„Ježiša Krista nasledujeme tým, že sa k Nemu pridáme v Jeho diele“, Liahona, jún 2025.

Mesačné posolstvo časopisu Liahona, jún 2025

Ježiša Krista nasledujeme tým, že sa k Nemu pridáme v Jeho diele

Starší Dale G. Renlund

Kvórum dvanástich apoštolov

Na Spasiteľovom diele sa podieľame tým, že sa zameriavame na Jeho zámery, dodržiavame Jeho prikázania a máme jeden druhého radi.

Keď sme pokrstení, začíname na seba brať meno Ježiša Krista. Časť tohto procesu znamená, že sa pripájame k Spasiteľovi v Jeho diele. Prezident Dallin H. Oaks, prvý radca v Prvom predsedníctve, napísal: „Jedným z najvýznamnejších významov toho, že na seba berieme Kristovo meno, je ochota a záväzok vziať na seba dielo Spasiteľa a Jeho kráľovstva.“

Spasiteľovým dielom je „uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka“ (Mojžiš 1:39). Nesmrteľnosť je bezpodmienečný dar, ktorý Ježiš Kristus už zaručil Svojím vzkriesením. Večný život však nie je to isté ako nesmrteľnosť. Večný život je najväčší dar, aký môže Boh ľudstvu dať (pozri Náuka a zmluvy 14:7). Znamená to žiť naveky ako rodiny v Jeho prítomnosti. Aby sme získali večný život, musíme sa stať vernými učeníkmi Ježiša Krista. To znamená, že obdržíme znovuzriadené evanjelium tým, že máme vieru v Spasiteľa a Jeho uzmierenie, činíme pokánie, sme pokrstení, dostaneme dar Ducha Svätého, uzatvárame a dodržiavame chrámové zmluvy a vytrváme až do konca. Vytrvať do konca zahŕňa pripojiť sa k Spasiteľovi v Jeho diele.

Horlivo zamestnaní

Na Spasiteľovom diele sa zúčastňujeme tým, že pomáhame Božím deťom, aby sa tiež stali vernými učeníkmi Ježiša Krista. To zahŕňa zdieľanie Jeho evanjelia, čím zhromažďujeme rozptýlený Izrael, plnenie zodpovedností v Spasiteľovej Cirkvi a úsilie stať sa takými, ako je On. Náš „úspech [v Jeho diele] nezávisí od toho, ako sa ostatní rozhodnú reagovať na [nás], na [naše] pozvania alebo na [naše] úprimné skutky láskavosti“. Prezident Russell M. Nelson vyhlásil: „Vždy, keď urobíte niečo, čo niekomu pomôže – na ktorejkoľvek strane závoja – urobiť krok smerom k uzatvoreniu zmlúv s Bohom a obdržaniu ich nevyhnutných krstných a chrámových obradov, pomáhate zhromaždiť Izrael.“

Aby bolo Spasiteľovo dielo naším dielom, zameriavame sa na Jeho zámery, dodržiavame Jeho prikázania a máme jeden druhého radi. Aj keď konáme Jeho dielo Jeho spôsobom (pozri Náuka a zmluvy 51:2), niektoré veci sú ponechané na nás, aby sme na ne prišli sami. Spasiteľ povedal Svätým, ktorí sa zhromaždili v kraji Jackson v štáte Missouri:

„Lebo hľa, nie je vhodné, aby som prikazoval vo všetkých veciach; lebo ten, kto je nútený vo všetkých veciach, ten je nedbalý a nie je múdrym služobníkom; a preto neobdrží žiadnu odmenu.

Veru hovorím, ľudia majú byť horlivo zamestnaní v dobrej veci a konať mnoho vecí zo svojej vlastnej slobodnej vôle, a uskutočňovať mnoho spravodlivosti;

Lebo tá moc je v nich, čím konajú sami za seba. A nakoľko ľudia konajú dobro, nestratia nijako odmenu svoju“ (Náuka a zmluvy 58:26 – 28).

Keď nasledujeme Spasiteľa, pridávame sa k Nemu v Jeho diele a pomáhame druhým stať sa Jeho vernými učeníkmi, učíme to, čo by učil On. Pretože nemáme oprávnenie učiť nič iné (pozri Náuka a zmluvy 52:9, 36), sústredíme sa bez odchýlky na Jeho náuku (pozri Náuka a zmluvy 68:25). Okrem toho venujeme zvláštnu pozornosť tým, ktorí sú chudobní, núdzni a zraniteľní (pozri Náuka a zmluvy 52:40). Toto zdôraznenie bolo jasne vyjadrené, keď Spasiteľ citoval z Izaiáša v synagóge v Nazarete:

„Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie

a zvestovať vzácny rok Pánov“ (Lukáš 4:18 – 19; pozri tiež Izaiáš 61:1 – 2).

Vzácny rok Pánov sa vzťahuje na čas, kedy budú na Jeho ľud navŕšené všetky požehnania Božej zmluvy. Nasledujeme Ježiša Krista tým, že pozývame druhých, aby obdržali požehnania z uzatvárania a dodržiavania zmlúv s Bohom a tým, že sa staráme o tých, ktorí sú chudobní alebo inak v núdzi.

Pripojiť sa k Ježišovi Kristovi v Jeho diele je povznášajúce, pretože Jeho diela, plány a zámery „nemôžu byť zmarené ani nemôžu vyjsť navnivoč“ (Náuka a zmluvy 3:1). Tým, ktorí sa cítia odradení, Pán radil: „A preto, nebuďte unavení konaním dobra, lebo kladiete základ veľkého diela. A z malých vecí pochádza to, čo je veľké“ (Náuka a zmluvy 64:33). Nechávame Pána, aby sa staral o žatvu a my jednoducho robíme, čo môžeme.

Srdce a ochotná myseľ

Robiť našu časť je jednoduchšie, než si dokážeme predstaviť, pretože do Pánovho diela nemusíme prinášať mimoriadne talenty alebo schopnosti. Jeho požiadavkou je jednoducho záväzok a ochota. Pán povedal Svätým v Kirtlande v Ohiu: „Hľa, Pán požaduje srdce a ochotnú myseľ“ (Náuka a zmluvy 64:34). Pán môže urobiť ochotného schopným, ale nemôže či ani neurobí schopného ochotným. Inými slovami, ak sme oddaní a ochotní, môže nás použiť. Ale nezáležiac na tom, akí sme talentovaní, nepoužije nás, pokiaľ nebudeme oddaní Jeho dielu a ochotní Mu pomôcť.

Samuel a Anna-Maria Koivistovci preukázali odhodlanie aj ochotu. Čoskoro po sobáši sa Koivistovci presťahovali z Jyväskylä vo Fínsku do Göteborgu vo Švédsku, aby sa venovali kariérnym príležitostiam. Po príchode bol brat Koivisto pozvaný, aby sa stretol s prezidentom Leifom G. Mattssonom, radcom v predsedníctve kolu vo švédskom Göteborgu. Keďže Samuel nehovoril po švédsky, pohovor sa uskutočnil v angličtine.

Po krátkom rozhovore prezident Mattsson požiadal Samuela, aby slúžil ako misionársky vedúci zboru v zbore Utby. Samuel poukázal na to, čo je zrejmé: „Ale nehovorím po švédsky.“

Prezident Mattsson sa naklonil ponad svoj stôl a uprene sa spýtal: „Spýtal som sa, či viete po švédsky, alebo či ste ochotný slúžiť Pánovi?“

Samuel odpovedal: „Pýtali ste sa, či som ochotný slúžiť Pánovi. A to som.“

Samuel toto povolanie prijal. Anna-Maria tiež prijala povolania. Obaja verne slúžili a počas toho sa naučili hovoriť krásnou švédčinou.

Život Samuela a Anny-Marie je charakterizovaný odhodlaním a ochotou slúžiť Pánovi. Sú v Cirkvi bežnými hrdinami. Verne slúžili zakaždým, keď o to boli požiadaní. Naučili ma, že keď slúžime, používame talenty, ktoré máme (pozri Náuka a zmluvy 60:13), a Pán nám potom pomáha dosiahnuť Svoje zámery.

Keď sme ochotní slúžiť, snažíme sa nesťažovať ani nereptať, pretože nechceme nijako poškvrniť svoju službu. Sťažovanie sa môže byť znakom váhavého záväzku alebo toho, že naša láska k Spasiteľovi nie je taká, aká by mala byť. Ak s reptaním nič neurobíme, môže prerásť do otvorenej vzbury proti Pánovi. Tento vývoj je viditeľný v živote Ezru Bootha, jedného z prvých obrátených v Cirkvi v Ohiu, ktorý bol povolaný ako misionár do Missouri.

Keď Ezra v júni 1831 odchádzal z Ohia, nahnevalo ho, že niektorí misionári mohli cestovať na voze, zatiaľ čo on musel ísť v letných horúčavách pešo a kázať po ceste. Reptal. Keď prišiel do Missouri, bol zničený. Missouri nebolo to, čo očakával. Namiesto toho sa rozhliadol okolo seba a poznamenal, že „vyhliadka sa zdala trochu pochmúrna“.

Ezra bol čoraz cynickejší, sarkastickejší a kritickejší. Keď opustil Missouri, namiesto toho, aby kázal po ceste, ako ho o to požiadali, vrátil sa do Ohia tak rýchlo, ako len mohol. Jeho počiatočné reptanie sa rozvinulo do váhania a nakoniec do straty dôvery vo svoje predchádzajúce duchovné zážitky. Čoskoro Ezra opustil Cirkev a „nakoniec opustil kresťanstvo a stal sa agnostikom“.

To isté sa môže stať aj nám, pokiaľ nebudeme opatrní. Ak si nezachováme večnú perspektívu a nebudeme si pripomínať, koho dielo to naozaj je, je možné, že sa budeme sťažovať, váhať a nakoniec stratíme vieru, ktorú máme.

Modlím sa, aby sme sa mohli rozhodnúť nasledovať Ježiša Krista tým, že sa k Nemu pripojíme v Jeho diele. Keď tak učiníme, dostaneme vzácne a veľké zasľúbenia (pozri 2. Petra 1:4). Medzi tieto požehnania patrí odpustenie hriechov (pozri Náuka a zmluvy 60:7; 61:2, 34; 62:3; 64:3), spása (pozri Náuka a zmluvy 6:13; 56:2) a povýšenie (pozri Náuka a zmluvy 58:3 – 11; 59:23). Naozaj je nám sľúbený najväčší dar, aký nám Boh môže dať – večný život.