɔ hɛn ahyɛmudzi horow na ho nhyira no, dɛmara so na yɛreyɛ ayɛdze horow wɔ temple mu no yɛ. Ber a yegyina yɛ ayɛdze horow ma hɔn woewu no, yɛkaa anohoba krɔnkrɔn horow a yɛayɛ na anohoba nhyira a yebenya.
Yɛnam ahyɛmu anamɔn kwan no mu no, yɛbɛyɛ adzedzifo ma nhyira biara a wɔdze bɔɔ Abraham, Isaac, Jacob, na hɔn asefo anohoba no. Dɛm anohoba nhyira no nyinara ekyir no, Abraham, Isaac, na Jacob ennya abrabɔ a nkodzen nnyi mu, na hɛn so dɛmara. Tse dɛ hɔn no, yehyia akotorka, ntsẽa, na yɛhwer adze ber a “wɔsɔ hɛn hwɛ wɔ ndzɛmba nyina mu” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 136:31; hwɛ 101:4–5 so). Mbom tse dɛ tsetse nkɔnhyɛfo na Ahotseweefo atseneneefo no, yenyim nyia a yebotum dze hɛn werɛ ahyɛ no mu(hwɛ 2 Nephi 4:19).
Hɛn ɔnnkyebo abrabɔ no yɛ mber kumaa bi wɔ hɛn asetsena mu, naaso dɛm mber no—ɔtɔfabi a ɔyɛ dzen ankasa—no wɔ onnyiewiei mfaso. Nyew, hɛn Ɔsor Egya pɛ dɛ yesũa adze na yenyin. Na, nyew, abagura na amandzehu ka dɛm nyinii no ho. Mbom Ɔpɛ dɛ hɛn abrabɔ yɛ fɛw na enyidado hyɛ no mã. Dɛm ntsi, na ɔama hɛn akwantu san kɔ No hɔ no ayɛ mberɛw no, Ɔama hɛn Agyenkwa, a osi ahyɛmudzi a yɛnye N’Egya ayɛ no tadua. Ɔnam Jesus Christ No Werdambɔ do no, Egya no hyɛ anohoba a ɔdze bɔɔ Ne mba wɔ temple mu no mã.
Ɔnam No dɔ na werdam afɔrbɔ do no, hɛn Agyenkwa enya biribiara ho sũahu na wɔasa biribiara a yebehyia wɔ abrabɔ mu no yar. Na osian Ne fie krɔnkrɔn no ntsi—Ne dɛwdzi fie no—biribiara bɛyɛ yie ɔmmfa ho dɛ akotorka bɛba. Ayarsa a ofi irisie ahyɛmudzi no yi awerɛhow, yaw, na abagura fi hɔ. Onnyi dɛ yɛhaw anaa yesuro. Mbom, yebotum edzi dɛw dɛ woetua hɛn ɔpon ho bo (hwɛ 1 Corinthians 6:20) na dɛ wɔatow ahyɛmu anamɔn kwan no a odzi kɔ onnyiewiei nkwa mu no.
Ampaara, ahyɛmu anamɔn kwan no yɛ ɔpon dɔ anamɔn kwan. Ber a yesie ahyɛmudzi horow a yɛyɛ wɔ temple mu no, yenya tum kɛse, ɔdɔ kɛse, ehumbɔbɔr kɛse, ntseasee kɛse, na enyidado keɛse ho nhyira. Temple nsɔwano horow no nwanwa—ebusua mu mba a wɔaka hɔn abɔ mu wɔ ɔdɔ mu ma mbersantsen—dze ahobow na dɛwdzi brɛ me kra na ɔdze enyisɔ sunsum hyɛ me mã.
“Ber biara basabasayɛ biara besi wɔ w’abrabɔ mu no, bambɔ bea mapã a sunsum mu no ibotum atsena nye wo temple ayɛdze no mu !” President Nelson kyerɛkyerɛe. Minyim fi mara me dɛwdzi na ɔtɔfabi a wenwen sũahu wɔ ɔnnkyebo abrabɔ yi mu nsɛm yinom no nokwar a wɔyɛ.
James Nathaniel Barlow, Israel na Elizabeth Barlow hɔn abakan, wui mber kumaa ekyir a wɔwoo no wɔ Esusow Aketseaba 1841 mu. Mfe pii ekyir no, obi gyinae ma wɔsɔɔw ɔno na n’awofo hɔn ano wɔ Logan Utah Temple mu.
Allen Garns yɛɛ nsaano mfonyin no
Boa Hɔn ano bra Fie
Israel Barlow nye ne ba banyimba dzii nkra odzi ekyir koraa no, ɔkyerɛwee kɛmaa ne yer, “Adwendwen dɛ meretsew moho akɔ ekyirkyir, a mennkɛsan akɔ James ne nda ho wɔ abrabɔ yi mu bio no, yɛɛ me yaw ara ma mikyii nyinsuwa yaayaw guu ne nda no do.”
Mosusu dɛ nyinsuwa pii—dɛwdzi nyinsuwa—na wokyii no Mumu 4, 1889 da no. Dɛm da no, wɔsɔɔw abofra James Nathaniel Barlow na n’awofo hɔn ano wɔ Logan Utah Temple mi. Dɛm aber no, nna Israel ewu, ntsi binom gyinaa n’ananmu maa ɔno na James.
Sister Kearon na emi wɔ atsenka pɔkyee na ayɛmuhyehye kɛse ma Israel na Elizabeth. Hɛn abakan, banyinba a wɔfrɛ no Sean, wui ber a nna wɔreyɛ no akoma oprehyɛn ber a nna oedzi adapɛn ebiasa ara. Nna no wu no yɛ dɛ mbrɛ hɛn wiadze reba n’ewiei. Dɛm aber no, nna yennyim sɛ yebotum egyina ano a. Yesiee no wɔ nda kakraba bi mu wɔ England. Mfe duenum ekyir no, wɔfrɛɛ hɛn ebusua ma yefii hɛn fie wɔ United Kingdom mu dɛ yɛnkɔsom wɔ Asɔr no mu, na yegyaa dɛm nda kakraba no ekyir.
Yɛannhwer hɛn abɔdomaba no wɔ anee akwantu no mu, na yennhyia nkodzen a Barlowfo no hyiae no, mbom yɛwɔ ahyɛse ntseasee wɔ dza wɔfa mu no ho. Hɛn abɔdomaba no ne nda wɔ ekyirekyir, na tse dɛ Barlowfo no, yɛwɔ gyedzi a otsim wɔ Jesus Christ no Wusoɛr na hɛn ebusua ne onnyiewiei su ɔnam nsɔwano ahyɛmudzi krɔnkrɔn no mu.
Hɛn nyina wɔ ewuakɔr na adɔfo binom a woewuwu a wɔrese hɛn dɛ, “Mma nngya me wɔ ha.” Osian temple ahyɛmudzi horow ntsi, onnyi dɛ obiara ka ekyir. Hɛn ɔfrɛ nye dɛ yɛbɔdɔ hɔn, yɛbɔsom hɔn, na yɛaboa aboa hɔn ano aba fie.
Hɛn Ɔsor Egya dɔ hɛn, ɔwo na emi. Ɔama hɛn temple horow ama “dza [yɛ]bɛkyekyer wɔ asaase do no, wɔbɛkyekyer wɔ sor” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 128:8; hwɛ Matthew 18:18 so). Ɔsomaa Ne Ba dɛ ɔmbɔbubu owu mpokyerɛ, mma afebɔɔ nkabɔmu na onnyiewiei ebusua nhyiamu ho kwan.
Dɛm ntsi na yɛwɔ ayɛdze horow. Dɛm ntsi na yɛyɛ ahyɛmu horow. Dɛm ntsi na yesi temple horow no. Dɛm ntsi na yetu hɛn ho si hɔ ma Nyankopɔn N’edwuma na N’enyimnyam (hwɛ Moses 1:39). Na dɛm ntsi na yekyi dɛwdzi nyinsuwa, a yenyim dɛ onnyiewiei nkabɔmu bi wɔ hɔ rotweɔn hɛn na hɛn adɔfo wɔ Egya na Ɔba no hɔn enyim.
Ma yenya dɛwdzi na asomdwee ber a yesie hɛn ahyɛmu horow na yɛka Ewuradze ho wɔ N’enyimnyam nkwagye edwuma no mu.
© 2026 by Intellectual Reserve, Inc. All rights reserved. Wotsimtsimii wɔ USA. Ngyiresi Borɔfo kasa ngye ntomu: 6/19. Nkyerɛasee ngye ntomu: 6/19. Monthly Liahona Message, February 2026 ne nkyerɛasee Fante. 19933 502